Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/281/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203951 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203951.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o 643,16 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. mája 2015 č. k. 19C/159/2013-70 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil dovolacie konanie a o trovách dovolacieho konania rozhodol uznesením z 26. mája 2016 č. k. 19C/159/2013-92 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 ZoSP (zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa napriek výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur, v lehote 10 dní, súdny poplatok nezaplatila. Preto dovolacie konanie bolo zastavené. Žalobkyňa podala dovolanie z 12. novembra 2014, doručené súdu prvej inštancie 19. novembra 2014, proti uzneseniu odvolacieho súdu z 20. októbra 2014 č. k. 23Co/131/2014-53, ktorý odvolanie žalobkyne ako oneskorené odmietol. 2. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, namietajúc neexistenciu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a preto nebol ani dôvod na zastavenie dovolacieho konania. V sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Analogické rozširovanie úkonov podliehajúcich poplatkom podľa Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) neprichádza do úvahy. Podľa ustanovenia § 18ca ZoSP ako prechodného ustanovenia v zákone, možno podľa predpisov účinných od 1. októbra 2012 vyberať poplatky len v konaniach začatých po takomto čase a o takýto prípad tu nešlo (žaloba bola podaná v septembri 2012). Poplatková povinnosť nie je jasne a jednoznačne stanovená a žalobkyni bola uložená v rozpore so zákonom. Poukázala aj na rozhodovaciu prax Okresného súdu Komárno, ktorý pristúpili k zrušeniu uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa položky 7a. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Uloženie poplatkovej povinnosti subjektu, ktorý ju nemal, predstavuje zásah zo strany štátu do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ako aj porušenie článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. 3. Žalovaná odvolací návrh nepodala. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016). 7. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. 8. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. 9. Práve citované ustanovenie treba za pomoci jeho logického i systematického výkladu interpretovať tak, že v súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť iba v prípadoch, ak dovolací súd rozhoduje vo veci samej. V ostatných prípadoch a to ak dovolanie smeruje proti procesnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t. j. v danom prípade proti uzneseniu o odmietnutí oneskorene podaného odvolania), poplatková povinnosť nevzniká, pretože sa nejedná o dovolacie konanie vo veci samej. 10. Podľa článku 59 Ústavy SR sa ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), môže realizovať iba v zákonom (na základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu. Z dôvodu, že odvolanie žalobkyne (proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. januára 2014 č. k. 19C/159/2013) bolo odvolacím súdom odmietnuté (uznesením Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2014 č. k. 23Co/131/2014-53) z dôvodu oneskorene podaného odvolania, nebol daný zákonom stanovený dôvod na uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za dovolanie. Zastavením dovolacieho konania by došlo postupom súdu aj k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom. 11. S poukazom na uvedené poplatková povinnosť v danom prípade nevznikla a preto uloženie poplatkovej povinnosti nemohlo obstáť. Následkom nesplnenia poplatkovej povinnosti nemohlo potom byť zastavenie dovolacieho konania. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP bol daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktoré nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali. 13. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.