Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110010562 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2110010562.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci odsúdeného J. I., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 31.03.2016, č.k. 3PP/39/2010-52, na neverejnom zasadnutí dňa 8.9.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. I., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 31.03.2016, č.k. 3PP/39/2010-52 rozhodol, že podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona sa odsúdený J. ?.., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom E. O. č. XXX, sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 3PP/39/2010 zo dňa 28.04.2010 neosvedčil a preto zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozhodnutím 1/ Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.04.2007 pod sp. zn. 1T/164/2002, 2/ Okresného súdu Galanta zo dňa 6.8.2009 pod sp. zn. 2T/160/2009, vykoná, pričom zvyšok trestu vo veci sp. zn. 1T/164/2002 je 1 (jeden) rok, 5 (päť) mesiacov a 24 (dvadsaťštyri) dní a zvyšok trestu vo veci sp. zn. 2T/160/2009 je 1 (jeden) mesiac. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený J. ?., si v minulosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vykonával tresty odňatia slobody, ktoré mu uložil Okresný súd Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1T/164/2002 v trvaní 5 rokov a ten Okresný súd Galanta pod sp. zn. 2T/160/2009 v trvaní 1 mesiac. Z výkonu uvedených trestov odňatia slobody bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.04.2010, č.k. 3PP/39/2010-16 a právoplatného tým istým dňom a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov. To znamená, že skúšobná doba plynula od 28.4.2010 do 28.4.2015. Okresný súd zistil, že odsúdený bol v čase plynutia skúšobnej doby celkovo 21-krát priestupkovo postihnutý a to 20-krát za porušenie pravidiel cestnej premávky (priestupky spáchal v dňoch 18.8.2010, 13.6.2011, 10.8.2011, 10.9.2011, 15.10.2011, 4.11.2011, 16.12.2011, 26.1.2012, 19.3.2012, 27.4.2012, 19.7.2012, 4.9.2012, 19.12.2012, 26.1.2013, 11.11.2013, 14.2.2014, 18.2.2014, 14.10.2014 a 28.4.2015) ako aj 1- krát za priestupok proti verejnému poriadku-spáchaný dňa 23.6.2012. Prevažne bol za tieto priestupky postihovaný blokovými pokutami, v dvoch prípadoch bol v správnom konaní postihnutý pokutou a tiež zákazom vedenia motorových vozidiel. Iné odsúdenia súdom počas skúšobnej doby nevykazoval. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o osvedčení sa odsúdený uviedol, že pracoval v spoločnosti AVAStav, s.r.o. ako šofér a chodil po celom Slovensku na verejné súťaže, a to v rokoch 2011 a 2013, kedy kvôli zdraviu musel prestať. K ďalším priestupkom sa vyjadril, že človek ani nevie, že prekročí rýchlosť, priestupky nespáchal úmyselne a uvedomoval si , že je v skúšobnej dobe, ich spáchanie ľutuje. Momentálne je chorý a nie je zamestnaný. Prvostupňový súd prihliadol k tomu, že u odsúdeného nešlo o ojedinelé vybočenie odsúdeného z vedenia riadneho života, priestupky páchal opakovanie, niekedy aj v krátkom časovom slede po sebe a ani sankcie za ne uložené neviedli k tomu, aby sa ich do budúcna vyvaroval. Priestupky páchal aj v čase, keď vedenie motorového vozidla už nebolo jeho pracovnou náplňou, resp. keď už nebol zamestnaný. Preto súd skonštatoval, že nemožno vysloviť záver, že by viedol riadny život a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote sťažnosť. V písomnom odôvodnení poukázal na to, že vytýkané postihnutia sa dotýkajú takmer vo všetkých prípadoch pravidiel cestnej premávky. Keďže pracoval ako vodič, je zrejmé, že absolvoval množstvo pracovných ciest, v žiadnom prípade nešlo o neovládateľné konanie, prekračujúce hranice tolerancie. Uvedomuje si vážnosť posudzovania priestupkov, ale nešlo o ľahkovážny postoj z jeho strany, Skutočnosť, že opakovane prekročil rýchlosť, úprimne ľutuje, poukazuje na závažnosť priestupkov, žiada, aby súd neupriamoval pozornosť na ich početnosť. Vzhľadom na to, aké povolanie vykonával, vzhľadom na charakter aj vznik priestupkov, má za to, že tieto predstavujú bežnú súčasť života mnohých ľudí. Nikdy nedošlo k ohrozeniu žiadneho človeka, ani k vyvolaniu inej línie ohrozenia. Žije