Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/339/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111202052 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111202052.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Ján Gajan, advokát a konateľ, proti žalovanej: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., o zaplatenie 2.614,97 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 21C/20/2011-198 zo dňa 04. februára 2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.614,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.191,96 eura od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu (HVB Bank) a žalovaná uzavreli dňa 25.11.2003 Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo forme úverového rámca/limitu vo výške 46.000,- Sk (1.526,92 eura). Žalobca dňa 20.06.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úverového rámca/ konečnú splatnosť úveru z dôvodu omeškania žalovanej s platením splátok. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.614,97 eura s príslušenstvom, ktorá má podľa žalobcu pozostávať z istiny v sume 1.540,44 eura (mala byť tvorená výbermi a platbami z účtu a transakciami na účte), z úroku 35,80 eura, poplatkov 19,92 eura a úroku z omeškania 1.018,81 eura. Výpočet príslušenstva žalobca súdu prvej inštancie nepredložil. V priebehu konania uviedol, že istina je v sume 1.190,96 eura. Žalobca bol súdom prvej inštancie viackrát a opätovne vyzývaný, aby žalovanú sumu presne špecifikoval v rozpise na jednotlivé čiastky čerpaných peňažných prostriedkov v rozhodnom období, aby predložil presný spôsob výpočtu úroku a úroku z omeškania. Ku dňu vyhlásenia rozsudku však žalobca žalobu nedoplnil tak, aby z neho jednotlivé uplatňované položky boli zrejmé (predložil množstvo dokladov a listín, avšak ani samotný právny zástupca žalobcu nebol schopný vysvetliť, ako k žalovanej sume dospel). Právny vzťah medzi účastníkmi súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzťah podliehajúci ustanoveniam Obchodného zákonníka. Zmluva, ktorú účastníci uzavreli, je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.614,97 eura s príslušenstvom. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje. Podľa súdu prvého stupňa nebolo z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu zrejmé, kedy a v akých sumách žalovaná čerpala peňažné prostriedky, a aké konkrétne úroky a poplatky (t.j. v akej výške a za akým účelom), vyrubil žalobca žalovanej a žiada ich zaplatiť. Žalobca predložil súdu prvej inštancie množstvo výpisov z účtu žalovanej, z ktorých mal vyplývať nárok na zaplatenie tejto sumy (uvedené výpisy obsahovali množstvo označení ako napr. vklad v hotovosti, výber, úroky, popl. účet, poplatok za transakciu, poplatok za upomienku, „Migrácia z HVB“, a pod.). Úlohou súdu však nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha; z množstva strán výpisov z účtu žalovanej ani nebolo možné pri maximálnej snahe súdu prvej inštancie dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, teda kedy a v akej výške žalovaná čerpala peňažné prostriedky, a aké ďalšie nároky zahrnuté v žalovanej sume si žalobca uplatňuje (nebolo ani len možné určiť, súčtom ktorých sčítancov je výsledná suma 2.614,97 eura). Z obsahu spisu teda nebolo možné zistiť, na základe akých skutkových tvrdení dospel žalobca k požiadavke na zaplatenie práve sumy 2.614,97 eura. Súd prvej inštancie naviac poukázal na skutočnosť, že podľa dvoch potvrdení UniCredit Bank zo dňa 14.05.2012 žalovaná nemá u žalobcu žiadny účet a nemá voči banke žiadne záväzky. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 52, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 710, § 711 ods. 1, § 497, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 120 ods. 1, ods. 4, § 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná úspešná v spore o náhradu trov konania nepožiadala. 3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne sa domáhal náhrady trov odvolacieho konania. Právne odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil skutkový stav, pričom z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ktorých následne žalobu zamietol. Záver súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nemá zákonnú oporu. Žalobca nesúhlasí s tým, že nedokázal presne špecifikovať žalobný nárok, a teda nepreukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanej. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu skutkový stav dostatočne preukázal jednotlivými vyjadreniami ako aj doloženými dôkazmi. Predložil dostatok dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť a oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy, avšak súd prvej inštancie sa s predloženými dôkazmi nedokázal dostatočne vysporiadať. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca predložil súdu množstvo dôkazov ktoré boli neprehľadné a neúplné a z ktorých nemal preukázanú presnú výšku pohľadávky. Žalobca predložil súdu kompletné výpisy zo splátkového účtu k poskytnutej kreditnej karte, súčasťou takéhoto podania je aj skrátené spracovanie vykonaných operácií na splátkovom účte, ktoré bolo vypracované z podrobných údajov uvedených vo výpisoch. Všetky predložené listinné dôkazy jasne preukazujú čerpanie finančných prostriedkov žalovanou ako aj ich čiastočné splácanie, a teda aj opodstatnenosť nároku žalobcu. Ak by aj súd prvej inštancie nemal jasne preukázaný skutkový stav veci, respektíve správnosť výšky nárokovaní sumy, mal v tomto konaní za účelom preukázania správnosti požadovanej sumy nariadiť za týmto účelom znalecké dokazovanie. Súd sa však naopak obmedzil iba na konštatovanie, že nárok nie je preukázaný. Tvrdenia súdu prvej inštancie tak ako ich uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, a na základe ktorých zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že tento neuniesol dôkazné bremeno, sú preto nesprávne, nemajú zákonnú oporu. Pokiaľ má súd za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie sú dostatočne preukázané, je povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, čo však v danom prípade neučinil. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne predmetnú vec nesprávne právne posúdil. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedla, že zo strany žalobcu je nekorektné spochybňovať potvrdenie zo dňa 14.05.2012, podľa ktorého nemá voči banke UniCredit Bank Slovakia, a.s. žiadne záväzky. Poukázala tiež na to, že účet je od 17.10.2008 zrušený, preto počas súdneho konania žalobca nemohol zistiť žiadne dodatočné informácie. Namietla nástupníctvo žalobcu po pôvodnom žalobcovi UniCredit Bank Slovakia,a.s. Upozornila na možné administratívne chyby pri spracovaní podkladov z pobočiek a pri zmene žalobcu ako právneho subjektu. Poukázala na administratívne chyby v listinách týkajúcich sa výberov, keď hotovostný limit mesačne bol vo výške 11.500,- Sk, nemohla teda dňa 09.04.2007 vybrať v hotovosti z bankomatu 35.513,97 Sk, naviac bankomat nevydáva mince. Žalobu považuje za zmätočnú a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že na svojej žalobe aj odvolaní trvá, k námietke právneho nástupníctva poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zlúčenia pôvodnej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s. so spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,a.s. sa táto spoločnosť stala právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti, prešlo na ňu imanie pôvodnej spoločnosti a vstúpila do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Uvedené skutočnosti boli uverejnené v Obchodnom registri Slovenskej republiky (ďalej len „obchodný register“). 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 7. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Krajský súd v Trnave pri preskúmaní odvolania postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 470 C.s.p., pričom podmienky účinnosti a náležitosti odvolania posudzoval podľa O.s.p., ako procesnej normy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), postupujúc podľa citovaných zákonných ustanovení, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C.s.p.). 10. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods. 2). 11. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 2.614,97 eura s príslušenstvom z dôvodu plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu. Odvolacia námietka žalobcu smerovala k záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku voči žalovanej. Podľa žalobcu, pokiaľ aj súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie sú dostatočne preukázateľné, je povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, prípadne mal nariadiť znalecké dokazovanie. 13. K uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné: Žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovanej z dôvodu nesplatenia úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý formou úverového rámca vo výške 46.000 Sk (1.526,92 eura) na základe zmluvy zo dňa 25.11.2003. Výzvou zo dňa 20.06.2007 oznámil žalobca žalovanej predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu celého zostatku dlhu vo výške 47.457,62 Sk (1.575,30 eura). Žalovaná počas celého konania tvrdila, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh, úver splatila v roku 2008 alebo 2009, o čom predložila potvrdenie UniCredit Bank Slovakia a.s. zo dňa 14.05.2012. Podľa tohto potvrdenia žalovaná v Unicredit Banka od 12.11.2008 nemá vedený žiaden účet a nemá voči banke žiadne záväzky. Žalobca hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti uvedené v tomto potvrdení. Takýmto nie je ani vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.05.2012, podľa ktorého potvrdenie žalovanej o tom, že nemá u žalobcu vedený účet a nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, bolo vystavené vzhľadom na omyl pri preverovaní v bankovom systéme. Odvolací súd pri tom prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca predložil výpisy z účtu žalovanej za obdobie rokov 2004-2007, výpis z knihy účtov, predložený žalobcom, je k 31.12.2010, pričom potvrdenie predložené žalovanou je z roku 2012. Odvolací súd sa preto priklonil k dôkazu predloženému žalovanou, ktorý nebol hodnoverným spôsobom žalobcom vyvrátený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 120 O.s.p. (platného a účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie. 14. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 15. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dôkazné bremeno nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. 16. V preskúmavanom prípade žalovaná tvrdila, že si voči žalobcovi svoj záväzok splnila a žalobca nemá voči nej žiadnu pohľadávku. O tejto skutočnosti predložila súdu dôkaz - potvrdenie pobočky banky (právneho predchodcu žalobcu) zo dňa 14.05.2012. Je teda zrejmé, že žalovaná splnila svoju dôkaznú povinnosť a súčasne uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Žalobca totiž nepredložil hodnoverný dôkaz, ktorým by nad všetku pochybnosť tvrdenie a dôkaz žalovanej vyvrátil. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o pohľadávke voči žalovanej. Žalobca nemôže prenášať svoje dôkazné bremeno na súd. Odvolacia námietka žalobcu, že pokiaľ mal súd za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie sú dostatočne preukázané, bol povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, čo však v danom prípade neučinil, neobstojí. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 posledná veta, čo však nie je preskúmavaný prípad). Nie je tiež možné zamieňať si dôkaznú povinnosť s odborným posúdením skutočností (znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením). V preskúmavanom prípade žalobca nepredložil dôkazné prostriedky, na posúdenie ktorých by boli potrebné odborné znalosti. V preskúmavanom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo je procesne odlišná situácia. 17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. Žalovaná má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).