Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113208732 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113208732.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: NOVOSEDLÍK Real s.r.o., so sídlom Chotárna 41, Nitra, IČO 43 961 258 zastúpený advokátom: JUDr. Peter Timko, so sídlom Štefánikova trieda 6, Nitra, proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, Z., zastúpená: Mgr. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, R., o zaplatenie 12.982,38 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/259/2013-213 zo dňa 22. januára 2015, v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.575,11 eura s príslušenstvom takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 11.407,27 eura, poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.320 eur od 24.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 10.000 eur od 24.02.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd návrh zamietol a výrokom III. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd rozsudok odôvodnil tým, že prvým nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, bol nárok na zaplatenie nájomného za prenajatý byt v sume 1.320 eur za obdobie od 01.09.2012 do 14.11.2012 s príslušenstvom a nárok na zaplatenie poplatku z omeškania so zaplatením nájomného v sume 87,27 eura, teda nárok na zaplatenie sumy 1.407,27 eura. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov o výške peňažného dlhu žalovanej voči žalobcovi a žalovanú zaviazal uvedený nárok žalobcu zaplatiť. Druhým nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, bol nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 1.575,11 eura spočívajúcej v nákladoch na opravu a práce súvisiace s uvedením prenajatého bytu do pôvodného stavu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala predmetný byt v nájme od 15.11.2010 do 14.11.2012, teda 24 mesiacov. V zmysle Článku VII. Doba nájmu, skončenie nájmu, vypratanie bytových priestorov, bodu 5., Zmluvy o nájme bytu N 011/2010 zo dňa 23.11.2010 sa žalovaná zaviazala dňom skončenia nájmu odovzdať žalobcovi byt v stave, v akom ho prevzala, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, v opačnom prípade bola povinná uhradiť náklady na opravy a práce súvisiace s uvedením bytu do pôvodného stavu. K odovzdaniu prenajatého bytu došlo dňa 14.11.2012, o čom bol spísaný aj preberací protokol. V preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 bol technický stav prenajatého bytu opísaný nasledovne: pôvodná maľovka so stopami po nábytku, obytné miestnosti 3 x s dierami po zariaďovacích predmetoch, na oknách dierky po žalúziách, chýba kryt na TV zásuvku s tým, že obe zmluvné strany si pri odovzdaní prenajatého bytu vyhotovili fotodokumentáciu. Podľa žalobcu žalovaná odovzdala prenajatý byt so stopami po nábytku, tzv. čmuhami, v troch izbách, s tromi dierami po zariaďovacích predmetoch, s dierkami po žalúziách na jednom okne a jedných balkónových dverách, s chýbajúcim krytom na TV zásuvku, s dvomi poškodenými zárubňami a dverami, s poškodenou povrchovou úpravou a s poškodeným tesnením vstupných dverí a štyri izby boli vymaľované tmavou farbou. Žalovaná súhlasila s popisom prenajatého bytu pri odovzdaní s výnimkou akéhokoľvek poškodenia dverí a zárubní. Žalovaná nesúhlasila s uplatneným nárokom na náhradu škody v sume 1.575,11 eura, keďže prenajatý byt podľa jej tvrdenia užívala minimálne s dvomi deťmi len cez víkendy, k žiadnemu rozsiahlemu poškodeniu prenajatého bytu z jej strany nedošlo a prenajatý byt odovzdala žalobcovi v nepoškodenom stave. Opravu prenajatého bytu uskutočnila na základe objednávky žalobcu obchodná spoločnosť Novosedlík, spol. s r.o. a cenu za opravu prenajatého bytu vyúčtovala navrhovateľovi faktúrou číslo 14130007 zo dňa 11.02.2013 so splatnosťou dňa 25.02.2013 na sumu 1.575,11 eura. Nepochybne z ustanovenia § 682 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva povinnosť nájomcu po skončení nájmu odovzdať prenajatý byt prenajímateľovi, a to v stave, ktorý zodpovedá dohodnutému spôsobu užívania po dobu nájmu. Ak spôsob užívania predmetu nájmu nie je v nájomnej zmluve dohodnutý, tak v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím k bežnému opotrebovaniu. Čo je bežným opotrebením je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej prenajatej veci. