Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/966/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108209697 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2108209697.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M. A. X, D., proti odporcovi: Mesto Trnava, so sídlom Hlavná č. 1, Trnava, IČO: 00 313 114, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 17C/72/2008-279 zo dňa 15.04.2015 v časti zamietnutia návrhu a v časti o náhrade trov konania štátu, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie ohľadne odvolania čo do čiastočného zamietnutia návrhu a závislého výroku o trovách konania účastníkov z a s t a v u j e . Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania štátu r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 597,49 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania tiež nepriznal. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 941,38 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 415, § 420 ods. 1, § 444, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 7 ods. 3, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, § 3d ods. 3 a 6, § 9 ods. 1 a 2, § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Z.z v znení účinnom do 30.06.2007 (Cestný zákon), § 12 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 4, § 12 ods. 5 Vyhlášky č. 35/1984 a vecne tým, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým si uplatnila bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku utrpeného úrazu dňa 03.05.2007 na chodníku v Trnave na ulici A. Hlinku je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka svoj návrh opierala o skutočnosť, že na chodníku v čase jej úrazu bol vydutý asfaltový povrch s prevýšením asi 15 - 20 cm a napriek zvýšenej opatrnosti, pre veľké množstvo týchto vydutín spadla na chodník a utrpela úraz, v dôsledku čoho mala dvojitú zlomeninu ruky. Vo viacerých úpravách návrhu predmetom konania zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie bolestného v sume 1.743,61 Eur a náhrady spoločenského uplatnenia v sume 3.133,59 Eur. Za okamih ustálenia zdravotného stavu považoval dátum 03.05.2008 a ohľadom na tento dátum posudzoval aj námietku premlčania vznesenú odporcom. Vzhľadom na všetky v konaní zistené skutočnosti súd potom odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke včas uplatnené bolestné v sume 597,49 Eur a vo zvyšku bolestné nad sumu 597,49 Eur v sume 1.146,12 Eur ako aj v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia návrh v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s použitím § 150 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov nepriznal, pretože mal za to, že to zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov účastníkov. Súd sa v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok a v konaní prevažne neúspešnú navrhovateľku nezaviazal na náhradu trov konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Prihliadol predovšetkým na okolnosti konkrétneho prípadu, keď navrhovateľka sa v konaní domáhala nárokov v súvislosti so škodou na zdraví, ktorá jej vznikla úrazom na chodníku v správe odporcu. V konaní bola nepochybne preukázaná zodpovednosť odporcu za škodu na zdraví, ktorá navrhovateľke vznikla, bolo preukázané zanedbanie jeho povinnosti pri údržbe schodnosti predmetného chodníka. Navrhovateľka pritom utrpela poškodenie zdravia - šikmú zatvorenú zlomeninu tela hornej tretiny ľavej ramennej kosti a zlomeninu krčka ľavej ramennej kosti, ktoré zranenia mali pre ňu trvalé následky v podobe obmedzenia pohyblivosti a rotácie jej ľavého ramena, čo ju výrazne obmedzilo nielen v profesijnom živote, ako učiteľku hry na klavíri, ale sťažuje jej to pohyb aj pri domácich prácach, osobnej hygiene, pri cestovaní a obmedzuje ju to pri spánku. Porušenie povinnosti odporcom malo pre ňu nezanedbateľné trvalé následky. Odporca bol v konaní prevažne úspešný vzhľadom na námietku premlčania, ktorá bola úspešne vznesená len z tohto dôvodu, že navrhovateľka v konaní nebola zastúpená právnym zástupcom, neuplatnila svoje opodstatnené nároky riadne a včas. Preto súd dospel k záveru, že bude spravodlivé ak súd výnimočne v tomto prípade odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nárok na náhradu trov konania neprizná a tieto trovy konania si budú znášať sami. O náhrade trov štátu potom súd rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že v konaní bola prevažne neúspešná navrhovateľka, ktorá sa v konaní domáhala jednak zaplatenia bolestného v sume 1.743,61 Eur, náhrady spoločenského uplatnenia v sume 3.113,59 Eur, náhrady mzdy v sume 19.216,- Sk, t.j. 637,85 Eur a 50-násobného zvýšenia základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. 