Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/324/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223827 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111223827.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B. P. XXX, P., zastúpená advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava, proti odporcovi: S.O.S. Financ, spol. s r.o., Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 36 250 406, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/160/2011-126 zo dňa 04.02.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie s použitím ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 39 Obč. zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p. vecne odôvodnil tým, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na zistený skutkový stav skonštatoval, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. možno považovať aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovateľka nemôže mať žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pretože argumentáciu neplatnosti takejto zmluvy bolo možné vzniesť i v rámci obrany proti požiadavke odporkyne voči navrhovateľovi na peňažné plnenie, teda v rámci odporcu podaného navrhovateľkou proti platobnému rozkazu a súd by ju musel vyriešiť ako prejudiciálnu otázku. Naliehavý právny záujem by bol daný iba vtedy, ak by sa v súvislosti s vyhovením návrhu a teda vyslovením neplatnosti predmetnej zmluvy zásadným spôsobom zmenilo právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu k nároku veriteľa, ktorý si voči navrhovateľke môže uplatňovať. V danom prípade nároky veriteľa už boli na súde uplatnené a právoplatne priznané právoplatným rozkazom 31Cb/46/2007-22 zo dňa 06.03.2008. Vyslovenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy nemá žiadny vplyv na už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu - platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/46/2007-22 zo dňa 06.03.2008, nedošlo by k žiadnej zmene v postavení navrhovateľky, preto vo veci nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., preto súd návrh navrhovateľky zamietol. Súd návrh zamietol z uvedeného dôvodu, keď dospel k záveru, že dôvodom zamietnutia nemôže byť skutočnosť, na základe ktorej žiada návrh zamietnuť odporca, teda že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a jedná sa teda o vec res iudicata, nakoľko platobným rozkazom bolo rozhodnuté o nároku veriteľa o zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru, pričom predmetom tohto konania je vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom advokáta odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že absolútne neplatný právny úkon, v danom prípade zmluva o úvere najmä v časti úrokov z omeškania, nemá od počiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby neexistoval, nemožno ho dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá ho spôsobila. Ak dôjde k plneniu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadnuť ex offo. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 96/95 absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe boli prijaté určité rozhodnutia. V prípade, že by súd určil neplatnosť zmluvy o úvere, mohlo by to odôvodniť čiastočné zastavenie exekúcie vedenej na základe platobného rozkazu, pod sp. zn. 25Er/242/2009, a to najmä v časti priznaných úrokov z omeškania. Otázku platnosti predmetnej úverovej zmluvy mal súd z úradnej povinnosti skúmať už v konaní, v ktorom sa odporca v pozícii navrhovateľa domáhal vydania platobného rozkazu na sumu prevyšujúcu s príslušenstvom 132.775,- Eur za poskytnutú pôžičku vo výške 996,- Eur. Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel, nezaoberajúc sa platnosťou úverovej zmluvy a ani neopodstatnenosťou požadovaných úrokov. Navrhovateľka s ohľadom na momentálne zdravotné problémy a psychický stav, nepodala včas odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa podkladom pre vedenie exekúcie. Navrhovateľka preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy. Na záver poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/364/2013, podľa ktorého napriek tomu, že návrh navrhovateľky na obnovu konania bolo potrebné ako oneskorený zamietnuť, navrhovateľka sa domáha ochrany svojich práv aj v konaní o určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ktoré zohľadniac aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, možno považovať za prostriedok možnej právnej ochrany jej oprávnených záujmov. Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril písomne a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súd správne skonštatoval, že na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere nemôže existovať naliehavý právny záujem, pretože bez ohľadu na výsledok sporu o určenie neplatnosti zmluvy, stále bude právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Cb/46/2007 zo dňa 06.03.2008, výsledok predmetného sporu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere tento platobný rozkaz nezruší. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a konanie o návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o úvere zastaviť. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa voči odporcovi domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005 medzi navrhovateľkou Y. Y. a odporcom S.O.S. Financ, s.r.o., Nám. Slobody 10, Piešťany. Odporca sa návrhom zo dňa 20.06.2007 doručeným súdu dňa 13.07.2007 voči navrhovateľke domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým návrhom sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu istinu vo výške 110.000,- Sk s príslušenstvom, keď v návrhu uviedol, že navrhovateľka porušila podmienky zmluvy o úvere zo dňa 08.12.2005 tým, že prestala splácať úver. Na základe uvedeného návrhu Okresný súd Trnava dňa 06.03.2008 vydal platobný rozkaz č.k. 31Cb/46/2007-22, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 110.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne, zmluvnú pokutu 11.200,- Sk a náhradu trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 02.12.2008. Odporca S.O.S Financ, spol. s r.o. podal na Exekútorský úrad v Trnave dňa 18.05.2009 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 110.000,- Sk s príslušenstvom. Na základe uvedeného dňa 09.06.2009 Okresný súd Trnava vydal súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi, Horné Bašty 12, Trnava poverenie č. 5207 085594 na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 3.651,33 Eur (110.000,- Sk) s príslušenstvom zmluvnú pokutu 371,77 Eur, na základe vykonateľného platobného rozkazu 31Cb/46/2007-22 zo dňa 06.03.2008. Súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne, keď nesprávne vyhodnotil námietku odporcu, že v danom prípade už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté a preto ju nemožno znova prejednať a neakceptoval ju s odôvodnením, že sa nejedná o vec res iudicata, nakoľko platobným rozkazom bolo rozhodnuté o nároku veriteľa o zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru, pričom predmetom tohto konania je vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy. V zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd právoplatne o veci rozhodol, nemôže o nej znova konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci (exceptio rei iudiacatae). Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo 280/2010). Odvolací súd podporne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 22/2011, ktorý skonštatoval, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O totožnosť veci ide vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov konania a predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ak ide o to isté plnenie (petit), o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013) Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Podľa názoru odvolacieho súdu pritom z hľadiska postupu súdu nie je rozhodujúce, či sa určovacou žalobou navrhovateľ domáha určenia existencie/neexistencie práva alebo určenia neplatnosti zmluvného dojednania. Obdobne sa k tejto problematike stavia aj aplikačná prax v Českej republike, napríklad v uznesení Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované plnenie. V prejednávanej veci teda bolo nesporné, že v konaní Okresného súdu Trnava súd vydal platobný rozkaz č.k. 31Cb/46/2007-22, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 110.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne, zmluvnú pokutu 11.200,- Sk a náhradu trov konania, a to na základe účastníkmi uzatvorenej zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005. Platobný rozkaz nadobudol vo veci samej právoplatnosť dňom 02.12.2008 a na jeho základe prebieha na Okresnom súdu Trnava exekučné konanie pod sp. zn. 25Er/242/2009. Vzhľadom na to, že už bolo vyššie uvedeným platobným rozkazom právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, pričom táto žaloba mala skutkový základ v zmluve o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005, toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) pre konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, nemožno sa po tom, ako bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého konania bola ako predbežná otázka posúdená platnosť zmluvy, z ktorého nárok na plnenie vychádzal, domáhať v novom samostatnom súdnom konaní určenia neplatnosti tej istej zmluvy alebo jej časti, nakoľko by išlo o rozhodovanie o tej istej veci, čo je neprípustné. Jediný možný prostriedok, ako zvrátiť rozhodnutie o žalobe na plnenie, bolo využitie riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ aj súdna prax pripúšťa prípustnosť určovacej žaloby vo veci určenia neplatnosti zmluvy, hoci už bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, jedná sa o prípady, kedy o žalobe na plnenie rozhodoval rozhodcovský súd, pričom pre svoje rozhodovanie nemal oporu v platnej rozhodcovskej doložke a preto je takého rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebné považovať za nulitné, t.j. ako keby nebolo vydané. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, v tomto prípade súd konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, pričom však ešte nebola podaná žaloba na plnenie, preto sa jednalo o zásadne odlišný skutkový stav oproti prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo už nadbytočným zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami a návrhmi navrhovateľky. S poukazom na § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., keďže prekážka rozsúdenej veci (exceptio rei iudiacatae) je považovaná za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je nevyhnutné predmetné konanie o návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 276/05 uzatvorenej dňa 08.12.2005 zastaviť. Odvolací súd preto preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 3 O.s.p. zrušil a konanie zastavil. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.