Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204933 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113204933.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Martina Valentová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov, matka: Bc. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. XXX, zastúpená: JUDr. MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 1, otec: Mgr. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., so sídlom K. č. XXX/XX, zastúpený: Mgr. Martina Masárová, advokátka, so sídlom Piešťany, Záhradná č. 2/B, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P 119/2013-254 zo dňa 25. júna 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zvýšil výživné otca na maloletého A. zo sumy 331,94 eura mesačne na 500 eur mesačne od 27.02.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.02.2013 do 31.05.2015 vo výške 4.729,54 eura súd povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 131,38 eura vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej zročnej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 24C 11/2007-34 z 13.06.2007, v časti výšky výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 78 ods. 1, 3 § 62 ods. 1 až 5, 75 ods. 1, Zákona o rodine (ďalej len ZR), § 160 ods. 1, 2 § 163 ods. 1 a 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. bola naposledy určená vo výške 331,94 eura mesačne s účinnosťou od 02.08.2007, t. j. 5,5 roka pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. V čase posledného určenia výživného maloleté dieťa navštevovalo Materskú školu v T.. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného navštevovalo 6. ročník Základnej školy v R. K. n/ C. a od 12.01.2015 navštevuje 8. ročník Základnej školy v N.. V čase posledného určenia výživného bolo maloleté dieťa postihnuté centrálnym hypotonickým syndrómom a DMO stredne ťažkého stupňa. U maloletého A. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, bola mu diagnostikovaná epilepsia, porucha koncentrácie pozornosti, inkontinencia moču a stolice, syndróm ADH, a tiež celiakia. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého sú potrebné pravidelné lekárske prehliadky u jeho neurológa v Bratislave a tiež stomatológa, rovnako aj liečba hipoterapiou, rehabilitácie. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 150 eur mesačne na celiatické potraviny, 80 eur mesačne na hygienu a 70 eur mesačne na ošatenie, keďže A. vo veku 14 rokov meria 184 cm. Na kúpeľnú liečbu v roku 2014 matka vynaložila 802,98 eura, t. j. 66,91 eura mesačne, pričom takáto liečba bola A. odporučená každoročne. Za hipoterapiu matka vynakladá týždenne 8,30 eura, t. j. 33,20 eura až 41,50 eura mesačne. Cez jarné prázdniny maloletý s matkou absolvoval delfínoterapiu, za pobyt matka zaplatila 1.310 eur. Len zvýšené výdavky spojené so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o A. dosahujú sumu vo výške približne 400,11 eura až 408,11 eura, čo nepokrýva bežný nákup potravín, cestovné za účelom návštev špecializovaných ambulancií, školských pomôcok, atď. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom počtu vyživovacích povinností, oženil sa a z manželstva sa narodili synovia Q. (nar. XX.XX.XXXX) a K. (XX.XX.XXXX). Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť iba k maloletému A.. V čase posledného určenia výživného mala matka príjem predstavujúci príspevok na opatrovanie vo výške 100,94 eura, nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.07.2010 do 24.03.2014. Jej príjem v období od 01.01.2013 predstavoval peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 191,34 eura, od 01.05. 2013 vo výške 216,61 eura, od 01.07.2013 vo výške 220,52 eura, od 01.09.2013 vo výške 194,79 eura a od 01.01.2014 vo výške 220,52 eura. Matka poberá od roku 2008 aj čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol v roku 2013 183,30 eura a v roku 2014 187,80 eura. U matky tiež došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, bola jej diagnostikovaná celiakia, na základe čoho jej je vyplácaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 36,12 eura od januára 2013 do júna 2013 a od júla 2013 do júna 2014 vo výške vo výške 36,77 eura. Otec bol v čase posledného určenia výživného zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.958,44 