155.679,50 Eur, tzn. v sumáre sa domáhala zaplatenia sumy 161.174,55 Eur, z čoho jej bola priznaná len sumy 597,49 Eur, z čoho vyplýva, že aj navrhovateľka mala úspech iba 0,37%. Z tohto dôvodu súd neúspešnej navrhovateľke uložil nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli prvým podaním znaleckého posudku č. 25/2010 znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav komunikácií a dopravného zabezpečenia Ing. Milošom Součekom, t.j. znalečné priznané v sume 411,54 Eur, druhým podaním znaleckého posudku č. 44/2011 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Vladimírom Popelkom, PhD., znalečné v sume 324,38 Eur a tretím podaním znaleckého posudku č. 104/2014 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Vladimírom Popelkom, PhD., znalečné v sume 205,46 Eur, tzn. celkovú sumu znalečného 941,38 Eur, ktorá bola hradená z prostriedkov štátu. Súd uložil zaplatiť neúspešnej navrhovateľke a to Okresnému súdu Trnava do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a to v zamietajúcej časti ako aj v časti uloženej povinnosti náhrady trov štátu. Poukázala na to, že návrh o náhradu škody na zdraví bol podaný 28.04.2008 a rozsudok bol vynesený až 15.04.2015. Súd vec nesprávne právne posúdil. Správne zistil skutkový stav, do konania prizval znalcov, ale v konaní neboli dodržané základné ustanovenia občianskeho súdneho konania a to konkrétne § 1, ktorým sa upravuje postup súdu. Zdôraznila, že v zmysle § 141 O.s.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dokazovania, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Súd teda mal požadovať od odporcu zloženie preddavkov na znalcov, ak sa súdu javila potreba znaleckého dokazovania. Poukázala aj na to, že súd priznal Ing. Milošovi Součekovi znalečné v neprimeranej výške bez dostatočnej odbornej úrovni. V každom prípade pri pribratí znalcov preddavok mal súd požadovať od odporcu. Napadnutý rozsudok považuje za nespravodlivý, keď za úraz, ktorý si nezavinila a ktorý jej spôsobil nezodpovednosťou odporca má byť v konečnom rozhodnutí potrestaná ona. Navrhuje jej priznať všetky zákonné nároky tak, ako si ich uplatnila. Na výzvu súdu prvého stupňa o doplnenie predmetného podania navrhovateľka opäť reagovala s tým, že trovy konania, ktoré bola zaviazaná zaplatiť sú v hrubom rozpore s morálnosťou, keď niektorí znalci Ing. Miroslav Souček podal nekvalitný posudok, fotodokumentácia bola z iného ročného obdobia, z iného miesta, kde sa úraz stal. Obdobne aj MUDr. Vladimír Popelka niečo iné uvádzal pri konkrétnom vyšetrení a niečo iné uvádzal v znaleckom posudku. Výška znalečného prizvaného znalca MUDr. Vladimíra Popelku bola určená súdom a tieto trovy nemala znášať ona, ale odporca. O to viac je rozhodnutie súdu v rozpore, keď súd za základ jej návrhu uznal skutočnosť, že odporca hrubo porušil svoje povinnosti údržby a nárok bol vlastne v celom rozsahu uznaný za dôvodný. Sama nič nezavinila, čo bolo konštatované aj súdom. Jej úraz bola súdom klasifikovaný ako hrubé zanedbanie povinností odporcu, teda Mesta Trnava. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke za úraz, za ktorý zodpovedá škodu v rozsahu a to za stratu na zárobku 19.216,- Sk a bolestné predbežne 18.000,- Sk a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne, konkrétne ako ich vyčísli odborný lekár - znalec. Okrem toho žiadala, aby jej boli priznané aj trovy konania. Zdôraznila, že súdy od začiatku celú vec riešili s veľkou nechuťou, často bola vystavená rôznym takým poučeniam zo strany súdu, ktorým vôbec nerozumela a podvolila sa im len v dôsledku napätej atmosféry pri pojednávaní na súde. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník na strane odporcu s tým, že s napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhovateľka namieta výšku priznaného znalečného znalcovi Ing. Milošovi Součekovi, toto však mala navrhovateľka uplatniť odvolaním sa voči uzneseniu, ktorým súd priznal znalcovi znalečné. Obdobne namieta zle vypracovaný znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. Vladimírom Popelkom a znášanie trov znaleckého dokazovania s tým, že tieto by mal znášať odporca. Poukázal na znenie § 148 ods. 1 O.s.p., ktorý súd použil pri rozhodovaní o trovách konania štátu. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom odvolaní a v jeho doplnení považuje vzhľadom na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je veľmi podrobne a jasne vypracovaný za irelevantné a navrhol odvolaciemu súdu predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odporca sa takisto vyjadril k odvolaniu v tom zmysle, že o nárokoch navrhovateľky bolo riadne rozhodnuté. Navrhovateľka sa opätovne domáha niečoho, čo bolo v konaní už uplatnené. Rozsudok súdu považuje za vecne správny a poukázal na to, že vedľajší účastník na strane odporcu na základe napadnutého rozsudku a na základ poistnej zmluvy s odporcom plnil navrhovateľke peňažné plnenie vo výške 597,49 Eur v súlade s vyhovujúcou časťou rozsudku. Krajskému súdu v Trnave bolo dňa 20.01.2016 doručené zo strany navrhovateľky čiastočné späťvzatie odvolania, ktorým zobrala späť podané odvolanie v časti zamietnutia zvyšku návrhu a navrhla v tejto časti odvolacie konanie zastaviť. Uviedla, že naďalej však trvá na odvolaní proti výroku o náhrade trov štátu, tzn. ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť 941,38 Eur. Poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal § 141 O.s.p., keď mal požadovať preddavok od odporcu a pri rozhodnutí podľa § 148 O.s.p. sa nezaoberal, či sú u nej predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru o zastavení odvolacieho konania o odvolaní navrhovateľky v zamietajúcej časti rozsudku a potrebe zrušenia rozsudku v časti rozhodnutia o náhrade trov štátu a vrátenie veci v tejto časti na ďalšie konania. Podľa ust. § 207 ods. 2 a 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom účastníka konania (navrhovateľky). Na účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj účastníci sa dostávajú do postavenia, ako keby odvolanie nebolo podané. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 222 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci navrhovateľka vzala odvolanie čiastočne, tzn. v časti zamietnutia návrhu späť, predtým než odvolací súd o ňom rozhodol, preto odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 207 ods. 3 O.s.p. a odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trova sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania pripúšťa zákon výnimku, ktorá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platí namiesto účastníkov konania trovy konania štát. Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúci je výsledok konania, môže ním byť plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný úspech každého z nich. Povinnosť nahradiť trovy konania štátu je úplne alebo sčasti zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Môže ísť teda o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok. Takisto môže ísť o účastníka, ktorý síce nebol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, ale súd dospeje k záveru, že u účastníka sú inak splnené predpoklady na takéto oslobodenie. Znamená to, že skôr ako súd uloží účastníkovi povinnosť nahradiť štátu trovy, musí sa zaoberať otázkou možnosti splnenia podmienky na oslobodenie tohto účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok, teda musí skúmať či pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie a súčasne či nejde o svojvoľné alebo zrejmé neúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak je účastník oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok len sčasti, resp. podľa posúdenia súdu, by bolo dôvodné jeho čiastočné oslobodenie je účastník povinný nahradiť trovy konania štátu znížené o rozsah oslobodenia, ktorý mu patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené je treba konštatovať, že odvolacia argumentácia navrhovateľky v odvolaní proti rozhodnutiu v časti o náhrade trov konania štátu je dôvodná. Súd prvého stupňa síce správne prihliadol na to, že navrhovateľka bola v konaní takmer úplne neúspešná a jej úspech bol oproti uplatneným nárokom len v rozsahu 0,37%, ale zároveň bolo nesprávne zo strany súdu prvého stupňa, keď sa neriadil aj druhou vetou použitého ust. §148 ods. 1 O.s.p. a nezisťoval, či u navrhovateľky nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov úplné alebo čiastočné. Vzhľadom na takýto postup potom súd prvého stupňa zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktoré spočíva v nesprávnom, resp. v nedostatočnom právnom posúdení nároku štátu na náhradu trov vo vzťahu k navrhovateľke. Súd prvého stupňa síce aplikoval správne zákonné ustanovenie pri rozhodovaní o náhrade trov štátu a to ust. § 148, ale nie v jeho úplnom rozsahu, teda prihliadol len na prvú vetu ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia, pričom jeho povinnosťou bolo, aby prihliadol aj na ďalšiu podmienku a zohľadnil alebo zistil, či u navrhovateľky nie sú dané predpoklady na úplné alebo čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže v danom prípade ide o nesprávne posúdenie veci, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. (nesprávne právne posúdenie) zrušiť a vec podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude potom v zrušenej časti rozsudku zaoberať sa tým, čo už bolo uvedené vyššie, či u navrhovateľky nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku a to úplne alebo čiastočne a v zmysle výsledku tohto zistenia potom opätovne posúdiť výsledok právoplatne rozhodnutej veci a opätovne o náhrade trov štátu rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné v súlade s § 157 O.s.p. riadne odôvodniť. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.