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že prenajatý byt bol odovzdaný v stave popísanom v Preberacom protokole zo dňa 14.11.2012. Žalobca však ďalej tvrdil, že v prenajatom byte boli poškodené tiež dve zárubne, dvoje dvere, povrchová úprava a tesnenie vstupných dverí, čo žalovaná popierala. Tieto poškodenia neuvedené v preberacom protokole žalobca podľa jeho tvrdení zistil až dodatočne do 30 dní od odovzdania prenajatého bytu. Na podporu svojich tvrdení navrhol žalobca vykonať výsluch svedka Ing. P. W. a Y. O.. Svedok Ing. P. W. v konaní uviedol, že dňa 14.11.2012 sa zúčastnil obhliadky prenajatého bytu, ktorá trvala asi 1 hodinu, vyhotovoval fotodokumentáciu a spisoval preberací protokol a po skončení obhliadky vymenil zámok na dverách. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že počas obhliadky prenajatého bytu žiadne poškodenia dverí a zárubní nespozoroval. Svedok Y. O. v konaní uviedol, že asi mesiac po odovzdaní bytu išiel zdokumentovať závady v byte, overil si existenciu závad v byte uvedených v Preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 a zistil ďalšie poškodenia, a to poškodenia dvoch zárubní v časti pri zámkoch, jedny dvere na krídle pri zámkoch a tesnenia na vstupných dverách, o čom vyhotovil aj fotodokumentáciu. Žalovaná navrhla vo veci vypočuť svedkyňu I. B., ktorá v konaní uviedla, že v prenajatom byte bola deň alebo dva pred jeho odovzdaním a žiadne poškodenia dverí neregistrovala. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že v čase skončenia nájmu prenajatého bytu bol tento odovzdaný v stave uvedenom v Preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 a nepovažoval za preukázanú existenciu poškodenia dvoch dverí, dvoch zárubní a tesnenia na vstupných dverách v čase odovzdania prenajatého bytu. Predovšetkým z výpovede svedka Ing. P. W. vyplynulo, že obhliadku bytu dňa 14.11.2012 uskutočňoval asi jednu hodinu a vyhotovoval aj fotodokumentáciu. Ak si teda svedok Ing. P. W. všimol napr. tri drobné diery v stene (fotografia na č. l. 168 spisu) alebo drobné diery v ráme okna (fotografia na č. l. 167 spisu), je nepravdepodobné, aby si nevšimol v prázdnom byte viditeľné poškodenia dverí, zárubní a tesnenia na vstupných dverách (fotografie na č. l. 161, 170 spisu), keď dokonca sám vymieňal zámok na vstupných dverách. Uvedené poškodenia dverí, zárubní a tesnenia nie sú skrytými vadami, naopak sú to vady zjavné, rozpoznateľné na prvý pohľad, ktoré sa dajú postrehnúť pri bežnej prehliadke bytu, čo sa nestalo. Svedkyňa I. B. naopak v konaní potvrdila, že žiadne poškodenia dverí a zárubní sa v byte nevyskytovali bezprostredne, jeden alebo dva dni, pred jeho odovzdaním. K zisteniu týchto vád malo dôjsť asi mesiac po prevzatí bytu navrhovateľom pri obhliadke Y. O., čo však nie je dôkazom, že sa tam vyskytovali pri skončení nájmu. Sporným nebolo, že prenajatý byt bol odovzdaný žalovanou žalobcovi v stave popísanom v Preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 s tým, že časť bytu bola vymaľovaná tmavofialovou farbou (jedna stena) a sivou farbou (jedna stena). V prenajatom byte sa nachádzali na stenách čmuhy po nábytku, diery v stenách po kuchynskej linke a poličke, diery v oknách po žalúziách a chýbal kryt na TV zásuvku. Toto opotrebenie prenajatého bytu však súd nepovažuje za opotrebenie presahujúce rámec jeho obvyklého užívania. Nepochybne bol prenajatý byt určený na bývanie a tak ho žalovaná aj spolu s ostatnými členmi domácnosti užívala. Predmet nájmu nemôže byť vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájomného vzťahu odovzdaný prenajímateľom. Vždy je nutné prihliadnuť k obvyklému opotrebeniu veci, ktoré bolo zapríčinené riadnym užívaním veci dohodnutým zmluve alebo vyplývajúcim z obvyklého užívania. Diery po žalúziách v oknách, diery po nábytku na stenách a čmuhy po nábytku na stenách sú len výsledkom bežného každodenného užívania bytu určenému k bývaniu ľudí, ktorí si svoj priestor určený na bývanie