Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224975 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112224975.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, Trnava, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, Vajanského 40/7673, Trnava proti žalovanému: Ľuboš Križan, Štefániková 22, Trnava, IČO: 33 203 318, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Hrinkovou, Hečkova 18, Bratislava, o zaplatenie 6.543,06 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7Cb/16/2013-519 zo dňa 21.07.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby, rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 7Cb/16/2013-519 zo dňa 21.07.2016 zrušuje a konanie zastavuje. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.561,09 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19.10.2012 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v rozsahu 100 % a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50 %. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.543,06 eur ako odplatu za zastupovanie v súdnych a exekučných konaniach, ktorú sumu si uplatnil faktúrou č. 2012/82 zo dňa 05.09.2012 splatnou dňa 17.09.2012. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zákonnej odmeny za právne služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pretože so žalobcom uzatvoril dohodu o zmluvnej odmene, čo vylučuje právo na zákonnú odmenu. 4. Súd prvej inštancie vo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný do výšky 5.561,09 eur s príslušným úrokom z omeškania, keď právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa § 566, § 567, § 569 a § 571 Obchod. zák., ktorými sa spravuje mandátna zmluva s použitím zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Strany sporu uzatvorili dohodu o poskytnutí právnej pomoci, predmetom ktorej bolo poskytnúť žalovanému právne služby pri vymáhaní pohľadávok jeho zastupovaním v súdnych a exekučných konaniach. Zároveň zdôraznil, že absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie je spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, avšak v prípade zmluvy o právnej pomoci je takýto následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta, čo znamená, že ak nie je v prípade zmluvy o právnej pomoci dohodnutá konkrétna odmena, zmluva nie je neplatná a platí zákonná domnienka. Bolo preukázané, že žalobca zastupoval žalovaného v rôznych súdnych a exekučných konaniach, poskytol mu právnu pomoc pri vymáhaní pohľadávok, všetky veci sa týkali podnikateľskej činnosti žalovaného, z toho dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi tarifnú odmenu za jednotlivé úkony, ktoré vo veci vykonal a za ktoré bola právna služba poskytnutá a to i vo veciach, v ktorých pre ukončenie spolupráce nedošlo k vymoženiu pohľadávok. V prípadoch existencie dohody, podľa ktorej odmena za právnu pomoc patrila žalobcovi len po vymožení pohľadávky, v takýchto veciach nemohlo dôjsť k zaplateniu odmeny. Časť uplatneného nároku súd prvej inštancie zamietol, keď vykonal úpravu nesprávne vypočítanej tarifnej odmeny. Podľa § 365 a § 369 Obchod. zák. priznal žalobcovi nárok i na úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol. Odvolanie odôvodnil konštatovaním, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávnosť právneho posúdenia označil skutočnosť, podľa ktorej splatnosť žalobou uplatnených pohľadávok voči žalovanému nenastala s poukazom na zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože faktúra, ktorou si žalobca uplatňuje nárok je vydaná v rozpore so zák. č. 222/2004 Z.z., preto nemohla takáto faktúra spôsobiť splatnosť žiadnej pohľadávky a ak súd i zaviazal žalovaného k uvedenej povinnosti, tak si žalovaný nebude môcť zákonným spôsobom uplatniť odpočet na DPH so žalovanej istiny, pretože k tomu nemá relevantný doklad, ktorým je práve faktúra. Podľa názoru odvolateľa súd nemôže k zaplateniu takto fakturovanej sumy žalovaného nútiť ani vydaným rozhodnutím, preto ani aplikačná prax nemôže byť založená na takomto rozhodnutí, čo by bolo možné považovať za odmietnutie poskytnutia právnej ochrany, keď žalobca nekonal zákonným spôsobom a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 6. Po doručení odvolania žalobcovi na vyjadrenie bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako Dohoda o urovnaní zo dňa 28.09.2016, podpísaná oboma stranami sporu v spojení s listom zo dňa 30.09.2016 vyhotoveným v tom čase právnym zástupcom žalovaného, Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Modlitba s.r.o.. Podľa obsahu Dohody o urovnaní sa strany sporu dohodli na tom, že žalobca berie žalobu späť a žalovaný s týmto späťvzatím súhlasí. 7.Podľa § 370 C.s.p. 1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 8. Odvolací súd vzhľadom na znenie stranami sporu predloženej Dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 28.09.2016, o ktorej pravosti a v nej prejavenej vôli strán nemal dôvod súd pochybovať, ktorej súčasťou bolo i osvedčenie o pravosti podpisu strán, z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti konania už osobitne nevyzýval žalovaného na prejavenie súhlasu so späťvzatím žaloby, ani žalobcu na zopakovanie uvedeného úkonu, vychádzajúc zo znenia článku III Dohody o urovnaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 9. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 262 C.s.p. a žiadnej strane sporu náhradu trov tohto konania nepriznal, keď strany sporu sa bez ohľadu na úspech v konaní tohto nároku vzdali. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).