Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/155/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209530 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111209530.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Y. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: J. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, zastúpený JUDr. Petrom Horváthom, advokátom, Hlavná 42, Trnava, o zaplatenie 985,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti trovám prvostupňového konania a na odvolanie žalovaného vo veci samej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/67/2011-214 zo dňa 16. decembra 2014 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 985,68 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu 103,62 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 137 ods. 1, § 451, § 456, § 458 ods. 1 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, ďalej aj OZ). Rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že predmetom sporu je priznanie náhrady v prospech žalobcu za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F. X. vedených v LV č. XXX - parc. č. 398/1 - záhrady vo výmere 591 m2, parc. č. 398/2 - zast. plochy, nádvoria vo výmere 430 m2 - žalobca v podiele 14/48-n, LV č. XXXX - stavba č.s. XXX dom na parc. č. 398/2 spolu s príslušenstvom, kde je žalobca spoluvlastníkom v podiele 1/6. Napriek tomu, že žalobca je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré aj v uvedenom podiele užíval len žalovaný bez toho, aby žalobcovi poskytol akúkoľvek náhradu. Znalkyňa Ing. Janka Šuranová vo svojom posudku č. 5/2012 zo dňa 27.09.2012 uviedla, že v obci F. X. trh s prenájom rodinných domov prakticky neexistuje. Nájom stavby za r. 2010, 2011 bol pre zjednodušene stanovený za predpokladu technického stavu stavieb k začiatku posudzovaného obdobia - k 01.01.2010. Všeobecná hodnota stavieb bola určená v cenovej úrovni k 01.01.2010 s opotrebením stavieb k 01.01.2010. Pri určení nájmu stavby boli zohľadnené skutočné náklady spojené s existenciou stavby (daň z nehnuteľnosti, poistenie stavieb), náklady na údržbu boli určené odhadom vo výške 1% východiskovej hodnoty stavby. Prepočet mesačného nájmu podľa výšky spoluvlastníckych podielov je potom v prípade žalobcu - podiel nájmu za pozemky 287,87 eura ročne - 22,65 eura mesačne, nájmu za stavby 440,99 eura ročne, t. j. 36,75 eura mesačne. Ohliadkou nehnuteľnosti vykonanou dňa 26.06.2014 bolo zistené, že záhrada je neužívaná 2 metre od plota dozadu, pôvodne bolo neužívaných 5 metrov. Časť záhrady pôvodne užívaná žalovaným na sadenie, nachádzajúca sa za 13-metrovým úsekom pre hydinu a ošípané je v súčasnosti neužívaná. Spolu na oboch častiach záhrady na úseku asi 5 metrov je vysadená ďatelina. Na 13-metrovej časti je v ohradenom priestore hydina a ošípané, nasledujúci 23- metrový úsek je neužívaný, sú ne ňom ríbezle, stromček, nepoužívané veci, na úseku 2x5 metrov je trávnik, ktorý žalovaný kosí kvôli susedom. Celý úsek s prístavbou a chodník k záhrade sú užívané. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nehnuteľnosť žalobca vôbec neužíva, sám o ňu ani nemá záujem.
K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine v prípade, ak sa podielový spoluvlastník reálne obohatí tým, že užíva i podiel druhého spoluvlastníka, ktorý sa na užívaní spoločnej veci nepodieľa. Je však dôležité to, aby povinný spoluvlastník skutočne podiel spoluvlastníka užíval a tiež to, prečo k tomu došlo, či len preto, že tento spoluvlastník o užívanie nemá záujem alebo preto, že je z užívania úplne vylúčený, že sa mu užívanie spoločnej veci znemožňuje a jeho podiel užíva druhý spoluvlastník, ktorý má z takéhoto užívania prospech. Musí ísť o prisvojovanie si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Ak spoluvlastník podiel druhého spoluvlastníka neužíva, jeho bezdôvodného obohatenie nevzniklo. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Z vykonaného dokazovania mal potom súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobca neužíva žiadnu časť nehnuteľnosti. Žalovaný tak užíva podiel žalobcu bez jeho súhlasu. V konaní bolo preukázané (predloženými fotografiami, výpovede svedkyne G. R., že počas sporného obdobia žalovaný i jeho rodina užívali i časť nehnuteľnosti, ktorú v podstate zhodne považovali obaja účastníci za podiel žalobcu (jeho pôvodnú izbu, ako aj celú záhradu, i keď sú na nej v časti kríky). Pokiaľ žalovaný uvádzal, že o nehnuteľnosť sa staral, udržiava ju, staral sa teda aj o podiel žalobcu, súd prvého stupňa konštatoval, že žiadnym spôsobom nepreukázal investície a náklady na nehnuteľnosť a v konaní si ich neuplatnil. Výdavky spojené s existenciou stavby takisto nie je možné odrátať, nakoľko tieto neboli nielen zdokladované, ale ani uplatnené. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca v spornom období nevynakladal na nehnuteľnosť žiadne finančné prostriedky, táto skutočnosť bez ďalšieho nemá však vplyv na výšku nájomného. Niet pochybností o tom, že žalovaný sa výlučne stará o záhradu (kosenie, zber úrody kríkov a podobne), avšak ani tu nedošlo k reálnej deľbe ani k dohode o užívaní veci, užíva teda nielen svoj podiel, ale i podiel žalobcu a je na ňom, akým spôsobom a či z toho má úžitky. Pokiaľ v čase ohliadky časť záhrady neužíval, rozhodujúce je sporné obdobie a tu nebolo preukázané, že by žalovaný záhradu neužíval (jeho obrana spočívala práve v tom, že sa musí starať i o časť - podiel žalobcu). Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že návrh v zostávajúcej časti, ktorá je po predchádzajúcom rozhodnutí predmetom konania, je dôvodný a preukázaný.
