Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217618 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112217618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: BL Telecom debt, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: S. H., nar. XX. E. XXXX, bytom V. XXX, o 232,80 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. mája 2013 č. k. 15C/69/2012-39 a dopĺňaciemu rozsudku toho istého súdu z 12. januára 2015 č. k. 15C/69/2012-68 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom z 13. mája 2013 č. k. 15C/69/2012-39 súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu, právne § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53a ods.1 a § 544 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobkyne / spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A/ Zmluvy o pripojení a Dodatku k tejto zmluve z 12. októbra 2007 /ďalej len „Zmluva“ a „Dodatok k Zmluve o pripojení“/) a § 43 ods. 1 č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách; vecne potom tým, že v prejednávanej veci došlo medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť ovplyvniť a v ktorej došlo k dojednaniu tiež zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur (konkrétne v bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení) pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia tejto zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa však jej požiadavke nevyhovel, nakoľko žalobkyňa uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvnej podmienky, ktorá bola inými súdmi v Slovenskej republike vyhlásená za neprijateľnú a preto je neplatná. Podľa § 53a ods. 1 O.z., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ďalším používaním neprijateľnej zmluvnej podmienky dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval. V obdobných právnych veciach Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 12C/197/2011, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012 sp. zn. 15C/132/2010, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 9C/55/2012 opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení uplatňovanej v tomto konaní žalobkyňou. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 7. marca 2013 nežiadala pripustiť zmenu návrhu, avšak v bode 7 uvádza, že jej právnemu predchodcovi vznikla škoda do výšky dotácie do kúpy telefónneho zariadenia, ktoré bolo poskytnuté žalovanej t.j. 129,12 eur. Súd prvého stupňa však predmetné podanie nevyhodnotil ako zmenu alebo rozšírenie žaloby, dokonca ani ako eventuálny alebo alternatívny petit, keďže naďalej sa žalobkyňa domáha zmluvnej pokuty, aj keď len do výšky škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobkyne. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok bola žalobkyni postúpená pohľadávka voči žalovanej zo zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou, kde je jednoznačný dôvod zaplatenia a to zmluvná pokuta, čím je špecifikovaná pohľadávka, ktorá z postupcu na postupníka prešla. Žalobkyňa sa teda na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stala vlastníkom tejto pohľadávky titulom zmluvnej pokuty a oprávnenou na jej uplatňovanie. Nebola na ňu postúpená žiadna pohľadávka na náhradu škody a preto v tomto spore žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu o náhradu škody, predstavujúcu výšku dotácie mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej poskytnutý právnym predchodcom žalobkyne. Žalobkyňa si uvedenú skutočnosť zrejme uvedomuje, preto neprekvalifikovala svoj návrh na náhradu škody, ale naďalej trvá na zmluvnej pokute minimálne do výšky skutočne spôsobenej škody. Keďže zmluvná podmienka - ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute, bola vyhlásená inými súdmi za neprijateľnú a preto je neplatná, ten, komu bola škoda spôsobená, sa môže domáhať jej náhrady v plnom rozsahu, avšak nie je to žalobkyňa, keďže takáto pohľadávka od postupcu na ňu neprešla. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovanej v konaní, ktoré neuplatnila a ani jej zo spisu nevyplynuli. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu s priznaním jej náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania. Namietala vyvodením (súdom prvého stupňa) z vykonaných dôkazov nesprávnych skutkových zistení, založeným na nesprávnom poňatí inštitútu dôkazného bremena. Súd prvého stupňa jej (žalobkyni a odvolateľke) totiž vytkol neunesenie dôkazného bremena za situácie, keď od nej nešlo spravodlivo žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti (tu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby v lehote splatnosti), ale naopak účinne bolo možné preukázať iba opak (zaplatenie) a na ten dôkazné bremeno ťažilo žalovanú (ktorá však takéto bremeno neuniesla). Ďalej dôvodila tým, že dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k Zmluve o pripojení bolo dostatočne určitým čo do určenia jej výšky ako aj špecifikácie zmluvných povinností, pri ktorých porušení nárok na zmluvnú pokutiu vzniká. Podstatným tu bolo najmä to, že výška zmluvnej pokuty zohľadňovala benefity poskytované predchodkyňou žalobkyne žalovanej, medzi ktoré patrí aj zľava na mobilný telefón. Dopĺňacím rozsudkom z 12. januára 2015 č. k. 15C/69/2012-68 súd prvého stupňa určil, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v bode 4 v Dodatku k Zmluve o pripojení z 12. októbra 2007 v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, t.j. 7.500 Sk (248,95 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Hoci odvolaním bol priamo napadnutý len prvotný rozsudok súdu prvého stupňa z 13. mája 2013, jeho obsahom sa spochybňuje i vyhodnotenie dojednania o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo je napokon aj dôvodom prečo už skôr podaným odvolaním bol napadnutý i neskôr vydaný dopĺňací rozsudok. Žalovaná odvolací návrh nepodala. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne, teda s preskúmaním správnosti rozhodnutia oboma rozsudkami (pretože rozhodnutie o zamietnutí žaloby a rozhodnutie o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky mali charakter rozhodnutí na sebe vzájomne závislých a rozhodnutie o trovách konania bolo naopak závislým na výsledku konania ako celku) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p), čo sa týkalo i dopĺňacieho rozsudku. Rozhodujúcim tu bolo najmä to, že vo vzťahu k procesnej stránke veci platí, že z úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času rozhodovania napádaným rozsudkom súdu prvého stupňa a i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto rozsudkom vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010). Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie (t. j. právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu), ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na porušenie noriem spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu povinnosť dodávateľa sa zdržať používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku). Treba uviesť, že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to, čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti) musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej úpravy zmluvných pokút v ust. § 544 - 545 O. z. a práva súdu ich výšku znížiť podľa § 545a O. z.). Zamietnutie žaloby, rovnako ako aj určenie súdom prvého stupňa spochybnenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú bolo preto potrebné považovať za správne a namieste bolo napadnutý rozsudok i dopĺňací rozsudok k nemu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť. To sa týkalo i závislého rozhodnutia o trovách konania, ktorý bolo tiež potrebné ako vecne správny potvrdiť (keď tu bolo rozhodujúce, že v konaní zaznamenala prevažný úspech žalovaná, ktorej však v konaní žiadne trovy nevznikli a pre prípad opaku ich náhradu ani nežiadala). V takto skončenom odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a bola to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov (hoci ide o nutnú procesnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania tohto účastníka v odvolacom konaní nepodával, rozhodnúť šlo aj tu iba spôsobom uvedeným v tretej vete výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu (nepriznaním náhrady). K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.