usporiadaným životom s rodinou, má legálny príjem, nedopúšťa sa žiadneho trestného konania. Žiada preto, aby sťažnostný súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a odsúdeného osvedčil. Neskôr doplnil odôvodnenie tým, že pojem „viesť riadny život“ nie je v zákone definovaný, v zmysle judikatúry to znamená správať sa v súlade s právnymi , etickými a morálnymi normami spoločnosti. Etické a morálne normy spoločnosti takisto nie sú definované v právnych predpisoch, podľa rozhodovacej praxe súdov v súlade s uvedenými normami sa správa ten, kto si plní pracovné, rodinné a iné povinnosti. Súd podľa jeho názoru neskúmal dodržiavanie právnych noriem ani spomínaných etických a morálnych noriem. Odsúdený právne normy dodržiaval. Priestupok nemožno mechanicky považovať za dôvod premeny trestu, je potrebné skúmať závažnosť, materiálnu stránku priestupku. Žiadal tiež zvážiť možnosť ponechania podmienečného prepustenia v platnosti. Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dopustil spáchania väčšieho počtu priestupkov. Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom aby sa nedostal do rozporu so zákonom pričom i spáchanie priestupkov v danom prípade je možné považovať za také porušenia ktoré sú v rozpore s podmienkami ktoré boli stanovené podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený páchal priestupky v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Je teda nepochybné, že aj podľa názoru krajského súdu spôsob života ktorý viedol odsúdený počas skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemožno hodnotiť ako riadny život. Je síce pravdou, že sa odsúdený nedopustil trestnej činnosti avšak v skúšobnej dobe bol 21-krát postihovaný za dopravné priestupky, teda rozsah a počet rozporných konaní je i podľa názoru krajského súdu dostatočným dôvodom preto, aby bolo možné vysloviť, že odsúdený sa v čase plynutia skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení neosvedčil, neviedol riadny život tak, ako mu bolo uložené a preto okresný súd v tomto smere správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil vykonať zbytok trestu odňatia slobody. Na margo treba len uviesť, že je pravdou, že v danom prípade nie je možné len na základe spáchaného priestupku v čase plynutia skúšobnej doby túto okolnosť považovať automaticky za dôvod pre vyslovenie, že odsúdený sa neosvedčil, je však potrebné na druhej strane skonštatovať, že v danom prípade nešlo zo strany odsúdeného o jednorazové porušenie povinnosti, ale opakované páchanie priestupkov, na tom úseku cestnej dopravy. Takéto správanie už je možné považovať i podľa názoru krajského súdu za dostatočné prekročenie medzí a hraníc vymedzujúcich riadny spôsob života tak, ako mu bolo uložené pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa súdnej praxe páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ak dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov Na svoju obranu odsúdený uvádzal, že súd sa nezaoberal tým, či odsúdený v skúšobnej dobe dodržiaval etické a morálne normy, podľa jeho názoru právne normy dodržiaval, neporušil ich. Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, vypočul odsúdeného, zabezpečil správy o povesti, so závermi zo zisteného skutkového stavu sa riadne vysporiadal. Aj napriek skutočnosti, že odsúdený, tak ako to slovne deklaroval, viedol riadny rodinný život a mal zabezpečený legálny príjem, právne normy nedodržiaval, nakoľko sa dopustil veľkého počtu priestupkov a aj bol za ne postihnutý. Také správanie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, kedy - ako na to správne poukázal okresný súd - sa tento dopúšťal priestupkov aj v čase, keď vedenie motorového vozidla už nebolo jeho pracovnou náplňou, resp. keď už nebol zamestnaný - nemožno hodnotiť tak, že viedol riadny život. A to u žiadnej osoby, zvlášť nie u osoby, ktorá bola pred podmienečným prepustením 6 krát súdne trestaná. Takéto správanie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia tak možno vyhodnotiť iba spôsobom ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom uznesení, ktorým mu uložil zvyšky trestov odňatia slobody, z ktorých výkonu bol podmienečne prepustený vykonať. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.