eura. Pred podaním návrhu na zvýšenie výživného otec v apríli 2012 dohodou skončil pracovný pomer v spoločnosti K. Z. m.b.H., organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, v ktorej mu bola za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2012 vyplatená mzda v priemernej výške 4.146,99 eura a v apríli 2012 vo výške 53.476,47 eura. V období od 01.05.2012 do 26.06.2012 bol dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce. Zaevidoval sa 27.06.2012 do 31.07.2012, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.175,70 eura mesačne. Od 01.08.2012 do 14.02.2013 bol zamestnaný v spoločnosti T., s.r.o. s príjmom vo výške 3.025,26 eura mesačne v čistom. Od 15.02.2013 doposiaľ je zamestnaný v spoločnosti C. I., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 5.592,86 eura v čistom v období od júna 2013 do júla 2014 a od augusta 2014 do januára 2015 vo výške 5 046,33 eura. Súd dospel k záveru, že u maloletého A. boli zmenené jeho pomery podstatným spôsobom, dieťa nastúpilo na základnú školu, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, s čím matke preukázateľne vznikajú zvýšené výdavky tak, ako boli vyššie uvedené. Došlo tiež k podstatnej zmene pomerov na strane matky, zvýšením jej príjmu zo sumy 100,94 eura mesačne na sumu 220,52 eur, ku ktorému poberá aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 190,50 eura. U matky došlo aj k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, keďže jej bola diagnostikovaná celiakia, s čím má tiež spojené zvýšené výdavky na nákup bezlepkových potravín minimálne vo výške 150 eur mesačne podobne ako je to u maloletého A.. Otcov príjem vzrástol zo sumy 1.958,44 eur na sumu 5.046,33 eura. Súd zvýšil výživné otcovi z 331,94 eura na 500 eur mesačne, pričom zvýšenie výživného v uvedenom rozsahu považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho nepriaznivý, opätovne niekoľkonásobne zhoršený zdravotný stav a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca. Súd otcovi zvýšil výživné s účinnosťou od podania návrhu, keďže v danom období boli u maloletého A. podstatným spôsobom zmenené pomery. Hoci by matka súhlasila so zvýšením výživného na sumu len 450 eur, súd v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, nie je viazaný návrhom účastníkov konania, a preto určil výživné podľa pôvodného návrhu matky, pretože zárobkové možnosti otca takéto zvýšenie odôvodňovali. Pri zvýšení výživného súd vychádzal z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 25 % - 30 % z jeho čistého príjmu, teda výšku výživného určil ako 25 % z príjmu dosahovaného otcom zo sumy 5.295,98 eura (súčet príjmu za obdobie plne vyplateného príjmu otcovi, t.j. od marca 2013 do januára 2015), teda vo výške 1.323,99 eura s prihliadnutím na tzv. elasticitu výživného, t.j. s prihliadnutím na skutočnosť, že je tu predpoklad ešte na ďalšie zvýšenie výživného pre maloletého A.. Z uvedenej sumy na jednu vyživovaciu povinnosť otca pripadá 441,33 eura. Napriek uvedenému súd určil otcovi výživné vo výške 500 eur, keďže ďalší synovia, maloletý Q. a K. sú v útlom veku, sú zdraví, teda výdavky spojené so starostlivosťou o nich sú bežné, a nepomerne nižšie. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že otcovi, ktorý u zamestnávateľa K. dosahoval priemerný príjem 4.146 eura mesačne, bolo vyplatené odstupné vo výške 53.476,47 eura. Z tohto mimoriadneho príjmu otec doposiaľ neprispel na zlepšenie životnej situácie maloletého A. napriek tomu, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Je zrejmé, že otec síce na dosiahnutie príjmu vynakladá zvýšené výdavky na vzdelávanie, preukázané vo výške 5.000 eur ročne, t. j. 416,67 eura mesačne, na ktoré súd pri zvýšení výživného prihliadal. Tento výdavok však nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou k zdravotne ťažko postihnutému synovi, o ktorého sa nepretržite stará matka. Matka z tohto dôvodu objektívne nie je schopná zabezpečiť si vyšší príjem ako ten, ktorý dosahuje vo výške od 191,34 eura do 220,52 eura mesačne (príspevok na opatrovanie) + od 183,30 eur do 187,80 eur mesačne (invalidný dôchodok. Otec pritom tvrdil, že má ďalšie výdavky spojené s pracovnými nárokmi vo výške 100 - 200 eur mesačne na relax a psychohygienu, na dochádzanie do zamestnania vo výške 600 eur mesačne, ktoré