zariaďujú nábytkom, zušľachťujú rôznymi predmetmi a tak skvalitňujú bývanie. Preto aj minimálne stopy po nábytku na stenách a diery po predmetoch na stenách v prejednávanej veci sú opodstatneným následkom jeho užívania. Vo vzťahu k dieram po žalúziách súd uvádza, že v dnešnej dobe sú žalúzie štandardnou výbavou okien s tieniacimi účinkami, a preto aj ich aplikácia na okná v priestoroch určených na bývanie je očakávateľná a nemala by byť pre prenajímateľa prekvapivá. Vo vzťahu k stratenej TV zásuvke možno uviesť, že k takejto strate drobného predmetu môže dôjsť pri dvojročnom užívaní bytu, jedná sa o drobnú súčiastku tvoriacu vybavenie bytu a jej cena 7,72 eura uvedená v Súpise vykonaných prác vo vzťahu k výške nájmu 528 eur mesačne a ku kúpnej cene prenajatého bytu 74.500 eur tiež svedčí o jej minimálnej hodnote, čo tiež vedie k záveru, že sa jedná o obvyklé opotrebenie bytu vyplývajúce z riadneho užívania. Žalobca žiadal i o náhradu nákladov za vymaľovanie bytu. V tomto smere súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o nájme bytu N 011/2010 zo dňa 23.11.2010 nevyplýva, že by mal byť prenajatý byt vymaľovaný pri odovzdaní bielou farbou. Maľovanie bytu patrí k bežným udržiavacím nákladom a je povinnosťou nájomcu znášať náklady na bežnú údržbu bytu. Preto i vymaľovanie bytu žalovanou počas trvania nájmu je bežnou údržbou bytu pri dlhšom užívaní v trvaní dva roky a súvisí s udržovaním bytu nájomcom. Žalovaná byt vymaľovala farbami podľa vlastného výberu a odovzdala ho prenajímateľovi bez akýchkoľvek rozsiahlych poškodení maľovky, len s jemnými stopami po nábytku. Všetky žalobcom uvádzané poškodenia bytu uvedené v Preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 vrátane vymaľovania bytu žalovanou možno aj v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka považovať za drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady na ich opravu za náklady spojené s bežnou údržbou bytu. Aj na základe tohto faktu možno konštatovať, že opotrebenie bytu pri jeho odovzdaní žalovanou prenajímateľovi zodpovedalo obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu užívania veci. Rekonštrukčné práce vykonané žalobcom znamenajú uvedenie prenajatého bytu do stavu pred jeho odovzdaním žalovanej, či nie je totožné so zákonnou požiadavkou, dokonca je nad rámec, na odovzdanie prenajatého bytu v stave po skončení nájmu. Keďže žalovaná neodovzdala prenajatý byt žalobcovi v zhoršenom stave, ktorý nezodpovedal bežnému opotrebeniu veci, nemá ani žalobca nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil v sume 1.575,11 eura s príslušenstvom. Tretím nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 10.000 eur za porušenie povinnosti žalovanej odkúpiť prenajatý byt v priebehu nájmu, najneskôr do skončenia nájmu. Súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný, preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu, pričom v rozsudku podrobne odôvodnil priznanie uvedeného nároku žalobcovi. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca v časti výroku, ktorým súd vo veci samej zamietol návrh o náhradu škody v sume 1.575,11 eura s príslušenstvom. Ostatné časti rozsudku žalobca odvolaním nenapadol. Žalobca podal odvolanie podľa § 205 ods. 2 písmena c), d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej častí tak, že návrhu vyhovie a zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.575,11 eura s príslušenstvom, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody z dvoch základných dôvodov. Súd sa zaoberal iba tými vadami bytu, ktoré boli zistené a zaznamenané v preberacom protokole datovanom dňa 14.11.2012, šmuhy po nábytkových kusoch, diery v stenách po zariaďovacích predmetoch, diery po žalúziách na oknách a chýbajúci kryt na televíznej zásuvke. Súd vyslovil názor, že tieto vady nepresahujú rámec bežného opotrebenia. Diery v stenách a v oknách súd označil za dôsledok toho, že nájomca si zušľachťuje a skvalitňuje bývanie. Diery v oknách súd označil za také vady, ktoré by prenajímateľa nemali prekvapiť, nakoľko v dnešnej dobe sú žalúzie štandardnou výbavou okien s tieniacimi účinkami. K peňažným nákladom na odstránenie