Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214093 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111214093.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Marek Gašpar - GAMA, Banka, Karpatská 4485/28, IČO: 35 241 683, zastúpeného advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, Piešťany, Nitrianska 5 proti žalovanému: MBL TRANS, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 242 284, zastúpenému advokátom JUDr. Marekom Lehutom, Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 955,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 7Cb/55/2011-128 zo dňa 26.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 955,26 eur s príslušenstvom ako neuhradenej ceny vykonaných prác v období od 29.7.2010 - 12.9.2010 uvedených v dennom zázname stavby na čl. 884876 - 884879 vyfakturovaných faktúrami č. 2010002 zo dňa 22.9.2010 splatnou 24.9.2010 a č. 2010003 zo dňa 22.9.2010 splatnou 25.9.2010. Poukázal na to, že pre žalovaného dlhodobo vykonával dohodnuté práce na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, pričom v rozhodnom období žalovaný z vystavených faktúr zaplatil len jednu, a to faktúru č. 2010001. Ďalej uviedol, že predmetné práce si objednal p. U., ktorý požiadal aj o denný záznam stavby, ktorý mu bol aj odovzdaný, avšak tento nepodpísal. Ďalej uviedol, že vykonanie fakturovaných prác nebolo nikdy protokolárne odovzdané žalovanému, boli však zrealizované, cena za práce bola všeobecne akceptovateľná, ktorá bola medzi zmluvnými stranami v predchádzajúcom období aj dohodnutá. Okrem toho boli súdu prvého stupňa predložené cenové ponuky, z ktorých je zrejmé, že práce sa v tomto čase za takúto cenu aj skutočne vykonávali. Žalovaný žiadal žalobcom uplatnený nárok z faktúr č. 2010002 a č. 2010003 ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v predmetnej veci. Spochybňoval výpoveď svedka J., ktorý je známym žalobcu. Okrem toho uviedol, že nemožno považovať uplatnený nárok za dôvodný s odkazom na to, že jednotlivé práce boli vedené v stavebnom denníku, ktorý žalovaným nebol podpísaný. Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 26.11.2014 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 955,26 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 345,65 eur od 25.9.2010 do zaplatenia, a zo sumy 609,61 eur od 26.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p., keď ich priznal žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vykonať dohodnuté opravy alebo údržbu vecí vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o sporné faktúry tak konštatoval, že žalobca v konaní predložil stavebný denník, v ktorom sú špecifikované práce, ktoré pre žalovaného žalobca vykonával. Skutočnosť, že žalovaný tento stavebný denník nepodpisoval nepovažoval za relevantnú. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca i v minulosti vykonával pre žalovaného rôzne práce, ktoré taktiež neboli zo strany žalovaného podpísané. Tiež poukázal na rôzne tvrdenia žalovaného v súvislosti s realizáciou jednotlivých prác, keď tento najskôr tvrdil, že práce vykonané neboli, potom že boli ale v inom rozsahu a nakoniec, že práce vykonané boli, avšak boli aj vopred zaplatené. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka J., ktorý potvrdil vykonávanie prác žalobcom (natieranie plota v mesiacoch august a september 2010) pre žalovaného, čo podľa názoru súdu prvého stupňa bolo v súlade so stavebným denníkom. Pokiaľ ide o cenu fakturovanú vo faktúrach, tak túto súd prvého stupňa považoval za dohodnutú medzi účastníkmi ústnou formou, vychádzajúc aj z dlhodobej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne považoval túto cenu aj za cenu obvyklú, nakoľko hodnota týchto „robotníckych prác“ v danom období vyplýva aj z predložených cenových ponúk od spoločností JOMA STAV, s.r.o. a Real - H, s.r.o. . (zrejme mal na mysli súd prvého stupňa spoločnosť REOS - H, s.r.o.). Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalobcovi zaplatil všetky práce, ktorý tento u neho vykonal, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že práce, ktoré si vyfakturoval faktúrou č. 2010002 zo dňa 22.9.2010 a faktúrou č. 2010003 zo dňa 22.9.2010 mu neboli uhradené. Ďalej uviedol, že žalobca si faktúrou č. 2010001 zo dňa 31.8.2010 vyfakturoval stavebné práce a opravy do 31.8.2010 a následne si žalovanými faktúrami č. 20100002 a č. 20100003 opätovne vyfakturoval stavebné práce a opravy podľa tvrdenia žalobcu aj za obdobie od 29.7.2010 do 31.8.2014, čo považoval za absolútne nelogické. Taktiež namietal, že svedeckou výpoveďou J. J. (ide o dlhoročného kamaráta žalobcu) žalobca nepreukázal aké práce a v akom období žalobca u žalovaného vykonával, a teda výsluchom tohto svedka neboli preukázané skutočnosti ním tvrdené. Okrem toho za dôkazný prostriedok nemožno považovať ani záznamy zo stavebného denníka, nakoľko tento žalovaný nepodpísal. Taktiež je nesprávne konštatovanie súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá cena za dielo ústne, nakoľko táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná a nie je ani zrejmé, na základe akých skutočností súd dospel k takémuto záveru. Na záver uviedol, že faktúra č. 2010001 zo dňa 31.8.2010 vo výške 879,72 eur, ktorú žalovaný žalobcovi riadne uhradil prevyšuje obvyklú cenu diela, t.j. prevyšuje obvyklú cenu všetkých prác, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal, pričom uvedenú skutočnosť preukazuje cenová ponuka predložená žalovaným. Za tohto stavu je zrejmé, že žalobcovi boli zaplatené všetky práce, ktoré u žalovaného vykonal. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho tvrdenia boli od samého počiatku jednotné, v súlade so záznamami v stavebnom denníku, pričom boli potvrdené aj výpoveďou svedka p. J., ktorý žalobcu pri vykonávaní náteru oplotenia žalovaného videl aj v mesiaci september 2010, a teda dostatočne presne určil obdobie prác žalobcu pre žalovaného. Mal za to, že na základe vykonaného dokazovania žalobca preukázal, že pre žalovaného vykonával v období 29.7 - 12.9.2010 práce špecifikované i časovo dennom zázname stavby, na základe ktorých vystavil žalovanému faktúry č. 2010002 zo dňa 22.9.2010 a faktúru č. 2010003 zo dňa 22.9.2010, pričom žalovaný aj napriek splatnosti vystavených faktúr žalobcovi uplatnený nárok nezaplatil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť, pretože právne závery, ku ktorým dospel sú vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie predčasné. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy (§ 263 ods. 2). Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma (ak z osobitných predpisov nevyplýva takáto požiadavka), postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. Podľa § 536 ods. 1- 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. V predmetnom konaní bolo potrebné posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu uplatnenom v žalobnom návrhu a najmä sa zaoberať tým, či žalobca v predmetnej veci uniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva aký bol obsah zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania a tiež z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, čím žalobca preukázal rozsah ním fakturovaných prác (žalovaným nepodpísaným denníkom alebo tvrdeniami uvádzanými svedkom J.?). Tento totiž povedal iba, že vie o tom, že žalobca natieral oplotenie a múrik v mesiacoch august - september 2010, avšak neuviedol koľko, resp. ako dlho tieto práce vykonával. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvého stupňa, že cena diela bola medzi účastníkmi konania dohodnutá, keď žalovaný tvrdil, že takáto dohoda neexistovala. A pokiaľ mala byť cena obvyklá, tak ktorá, pretože vo faktúre č. 2010003 je časť určená hodinovou sadzbou a časť cenou za m2, čo súd prvého stupňa bližšie neobjasnil, resp. nekonkretizoval, pričom v rozsudku spomenul iba hodinovú sadzbu robotníkov od spoločnosti JOMA STAV, s.r.o. a od spoločnosti REOS - H s.r.o. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, tiež nemožno tvrdiť, že by bola preukázaná existencia dohody o cene diela a predovšetkým nie je zrejmé v akom rozsahu žalobca pre žalovaného vykonal práce na diele, čo bolo konštatované už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 31 Cob 104/2012 zo dňa 19.12.2013. Súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami opätovne riadne nevysporiadal, svoje rozhodnutie neodôvodnil dôsledne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. . Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06 ). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Keďže nedostatočným neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa vyššie uvedených kritérií, došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom realizácia ich procesných práv priznaných im v občianskom súdnom konaní zákonom, došlo tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým zistiť v akom rozsahu skutočne žalobca vykonal práce pre žalovaného na predmetnom diele. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.