Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/591/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113209173 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113209173.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanému: L. T., bytom L., L., P. XX, o zaplatenie 1,33 Eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.9.2015, č.k. 13C/144/2013-34, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 23.3.2006 odmietol. 2. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca v lehote stanovenej mu v uznesení tunajšieho súdu č.k. 13C/144/2013-30 zo dňa 27.7.2015, ktorá uplynula dňa 14.8.2015, svoje podanie zo dňa 23.3.2006 nedoplnil o upresnenie označenia žalovaného, keďže v rozhodnom čase sa na adrese pobytu žalovaného označeného v žalobe zdržiavali dve osoby s totožným menom a priezviskom. 3. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností po aplikácii ust. § 43 ods. 1, 2 OSP, súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na pretrvávajúcu vadu podania spočívajúcu v absencii ďalších údajov o osobe žalovaného, ktorá neumožňuje súdu vytvoriť si spoľahlivý záver o tom, voči komu žaloba smeruje, a ako taká teda bráni súdu v tom, aby pokračoval v konaní, podanie žalobcu - „žalobu na vydanie platobného rozkazu“ odmietol. 4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým odmietol ním riadne podanú žalobu na vydanie platobného rozkazu nemá oporu v zákone, je nezákonné, čo odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie ho vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia svojho uznesenia svoje neúplné podanie - návrh doplnil o dátum narodenia žalovaného, inak ho súd odmietne. Náležitosti návrhu na začatie konania možno so zreteľom na ust. § 79 ods. 1 OSP rozdeliť na všeobecné náležitosti návrhu uvedené v ust. § 42 ods. 3 OSP a na osobitné náležitosti návrhu uvedené v § 79 ods. 1 OSP. Jednou z osobitných náležitostí, ktoré návrh na začatie konania má obsahovať je i presná identifikácie účastníkov konania. Ak je účastníkom konania fyzická osoba treba uviesť jej meno, priezvisko, bydlisko a štátne občianstvo (všetky tieto obligatórne náležitosti odmietnutý návrh obsahuje). Ak je to pre identifikáciu účastníka potrebné je možné (nie nutné) uviesť aj ďalší údaj o účastníkovi napr. dátum narodenia, telefonický kontakt alebo označenie starší, mladší a pod. Tieto doplňujúce údaje však patria iba medzi fakultatívne náležitosti návrhu, preto ak absentuje nemôže súd postupovať v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, tzn. nemôže čo i len vyzývať ho na ich doplnenie resp. nemôže z dôvodu absencie takejto skutočnosti návrh odmietnuť. Postupom súdu prvej inštancie mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.) 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne a v súlade so zákonom odmietol podanie žalobcu pre jeho nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre nedostatočné označenie žalobcu ako účastníka konania, proti ktorému žaloba smeruje. 7. Náležitosti návrhu na začatie konania boli v čase rozhodovania napadnutým uznesením upravené v ustanoveniach § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP (teraz ekvivalent § 127 v spojení s § 132 až § 136 CSP, z ktorého ust. § 133 ods. 1 už mimochodom vyplýva povinnosť označiť v žalobe žalovanú fyzickú osobu i dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom). Z návrhu na začatie konania musí byť podľa cit. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a musí byť podpísaný a datovaný. 8. Z porovnania textu žaloby na vydanie platobného rozkazu v tejto veci s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že žalobca "neuviedol úplné označenie účastníkov na strane žalovaného“, pretože ho označil menom, priezviskom a aj bydliskom. Z tohto ustanovenia preto nemožno vyvodiť povinnosť žalobcu, aby uviedol ďalšie identifikačné znaky žalovanej fyzickej osoby (napr. i dátum narodenia), tu však platí len za situácie, ak sa na ním uvedenej adrese žalobcu žiadna z osôb, s ktorými by mohla byť žalovaná osoba zameniteľná, nezdržuje. Preto i napriek tomu, že dátum narodenia, prípadne i iný do úvahy prichádzajúci identifikačný znak nie sú povinnou náležitosťou žaloby, v záujme nezameniteľnosti účastníkov konania je vhodné identifikovať účastníka i týmto možným spôsobom. 9. V danom prípade nastala situácia, kedy súd prvej inštancie po vykonaní dostupných šetrení (dopytom na Register obyvateľov Slovenskej republiky podľa údajov vyplývajúcich z označenia žalovaného žalobcom, tu i s osobitnou žiadosťou o oznámenie evidovaných údajov o všetkých osobách s rovnakým menom, priezviskom ako ich má označený žalovaný, ďalej i dopytom na Mestský úrad Piešťany) zistil, že žalobcom označený žalovaný, ktorý má mať pobyt v meste Piešťany na adrese uvedenej žalobcom nebýva, pričom ale osoba s menom a priezviskom podľa žaloby je evidovaná v meste Piešťany k trvalému pobytu na inej adrese (Komenského 47/4630), nie však sama, keď s rovnakým menom a priezviskom sú ne tejto adrese evidované dve osoby. Súd prvej inštancie preto správne vyzval žalobcu na doplnenie ďalšieho identifikačného znaku ohľadne žalovaného, aby bolo zrejmé, o koho právach a povinnostiach má súd konať a rozhodovať. 10. Z obsahu spisu preto vyplýva, že súd prvej inštancie sa pred odmietnutím podania z vlastnej iniciatívy pokúsil, tu za neúspešného vyžiadania spolupráce od žalobcu, odstrániť pochybnosti v označení žalovaného, avšak bezúspešne. V konaní tak nesporne zostalo pochybné kto je vlastne účastníkom konania na strane žalovaného, ktorého si nebude možné zameniť s inou osobou, preto súd prvej inštancie, po neposkytnutí súčinnosti zo strany žalobcu, nemal inú možnosť, než podanie žalobcu bez jeho doplnenia na výzvu súdu („žalobu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 40,- Sk“ zo dňa 23.3.2006) odmietnuť. 11. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vo výroku vecne správne, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nie je zrejmé, kto vlastne je žalovaným v tomto konaní. 13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie ak to zákon pripúšťa. (§ 419 v spojení s § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).