sýtej farby, ktorou si žalovaná vymaľovala určitú časť bytu, súd uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy nemožno vyvodiť povinnosť žalovanej odovzdať byt celý v bielej farbe. Premaľovanie bytu súd označil za bežné udržiavacie práce, na ktoré je povinný prenajímateľ a nie nájomca. Všetky ostatné vady na byte, ktoré žalobca cez pracovníka Y.I. zistil dodatočne po 14.11.2012, súd neakceptoval. Pri hodnotení výpovede svedka Ing. P. W. súd uviedol, že ak preberanie bytu trvalo jednu hodinu, tak je vylúčené, aby si svedok W. nevšimol poškodené dvere a zárubne, pretože nejde o skryté, alebo ťažko spoznateľné vady. V dôsledku toho sa súd potom vôbec nezaoberal búracími prácami, ktoré súvisia s opravou zárubne a dverí. Neúplnosť zistenia skutkového stavu veci vidí žalobca v tom, že súd dňa 13.01.2015 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu fotografickou dokumentáciou. Takisto zamietol návrh žalobcu na znalecký posudok na primeranú cenu prác, ktoré žalobca znášal na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov vidí žalobca v nesprávnom vyhodnotení svedeckých výpovedí. Ing. P. W. pred súdom nepoprel existenciu dodatočne zistených vád na byte. Okolnosť, či si svedok mohol, alebo mal všimnúť nejaké vady je len subjektívnou domnienkou súdu, ktorá podľa názoru žalobcu prekračuje hranice prípustnosti hodnotenia svedeckej výpovede. Svedok Y.I. pred súdom jasne potvrdil existenciu dodatočne zistených vád v byte. Nájomná zmluva nielenže nevylučuje možnosť dodatočného zistenia vád do tridsiatich dní od vrátenia bytu prenajímateľovi, ale výslovne s takouto možnosťou počíta. Z výpovedí svedkov W. a U. je zrejmé, že v čase od 14.11.2012 do zistenia ďalších vád sa žiadne práce v byte nevykonávali a kľúče od bytu boli v depozite u svedka W.. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť výsledkom dvoch procesne vadných postupov súdu. Buď súd aplikuje na prípad nesprávnou (vecne celkom nepríslušnú) právnu normu, alebo súd síce aplikuje na prípad správnu (vecne príslušnú) právnu normu, ale v konkrétnych súvislostiach prípadu ju nesprávne interpretuje. Žalobca zastáva názor, že súd aplikoval na vec správnu právnu normu, ale došlo k nesprávnej interpretácii zákonného pojmu bežné opotrebenie. Mechanické vŕtanie dier do stien bytu, aby bolo kam zavesiť zariaďovacie predmety a nábytkové kusy, možno nájomcovia vnímajú ako so zušľachťujúce a skvalitňujúce úkony, avšak v skutočnosti tým nepochybne dochádza k narušovaniu stavebných súčastí bytu. Nový nájomca, ktorý sa nasťahuje do bytu, nemá záujem začať bývať v dovŕtanom byte. Aj keby žalobca pripustil, že diery v stenách sú bežným prejavom užívania bytu, žalobca zastáva názor, že nájomca je povinný tieto diery na svoje náklady odstrániť (zaceliť) a vrátiť byt bez dovŕtaných stien. Pokiaľ ide o diery v plastových oknách, žalobca súhlasí so súdom, že žalúzie sú bežným štandardom bývania, ale zásadne nemôže súhlasiť s postojom súdu, ktorý tvrdí, že plastové okná je možné dovŕtať a údajne to má byť prejav bežného opotrebenia. Každé plastové okno sa vyznačuje špeciálnymi tepelno - izolačnými prvkami a komorovým systémom. Intaktnosť plastového okna je základným predpokladom, aby okno (ako stavebná súčasť bytu) malo vlastnosti určené výrobcom. Dovŕtané plastové okno je technologicky nemožné vrátiť do pôvodného stavu. Akýkoľvek technicky pokus, spočívajúci najmä vo vyplnení diery tmelom alebo silikónovou hmotou, predstavuje iba nedokonalú záchranu pôvodných vlastností okna. Súd sa vôbec nezaoberal úvahou, že existujú aj šetrné možnosti inštalácie žalúzií, ktoré nespôsobujú nezvratné poškodenie plastového okna. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že žalovaná mala plné právo vrátiť byt žalobcovi so sýto premaľovanými stenami. Nesúhlasí s tým, že nájomná zmluva nikde neukladá žalovanej odstrániť sýty náter na stenách. Žalobca kladie do pozornosti, že nájomná zmluva jasne zaväzuje nájomcu vrátiť byt v stave, v akom ho prevzal do užívania. Estetické preferencie nájomcu nemožno mechanicky podradiť pod bežné opotrebenie. Žiadny nájomca si nemôže namaľovať steny sýtou farbou bez toho, aby si vypýtal súhlas od vlastníka bytu. Žalovaná dostala byt v bielej neutrálnej farbe a taký ho bola povinná aj vrátiť. Súd nijako nehodnotil, že na prekrytie sýtej maľovky bol nutný viacnásobný náter bielou farbou, takže celkom určite nejde zo strany žalobcu o bežné udržiavacie práce. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu 24.03.2015. Vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s uplatnením si nároku žalobcu na náhradu škody. K žiadnemu rozsiahlemu poškodeniu prenajatého bytu neprišlo, nakoľko jej bol byt odovzdaný ako holobyt, takže považovala za logické si ho zútulniť a byt užívala minimálne. Byt odovzdala v popísanom stave, ako bolo uvedené v preberacom protokole zo dňa 14.11.2012. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že v byte boli poškodené tiež dvere, zárubne tesnenie vstupných dverí. Žalovaná sa domnieva, že by to mali byť viditeľné poškodenia, ktoré by bolo byť vidieť na prvý pohľad. Je presvedčená, že byt bol odovzdaný prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu bežného života po dobu dvoch rokov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vychádzajúc z obsahu spisu žalobca sa žalobou domáhal troch nárokov, nároku na zaplatenie nájomného, zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie nájomného s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, pretože nebol napadnutý žalovanou. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.575,11 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná neodovzdala žalobcovi prenajatý byt v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu ale poškodený. Žalobca musel vzniknuté závady (poškodenia) v byte spôsobené žalovanou odstrániť za čo zaplatil uplatnenú sumu 1.575,11 eura. Súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca podal odvolanie v zamietnutej časti nároku uplatneného žalobou. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu v uvedenej časti o zaplatenie náhrady škody zamietol. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná užívala byt č. X nachádzajúci sa na X nadzemnom podlaží bytového domu nachádzajúcom sa v obci P. na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.11.2010 v znení dodatku č. 1. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 1.12.2010 do 30.11.2012, dodatkom č. 1 zmenený na dobu od 15.11.2010 do 14.11.2012. V zmysle článku VII. doba nájmu, skončenie nájmu, vypratanie bytových priestorov, bodu 5. zmluvy o nájme bytu N 011/2010 zo dňa 23.11.2010 sa žalovaná zaviazala dňom skončenia nájmu odovzdať žalobcovi byt v stave, v akom ho prevzala, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, v opačnom prípade bola povinná uhradiť náklady na opravy a práce súvisiace s uvedením bytu do pôvodného stavu. K odovzdaniu prenajatého bytu došlo dňa 14.11.2012, o čom bol spísaný aj preberací protokol. V preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 bol technický stav prenajatého bytu opísaný nasledovne: pôvodná maľovka so stopami po nábytku, obytné miestnosti 3 x s dierami po zariaďovacích predmetoch, na oknách dierky po žalúziách, chýba kryt na TV zásuvku s tým, že obe zmluvné strany si pri odovzdaní prenajatého bytu vyhotovili fotodokumentáciu. Pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné si uvedomiť, že v nájomnej zmluve je možné si dojednať, v akom stave bude predmet nájmu odovzdaný prenajímateľovi po skončení nájmu. Napríklad, že priestor bude vymaľovaný na bielo, bude odovzdaný bez dier na stenách po obrazoch a pod. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu užívaniu v zmysle § 665 (nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom stanoveným v zmluve) porovnaním s východzím stavom, t.j. dňom prevzatia veci do nájmu. Je nutné prihliadnuť i k povinnosti opráv, ktoré majú prenajímateľ a nájomca. Predmet nájmu nie je odovzdaný v pôvodnom stave s prihliadnutím k obvyklému opotrebeniu, ak neboli uskutočnené opravy nájomcom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve. Naopak, predmet nájmu je odovzdaný v zodpovedajúcom stave, ak neboli uskutočnené opravy, ku ktorým sa zaviazal prenajímateľ. Stav veci pri prevzatí by mal v konkrétnom prípade vyplývať z nájomnej zmluvy. Zvyčajne je pri prevzatí bytu nájomcom na začiatku zmluvného vzťahu vyhotovovaný preberací protokol. Porovnaním opisu bytu v preberacom protokole vyhotovenom na začiatku vzťahu a následne na konci vzťahu možno hodnotiť, či byt bol vrátený v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu. V prípade, ak z protokolu, ktorý je vyhotovený pri vrátení bytu nezodpovedá stavu bytu pri jeho preberaní, môže sa prenajímateľ domáhať náhrady škody (nemá právo domáhať sa uvedenia predmetu nájmu do stanoveného stavu a tiež nemôže odmietnuť prevziať byt od nájomcu). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, v akom stave žalobca byt na začiatku zmluvného vzťahu odovzdal žalovanej, žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by stav bytu pri jeho odovzdávaní do nájmu žalovanej 15.11.2010 bol zachytený či už v zmluve alebo preberacom protokole. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že byt jej bol odovzdaný do nájmu v stave holobytu. Žalobca kládol v odvolaní do pozornosti, že nájomná zmluva jasne zaväzovala nájomcu vrátiť byt v stave, v akom ho prevzal do užívania. Žalobca však neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, v akom stave prevzala žalovaná byt do užívania na začiatku ich nájomného vzťahu. Pri nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby žalobca preukázal vznik škody, porušenie zmluvnej, alebo zákonnej povinnosti žalovanej, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a zavinenie žalovanej. Žalobca síce počas konania preukázal, že v súvislosti s opravami bytu potom, ako mu ho vrátila žalovaná mu vznikli náklady súvisiace s opravami bytu, ale v žiadnom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná porušila akúkoľvek zmluvnú, alebo zákonnú povinnosť (ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), ak žalobcovi odovzdala byt v stave zodpovedajúcom v preberacom protokole 14.11.2012. Žalobca nevyužil svoje právo a v zmluve sa so žalovanou nedohodol na bližšej špecifikácii, v akom stave má odovzdať prenajatý byt, nevymienil si odovzdanie bytu v takom stave, v akom ho pri preberaní 14.11.2012 vyžadoval, preto sa žalovaná nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by zodpovedalo konaniu v rozpore so zmluvnou povinnosťou a žiaden zákon nestanovuje podrobnosti pri odovzdávaní bytu. Súd prvého stupňa podrobne opísal, aké závady sa pri odovzdávaní bytu žalobcovi na konci zmluvného vzťahu vyskytovali, pričom tieto boli zachytené v odovzdávacom protokole zo dňa 14.11.2012 a prečo je možné tieto závady považovať za stav zodpovedajúci bežnému opotrebeniu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na správnosť skutkových zistení a záverov súdu prvého stupňa hodnotenia stavu bytu zodpovedajúcemu bežnému opotrebovaniu bytu v čase jeho odovzávania. Navyše v dôkaznej situácii, keď v prospech žalobcu, ktorý si uplatňoval nárok na náhradu škody aj za ďalšie poškodenia, ktoré vôbec neboli uvedené v preberacom protokole zo dňa 14.11.2012 (poškodenia dverí, zárubní) svedčil len Y.I. a v prospech žalovanej vypovedal svedok Ing. P. W. a svedkyňa I. B., súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca nárok na zaplatenie za opravy poškodených dverí a zárubní (čo zistil dodatočne, do 30 dní po odovzdaní bytu), nemá. Žalobca namietal neúplnosť zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý videl v tom, že súd dňa 13.01.2015 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu fotografickou dokumentáciou. Takisto zamietol návrh žalobcu na znalecký posudok na primeranú cenu prác, ktoré žalobca znášal na uvedenie bytu do pôvodného stavu. S právnym názorom žalobcu nemožno súhlasiť. Súd prvého stupňa správne zamietol návrh žalobcu na vykonanie uvedených dôkazov, pretože smerujú len k preukázaniu, že žalobca vynaložil náklady na opravu bytu. Tieto dôkazy nesmerovali k preukázaniu skutočnosti, že by za uvedené opravy mala zodpovedať žalovaná a že by tieto výdavky žalobcu vznikli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním (konaním v rozpore so zmluvou alebo zákonom) žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.