Pri určení výšky náhrady súd prvého stupňa vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola určená výška obvyklého nájmu za nehnuteľnosti sumou 59,- eur mesačne pri výške podielu žalobcu u parc. č. 398/1 - záhrady vo výmere 591 m2, parc. č. 398/2 - zastavané plochy, nádvoria vo výmere 430 m2 - v podiele 14/48-ín, stavba č.s. XXX dom na parc. č. 398/2 v podiele 1/6-iny (22,65 eura nájom za pozemky, 36,75 eura nájom za stavby). Nárok bol uplatnený za dobu 24 mesiacov, teda nájomné za toto obdobie predstavuje čiastku 59,- eur x 24 mesiacov, spolu 1.416,- eur. V tejto časti súd návrh považoval za dôvodný, pričom vzhľadom na právoplatne priznanú (a uhradenú) časť nároku, predmetom konania bola už iba časť vo výške 985,68 eura. Súd prvého stupňa sa stotožnil so závermi posudku, keď boli v ňom zohľadnené všetky zásadné okolnosti pre určenie všeobecnej ceny nájmu a znalkyňa zohľadnila i náklady spojené s existenciou stavby a tieto žalovaný vynakladá sám (daň, poistenie), relevantným spôsobom ich voči žalobcovi neuplatnil, naviac tieto vynakladal predovšetkým pre svoje potreby, nehnuteľnosť užíva a berie z nej úžitky bez súhlasu spoluvlastníka, pričom výraznejším spôsobom (investíciami, zhodnotením nehnuteľnosti) sa o túto nestará, teda je potom nepriamo možné konštatovať i zníženie hodnoty nehnuteľnosti. Zníženie ceny nájmu určenej znalcom o daň a poistné, ktoré uhrádza žalovaný, súd nepovažoval za dôvodné. Zníženie ceny nájmu by potom bolo v rozpore s ustanovením § 3 OZ, keď nemožno od žalobcu za danej situácie požadovať, aby sa podieľal na nákladoch, ktoré vynakladá žalovaný predovšetkým pre vlastné potreby, nakoľko nehnuteľnosť užíva, berie z nej úžitky a koná tak bez súhlasu podielového spoluvlastníka. Okrem toho z opatrnosti vzniesol žalobca v tomto smere námietku premlčania. Žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa priznal v zmysle návrhu od jeho podania do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vlády č. 87/95 Z.z. Žalobca bol v konaní sčasti úspešný, trovy konania vznikli na stranách oboch účastníkov, preto súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle § 148 ods. 1 OSP súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie trov štátu titulom znalečného, keď žalobca uhradil preddavok vo výške 100,- eur a na zvyšok potom súd zaviazal žalovaného vzhľadom na pomer úspechu vo veci.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Čo sa týka výroku o trovách konania štátu, žiadal tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože i on zložil preddavok na znalečné
vo výške 100,- eur, čo potvrdzuje obsah opravného uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 19.02.2012. Uplatnil si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Poukázal na náklady, ktoré na užívanie a udržiavanie nehnuteľností vynakladá. Za sporný a nesprávny považuje spôsob výpočtu protihodnoty za užívanie podielu žalobcu v rodinnom dome. Keďže všeobecná hodnota nájmu je naskladaná z určitých položiek žiadal, aby cena bola zohľadnená tak, že na daň za nehnuteľnosť, na jej poistenie a na bežnú údržbu a opravy stavby žalobca nič nevynaložil, tak aby ho nevyplácal aj z toho, čo objektívne a preukázateľne vynaložil on a nie aj žalobca. Za sporné a nesprávne považuje ustálenie rozsahu užívania záhradnej časti predmetných nehnuteľností. Tu poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, ako záhradu užíva a tiež uviedol, že kosenie záhrady obstaral preto, aby rešpektoval všeobecné záväzné nariadenie obce, keďže by to nikto iný neurobil. Tvrdenie žalobcu o užívaní celej záhrady poprel a ohliadka bola vykonaná so značným časovým odstupom. Poprel užívanie záhrady v časti, na ktorej sa nachádzajú ríbezle - 7 starých koreňov ríbezlí, ktoré vysadila ešte nebohá