však nepreukázal, a preto súd ne neprihliadal. U matky došlo tiež k podstatnému nárastu príjmu o približne 270 eur až 300 eur, avšak pre svoje zhoršené zdravotné problémy má aj zvýšené výdavky na bezlepkovú stravu. Matka sa pritom zároveň na zvýšených výdavkoch maloletého A. podieľa predovšetkým celodennou osobnou starostlivosťou. Otec sa pritom okrem platenia výživného na starostlivosti o A. nepodieľa, keďže ním tvrdené výdavky (náklady na dochádzanie 70 eur mesačne, bezlepková strava 30 eur, oblečenie 30 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne, kniha - hračky 10 eur mesačne, náklady za terapeutické aktivity - jazda na koni, plávanie, výlety - vo výške 30 eur mesačne, spolu 180 eur mesačne) nepreukázal. V závere súd dopĺňa, že zároveň zohľadnil skutočnosť, že otcovi bol za účelom rekonštrukcie bývania poskytnutý úver vo výške 67.000 eur, ktorý mesačne spláca splátkou 619,97 eura. Súd otcovi zvýšil výživné na maloletého A. na 500 eur mesačne s účinnosťou od 27.02.2013, teda otec mal uhradiť na zročnom výživnom do 30.06.2015 sumu 14 035,72 eur (od 27.02.2013 do 28.02.2013 ... 2 dni po 17,86 eur ... spolu 35,72 eur + 01.03.2013 do 30.06.2015 ... 28 mesiacov po 500,- eur ... spolu 14 000,- eur). Zo súhlasných vyhlásení rodičov mal súd za preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť k mal. A. vo výške 331,94 eur mesačne, celkom teda otec uhradil za obdobie od 27.02.2013 do 30.06.2015 výživné v sume 9 318,04 eur od (od 27.02.2013 do 28.02.2013 ... 2 dni po 11,86 eur ... spolu 23,72 eur + 01.03.2013 do 30.06.2015 ... 28 mesiacov po 331,94 eur ... spolu 9.294,32 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom od 27.02.2013 do 30.06.2015 v celkovej výške 4 717,68 eur (14 035,72 eur - 9 318,04 eur) súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 131,05 eura spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinného otca, pričom k splateniu nedoplatkov dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch rokov. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého syna prostredníctvom právnej zástupkyne. Podľa názoru otca súd vo svojom rozhodnutí pri hodnotení zmien zdravotného stavu na strane maloletého A. nebral do úvahy jednak časové rozlíšenie vzniku zmeny na strane maloletého A. a rovnako nedostatočne zistil, ako má zmena zdravotného stavu vplyv na zvýšenie jeho nákladov. O tejto skutočnosti bral súd vyjadrenie matky maloletého za smerodajné, hoci táto predložila súdu potvrdenia o výdavkoch len jednorazové (nie teda pravidelne sa opakujúce). Tiež o výdavkoch maloletého syna spojených s dochádzaním do školského zariadenia súd žiadnym spôsobom nerozlíšil z časového hľadiska zmenu (zníženie) týchto výdavkov a rovnako ani nevyhnutnosť týchto výdavkov a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že o zvolenom školskom zariadení bol medzi rodičmi maloletého A. spor. Otec súčasné školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje vždy považoval za najvhodnejšie a zároveň i najlacnejšie. Rovnako sa otec nemôže stotožniť s tým, že súd neprihliadol na výdavky, ktoré má otec spojené so svojím vzdelávaním a ostatné výdavky s prácou, nakoľko tieto sú nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol mať také príjmy, ktoré súd zohľadnil v celom rozsahu. Taktiež je nutné poukázať na skutočnosť, že s prihliadnutím na dobu trvania konania, súd neprihliadol na zmenu pomerov na strane maloletého a otca počas tohto konania a priznal zvýšenie výživného zjednodušeným spôsobom, od podania návrhu, hoci ani zvýšené výdavky na maloletého A. neboli v plnom rozsahu od začatia konania a ani jeho zmenený zdravotný stav neexistoval v celom rozsahu už v čase podania návrhu. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti otec považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a nedostatočne odôvodnený a preto otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 29.09.2015. Vo vyjadrení uviedol, že pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletého A.. Určená výška výživného je v záujme maloletého, preto kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 8.10.2015. Vo vyjadrení uviedla, že počas konania bolo preukázané, že synovi účastníkov bola v roku 2010 okrem už diagnostikovanej detskej mozgovej obrny a epilepsie, diagnostikovaná celiakia, vyžadujúca si trvalú bezlepkovú diétu, ktorá je nákladná (lekársky nález z 20.9.2010). Nakoľko v školách, ktoré syn účastníkov navštevoval a v súčasnosti navštevuje nie je možné zabezpečiť bezlepkovú stravu, matka mu celodennú stravu zabezpečuje vo vlastnej réžii. Uvedeným sa od roku 2010 preukázateľne zvýšili pravidelné mesačné výdavky na maloletého. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný až v roku 2013, teda vyše dva a pol roka po diagnostikovaní celiakie, pričom zvýšené náklady vynaložené počas tohto obdobia neboli nikde zohľadnené. Od pôvodného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi už ubehlo 8 rokov, vzhľadom k čomu sa podstatným spôsobom zmenil druh i rozsah potrieb maloletého syna. Zvýšenie výdavkov na syna nesúvisí len so zmenou jeho zdravotného stavu, ale aj s jeho pribúdajúcim vekom, rovnako tak infláciou. Súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal a adekvátne zohľadnil všetky okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky výživného. Matka poprela tvrdenia otca, že by výber školského zariadenia zabezpečoval otec. Pravdou je, že otec sa nikdy nezaujímal, akú školu bude syn navštevovať a je dôležité uviesť, že otec okrem mesačného platenia výživného na potreby maloletého syna žiadnym iným spôsobom neprispieva, pričom má vedomosť, že syn musí vzhľadom na jeho zdravotný stav okrem iného každoročne absolvovať kúpeľnú a iné liečby, ktoré sú rovnako pomerne nákladné. Zdravotný stav maloletého syna 1 krát do týždňa vyžaduje liečbu hipoterapiou, ktorá stojí 8,30 eura. Jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné lekárske prehliadky u neurológa a vzhľadom na úraz, ktorý utrpel dňa 17.11.2012 aj pravidelné lekárske kontroly u stomatológa v Bratislave (zlomené obidva predné zuby). Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom tohto konania je návrh matky zo dňa 27.02.2013, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy 331,94 eura na sumu 500 eur mesačne. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci zvýšenia výživného, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 ZR i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZR). Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo na strane maloletého A. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 24C 11/2007-34 zo dňa 13.06.2007 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletého A. tým, že je starší o 8 rokov, navštevuje 8. ročník Základnej školy v N.. Maloletý A. je zdravotne (psychicky a fyzicky) postihnuté dieťa, bola mu diagnostikovaná detská mozgová obrna, epilepsia, porucha koncentrácie pozornosti a hyperaktivita (syndróm ADHD), inkontinencia moču a stolice a tiež celiakia, vyplývajúca z lekárskej správy 20.9.2010 (č.l.16). V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu maloletého syna účastníkov a vývojom životných nákladov za posledných 8 rokov kedy bolo výživné určené naposledy. U matky sa zmenili pomery tým, že sa jej zvýšil príjem, keď súd pri ostatnom určení výživného vychádzal z príjmu 100 eur mesačne (bola nezamestnaná), teraz príjem matky predstavuje sumu približne 390 eur (200 eur príspevok za celodenné opatrovanie syna a 190 eur čiastočný invalidný dôchodok), teda zvýšenie o 290 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti len s maloletým synom. Otec bol v čase posledného rozhodnutia zamestnaný s príjmom 1.958,44 eura, v období od 8/2014 do 1/2015 mal čistý príjem 5.046,33 eura, v období od 6/2013 do 7/2014 5.292,86 eura, teda zvýšil sa príjem o sumu viac ako 3.000 eur mesačne. Otec sa oženil, manželka je toho času na materskej dovolenke a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletému Q. (nar. X.X.XXXX) a K. (nar. XX.X.XXXX). Zhrnúc vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej úpravy výživného otca k maloletému synovi v roku 2007 došlo k podstatným zmenám pomerov na strane maloletého syna, ako aj rodičov, čo v zmysle § 78 ods. 3 ZR odôvodňuje zvýšenie výživného. Čo sa týka primeranosti zvýšenia výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého A. ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 331,94 eura na 500 eur mesačne od podania návrhu na súd, t.j. od 27.02.2013. Takúto sumu výživného môže otec maloletého syna zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb a potrieb jeho novej rodiny. Nie je odôvodnená jeho námietka v odvolaní, že súd nedostatočne prihliadol na jeho zvýšené výdavky spojené s tým, aby mohol dosahovať tak vysoký príjem. Otec svoje mesačné výdavky podrobne špecifikoval v podaní doručenom súdu 10.09.2014, ako 500 eur na vzdelávacie aktivity, 600 eur cestovné na dochádzku do práce, 350 eur na dovolenky a relax, 620 eur hypotéka, 900 eur náklady spojené s bývaním, rôzne poistenia a náklady na prevádzku auta 160 eur, 800 eur zvýšené náklady otca na stravu a oblečenie spojené s výkonom práce a 800 eur náklady na jeho novú domácnosť. Súčet uvedených položiek predstavuje 4.730 eur. Ak bude otec na maloletého syna prispievať sumou 500 eur, jeho výdavky budú predstavovať sumu 5.230 eur, čo je v jeho možnostiach a schopnostiach. Je dôležité tiež prihliadnuť ku skutočnosti, že otcovi bolo v roku 2012 vyplatené odstupné od zamestnávateľa vo výške 53.476,47 eura. Podľa § 62 ods. 2 ZR má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Aj je otec schopný platiť všetky vyššie uvedené výdavky, je možné konštatovať, že jeho životná úroveň je nadpriemerná, preto aj jeho syn A. sa má právo podieľať na takejto nadpriemernej životnej úrovni svojho otca a otec mu môže poskytovať výživné v určenej výške. Súd prvého stupňa tiež správne prihliadol na mieru starostlivosti matky o vážne postihnutého syna, ktorý vyžaduje dohľad a starostlivosť počas dvadsiatich štyroch hodín denne a otec sa na starostlivosti o syna podieľa len minimálne, ako to sám uviedol, len v rozsahu, ako mu to umožňuje jeho zdravotný stav a jeho pracovné povinnosti (zároveň uviedol, že je mimoriadne pracovne zaťažený a pracuje aj 12 hodím denne). Rovnako nebola opodstatnená námietka otca uvedená v odvolaní, že by sa súd nedostatočne zaoberal výdavkami na maloletého A. a nevykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie výdavkov spojených s aktivitami syna. Otec v odvolaní poukazoval na to, že matka predkladala potvrdenia o jednorazových výdavkoch a nie pravidelne sa opakujúcich výdavkoch. Je všeobecne známe, koľko stoja potraviny, bývanie, oblečenie, drogéria, t.j. bežné náklady spojené so starostlivosťou o 15 ročného chlapca, preto tieto skutočnosti nie je potrebné špeciálne preukazovať (§ 121 O.s.p.). Maloletý A. je však zdravotne postihnuté dieťa, navštevujúce špeciálnu školu. Má niekoľko závažných diagnóz, vyžadujúce návštevu lekárov odborníkov, špecialistov, matka so synom dochádza za nimi aj do Bratislavy, s čím má spojené zvýšené výdavky. Dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť, stravu pre celiakov, má lekármi doporučené pravidelne sa opakujúce (v rôznych intervaloch) terapie, kúpele, cvičenia. Matka počas konania dostatočne preukázala (najmä svojimi podrobnými výpoveďami ale aj listinnými dôkazmi), že dieťaťu zabezpečuje doporučené aktivity lekármi, hipoterapiu, kúpeľnú liečbu, má zvýšené výdavky spojené s nakupovaním liekov, špeciálnej stravy, hygienických potrieb (spojených s diagnostikovanou inkontinenciou moču a stolice). Otec (a rovnako ani kolízny opatrovník) starostlivosť matky o syna žiadnym spôsobom nespochybňovali. Súdu je z rozhodovacej praxe známe, že výživné na 15 ročné zdravé dieťa, ktoré má bežné potreby, pri priemerne zarábajúcich rodičoch sa pohybuje v sume približne 250 eur (bývanie, strava, obliekanie, náklady spojené so školou). Ak je však maloletý A. tak zdravotne postihnutý, ako bolo vyššie popísané, a možnosti a schopnosti otca mu umožňujú platiť výživné 500 eur mesačne, výdavky vo výške 500 eur na postihnuté 15 ročné dieťa nemožno v žiadnom prípade považovať za prehnané, výnimočné, neodôvodnené a preto ich nie je potrebné osobitne, každý jednotlivý výdavok preukazovať (§121 O.s.p.), ako by si to otec predstavoval. Súd prvého stupňa správne určil i výšku nedoplatku na zročnom výživnom otca pre maloletého A. a rovnako správne posúdil, že k podstatnej zmene pomerov ako na strane povinných rodičov ako aj maloletého dieťaťa došlo od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Nedoplatok na zročnom výživnom pre A. predstavoval za obdobie od 27.02.2013 do 31.05.2015 sumu 4.729,54 eura. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. Tento rozsudok bol odvolacím senátom prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.