matka. Túto úrodu jeho manželka iba obrala, ale záhradu neužívajú. Poukázal na to, že súd prvého stupňa síce vykonal ohliadku nehnuteľností, avšak nie je k nej priložený situačný náčrt, ktorý by ozrejmil situáciu v záhrade. Čo sa týka všeobecnej hodnoty nájmu stavby, určenej znalkyňou, žiadal zohľadniť fakt, ktoré z jednotlivých zložiek všeobecnej ceny nájmu treba v jeho prospech zohľadniť (odpočítať), pretože ich v celom rozsahu znášal on, takže je ich treba v jeho prospech zohľadniť (odpočítať). Všeobecná hodnota nájmu stavby vyplýva zo strany 25 znaleckého posudku znalkyne Ing. Janky Šuranovej. Za daného stavu navrhol odpočítať tie položky, ktoré vynaložil žalovaný, pričom žalobca nevynaložil nič, čo v konaní sporné nie je. V danom prípade vynaložil náklady na daň zo stavieb, poistenie stavby, náklady na bežnú údržbu a opravy, no súd prvého stupňa tieto skutočnosti nezohľadnil a nezaoberal sa tým, že ich vynaložil len on, žalovaný, žalobca nevynaložil žiadne. V danom prípade teda súd prvého stupňa pochybil, keď do všeobecnej hodnoty nájmu zaradil položky daň zo stavieb, daň z príjmu, poistenie stavby a náklady na bežnú údržbu a opravy. Tieto náklady bolo potrebné odpočítať, takže potom by nájomné za rok činilo 1.291,02 eura, mesačne 107,585 eura a vzhľadom na 1/6 spoluvlastnícky podiel žalobcu 17,93 eura mesačne za 24 mesiacov 430,32 eura, o čom súd prvého stupňa už predchádzajúcim rozsudkom rozhodol a túto sumu aj žalobcovi zaplatil. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca a to proti výroku o trovách prvostupňového konania. Tvrdil, že jeho úspech vo veci nebol len čiastočný, tento bol v rozsahu 60%. Prvostupňový súd opomenul aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, keďže v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého posudku a potom sadzba tarifnej odmeny mala byť vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobca mal teda v konaní úspech čiastočný z dôvodu, že rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo od znaleckého dokazovania. Po zrušení veci odvolacím súdom bol úspešný v celom rozsahu. Preto si uplatnil trovy prvostupňového konania vrátane trov predchádzajúceho odvolacieho konania spolu v sume 850,62 eura. Spolu trovy konania žalobcu predstavujú odmenu za právne zastúpenie a súdny poplatok v sume 84,50 eura a trovy znaleckého dokazovania 100,- eur. Uplatnil si tiež náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Nesúhlasil s odvolaním žalobcu o aplikácii ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, ktoré podľa jeho názoru nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. Poukázal tiež na to, že i on mal v konaní čiastočný úspech, preto aj jemu patrí náhrada trov tohto konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/67/2011 bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.400,- eur s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 19.03.2013 (č.l. 151) súd prvého stupňa priznal žalobcovi plnenie v sume 1.416,- eur a vo zvyšku žalobu zamietol,
keď zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa nad sumu 1.416,- eur nadobudol právoplatnosť, preto v danom konaní nie je možné prisúdiť žalobcovi viac. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa nad prisúdenú sumu 430,32 eura, teda ďalšie konanie sa vedie o sumu 985,68 eura s príslušenstvom, keď súd prvého stupňa žalobcovi priznal za užívanie jeho podielu v nehnuteľnostiach v spornom období sumu 985,68 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.04.2011 do zaplatenia. Voči prisúdeniu uvedenej istiny s príslušenstvom podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný a domáha sa svojim odvolaním zamietnutia žaloby. Žalobca sa svojim odvolaním domáha priznania náhrady trov konania z prisúdenej sumy.
Účastníci konania v spornom období boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca sa uvedeného plnenia domáha s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaný je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu užíva i jeho podiel.
Žalovaný vo svojom odvolaní namieta dva zásadné okruhy nesprávneho postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. nedostatočné ustálenie predmetu užívania nehnuteľnosti a nesprávny výpočet všeobecnej hodnoty nájmu.
Vlastníctvo je hlavnou právnou formou spotreby a vlastníkovi patrí právo vec užívať (ius utendi) a to výlučne sám alebo prostredníctvom členov svojej rodiny či domácnosti. Užívaním veci je správanie, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci. Súčasťou užívacieho práva je právo vlastníka, aby vec požíval a bral z nej plody a úžitky (ius fruendi). Prostredníctvom oprávnenia vec užívať a požívať sa realizuje úžitková hodnota veci. Predmetom užívania sporných nehnuteľností je ako stavba, tak pozemky. Súd prvého stupňa jednoznačne konštatoval, že stavba tvoriaca rodinný dom má jediný prístup a tak argumenty žalovaného, že prednú izbu, ktorú pôvodne užívala nebohá matka účastníkov, žalovaný užíva. I pri ohliadke bolo zistené, že izba pôsobí dojmom, že je obývaná. Bolo preukázané, že príležitostne v nej prespáva teta účastníkov a ide o súčasť rodinného domu, do ktorej iný prístup ako cez hlavný vchod nie je. Izba je súčasťou bytu, ktorý rodina žalovaného užíva. I odvolací súd sa stotožňuje v tomto smere so záverom súdu prvého stupňa, že užívanie tejto časti domovej nehnuteľnosti je potrebné pripísať na ťarchu žalovaného, keďže je súčasťou súboru miestností jeho rodinou užívaných a nikto iný túto miestnosť užívať nemôže, takže spôsob užívania, ktorý zvolil žalovaný, bol v danom prípade na ňom. Iná je však situácia, čo sa týka pozemkov.
Súd prvého stupňa vykonal dňa 26.06.2014 ohliadku nehnuteľností a tu konštatoval, že časť záhrady je užívaná, časť neužívaná, z ohliadky týchto nehnuteľností vyplýva vypočítaná plocha, ktorej sa užívanie či neužívanie nehnuteľností žalovaným týka, do rozhodnutia súdu sa to ale nepremietlo. Potom nie je celkom zrejmé, či a z akého dôvodu považoval súd prvého stupňa časť nehnuteľností za užívané a časť za neužívané. Súd prvého stupňa touto ohliadkou nezabezpečil prehľad stavu užívania vlastníctva účastníkov, zápisnica o ohliadke neposkytuje jasný prehľad o užívacom stave, nedáva možnosť čerpať z nej poznatky o polohe, tvare a rozmeroch jednotlivých častí pozemkov, nemá vypovedaciu hodnotu, o ktorú v konaní ide. Súd prvého stupňa napriek tomu, že v zápisnici konštatuje rôzny režim užívania či neužívania plochy parciel, v konečnom rozhodnutí uzavrel, že žalovaný užíva celé nehnuteľnosti sám, teda užíva aj podiel žalobcu.
Žalovaný sa v konaní pred súdom prvého stupňa a aj v odvolacom konaní bráni tým, že neužíva celú záhradu, i svoje odvolanie postavil na tvrdení, akú plochu užíva, akú neužíva a podľa tohto jeho výpočtu nárok žalobcu už uspokojil. Ani on sám však v konaní neposkytol žiaden relevantný dôkaz o tom, ako to v skutočnosti s užívaním je, aby sa dalo toto jeho vyjadrenie objektivizovať. Pokiaľ žalovaný čerpá úrodu z nehnuteľností- napríklad zber ríbezlí jeho manželkou, prisvojuje si týmto úžitkovú hodnotu plodín vysadených v záhrade. Potom nie je jasné tvrdenie žalovaného, že nečerpá úžitkovú hodnotu práve tejto časti nehnuteľnosti, pretože ako inak by mala byť zužitkovaná, ak nie prisvojením si výnosov(plodov), i keď by túto časť záhrady neobrábal(nepracoval na nej). Ani sám žalovaný v konaní takýto relevantný dôkaz o užívaní pozemkov doposiaľ neposkytol napriek tomu, že užívanie celých nehnuteľností popiera, spolieha sa len na ohliadku vykonanú súdom, ktorá však jeho tvrdenia nepreukazuje.
S ohľadom na vzniknutú situáciu a potrebu v konaní objektívne ozrejmiť, ako sa užíva predmet vlastníctva účastníkov, je nevyhnutné v konaní zabezpečiť jednoduchý polohopisný (situačný)náčrt nehnuteľností s vyznačením ich užívacieho stavu. Takúto povinnosť je potrebné uložiť obom procesným stranám, najmä žalovanému, ktorý užívanie celého komplexu nehnuteľností popiera. Pritom je potrebné uvedomiť si najmä to, že hospodárske rozčlenenie nehnuteľností nemusí byť vždy také, ktoré zabezpečí užívanie nehnuteľnosti ako celku, ale užívanie nehnuteľností je potrebné chápať komplexne, pretože súčasťou pozemku nie je len jeho obrábaná - úžitková časť, ale i chodníky, prístupové plochy, a iné individuálne určené "neproduktívne", t.j. individuálne vybudované plochy.
Nehnuteľnosti účastníkov pozostávajú z parc. č. 398/1 - záhrady o výmere 591 m2 a parc. č. 398/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 430 m2. Potom malo byť zistené, koľko z tejto výmery nie je žalovaným užívané, resp. koľko z nej užívané je a akým spôsobom, na aký účel. Súd prvého stupňa mal takéto zistenie zakomponovať jednak do zápisnice o ohliadke, toto vyjadriť aj polohopisným náčrtom a následne do svojho rozhodnutia a vyvodiť z neho zodpovedajúce a preskúmateľné právne závery. Bez toho nie je možné uzavrieť dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu za užívanie jeho vlastníctva žalovaným.
V tomto smere odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený a preto i nepreskúmateľný. Stanovenie rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovaným je pre toto rozhodnutie základom pre ďalší postup.
Ďalším okruhom problémov v prejednávanom prípade je výpočet protihodnoty nájmu v prospech žalobcu.
Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Janky Šuranovej vyplýva všeobecná hodnota nájmu stavieb i pozemkov. Znalkyňa tu zohľadnila i výpočet dane zo stavieb, poistenia stavby, nákladov na bežnú údržbu. V konaní je preukázané, že žalobca sa na úhrade týchto nákladov nepodieľal, vynakladal ich výlučne žalovaný, i keď sú súčasťou konečnej hodnoty nájmu stavby vypočítanej znalkyňou. Znalkyňa v posudku konštatovala, že nie je jej úlohou zaoberať sa vo svojom znaleckom posudku tým, kto a koľko na jednotlivé položky vynaložil, pretože ide o otázku skutkovú, patriacu do kompetencie súdu. Súd prvého stupňa v rozhodnutí opakovane zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal investície a náklady na nehnuteľnosť a relevantným spôsobom si tieto neuplatnil.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že tieto náklady vynakladá výlučne žalovaný, žalobca to nepopiera. Žalovaný sa opakovane bráni proti tomu, aby z týchto nákladov, ktoré on sám na nehnuteľnosť ročne vynakladá, uhradil ešte podiel zodpovedajúci podielu žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný si žiadne investície alebo úhrady súvisiace s užívaním a údržbou nehnuteľnosti osobitne neuplatňuje nie je rozhodujúca, pretože tieto náklady sú súčasťou znalkyňou vyčíslenej hodnoty nájmu a znalkyňa sama pred súdom prvého stupňa uviedla, že ona osobne neskúmala (a nebolo to ani jej povinnosťou) a neriešila to, kto ktoré náklady vynakladá, ktorému z účastníkov tieto náklady vznikli, ale pojala ich do svojho výpočtu, teda zohľadnila ich reálnu existenciu a zapracovala ich do znaleckého posudku. Posúdenie, kto tieto náklady znášal, je však na súde prvého stupňa.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie preto, aby súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí náležite zaoberal predmetom užívania sporných nehnuteľností, najmä pozemkov zo strany žalovaného, vyvodil skutkové i právne závery z ohliadky, ktorú uskutočnil v priebehu tohto sporu, zistil tiež, kto vynakladá sporné náklady tvoriace všeobecnú hodnotu nájmu, resp. či žalovaným namietané náklady vynakladá on sám a toto zohľadnil pri výpočte ceny nájmu a vo veci znovu rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 ods.2 OSP tak, aby bolo dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a zároveň aj preskúmateľné.
Pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, o námietkach žalobcu obsiahnutých v jeho odvolaní v súvislosti s trovami prvostupňového, resp. i tohto odvolacieho konania, sa v novom rozhodnutí opätovne vyporiada súd prvého stupňa.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.