Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113210425 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113210425.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4-Michle, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovaným: 1. DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice a 2. Q. X., bytom D. XXXX, O., o zaplatenie 831.025,81 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu Trnava č.k. 23CbZm/300/2013-243 zo dňa 10.11.2014 a č.k. 23CbZm/300/2013-252 zo dňa 15.12.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia zmenkovej sumy 831.025,81 eur s úrokom vo výške 6 % od 30.01.2013 do zaplatenia a odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy predstavujúcej 2.770,09 eur. 2.Uznesením zo dňa 10.11.2014 Okresný súd Trnava podľa § 175 ods. 5 O.s.p. na základe späťvzatia žalobného návrhu zrušil vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz a konanie vo veci zastavil. Súčasne žalovaným v 1 a 2 rade nepriznal náhradu trov konania a podľa § 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o zrušení uznesenia č.k. 23CbZm/300/2013-89 zo dňa 01.07.2013 v časti o uložení poplatkovej povinnosti žalovanému v 1 rade. 3.V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa (okrem iného) konštatoval, že žalobcovi nevrátil zaplatené súdne poplatky nakoľko ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch („ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú“) nemožno aplikovať v prípade procesného spoločenstva na strane žalovaného, keď na majetok žalovaného v 2 rade konkurz vyhlásený nebol. 4.Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu bol zaplatený súdny poplatok vrátený. Namietal, že súd vo výroku uznesenia opomenul rozhodnúť o jeho návrhu na vrátenie súdneho poplatku tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Súčasne má za to, že súd nesprávne právne riešil otázku jeho nároku na vrátenie súdneho poplatku, podmienkou ktorého je vyhlásenie majetku na majetok odporcu počas konania a zastavenie konania po vyhlásení konkurzu. Podľa jeho názoru tieto podmienky boli splnené nakoľko konkurz na majetok odporcu bol vyhlásený počas konania dňa 24.06.2014 a konanie bolo skončené jeho zastavením. 5.Uznesením zo dňa 15.12.2014 súd prvého stupňa návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku zamietol. 6.Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd šetrením zistil, že na žalovaného v I. rade bol Okresným súdom Košice I. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/31/2013 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Ing. Ján Simko, S 1561, so sídlom kancelárie Kukučínova 14, 040 01 Košice. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (žalovaného v I. rade) bol zverejnený v OV 118/2014 dňa 23.06.2014. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného v I. rade došlo ex lege k prerušeniu súdneho konania. Dňa 07.10.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie správcu Ing. Jána Simka, ktorým súdu oznámil, že nepodáva návrh na pokračovanie v súdnom konaní v zmysle § 47 ods. 3 ZKR. 7.Podľa § 47 ods. 1 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. 8.Podľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 9.Súd má za to, že prerušenie konania nepôsobí aj na žalovaného v II. rade, keď zmenkoví ručitelia ako spoločne a nerozdielne zmenkovo zaviazané osoby, majú v občianskom súdom konaní postavenie samostatných procesných spoločníkov. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 5Obo 257/2000 judikoval, že „samostatnými procesnými spoločníkmi sú i osoby, ktoré sú z hľadiska hmotného práva solidárnymi dlžníkmi, t.j. odporcovia, proti ktorým podal navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako zmenkovým ručiteľom v zmysle § 47 zákona č. 191/1950 Zb." Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval aj v uznesení sp. zn. 5Obo 86/2007 zo dňa 26.6.2008. 10.Žalobca zobral podaním zo dňa 04.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu po prvom pojednávaní zo dňa 12.09.2014, návrh v celom rozsahu späť, a to bez udania dôvodu. Z uvedeného podania zároveň vyplýva, že žalovaný v II. rade so späťvzatím žaloby súhlasí a náhradu trov konania si neuplatňuje. Podaním zo dňa 10.11.2014 správca úpadcu prejavil súhlas so späťvzatím návrhu žalobcu. 11.Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23CbZm/300/2013-243 zo dňa 10.11.2014 konanie zastavil, zrušil zmenkový platobný rozkaz, žalovaným v I. a v II. rade náhradu trov konania nepriznal a zrušil uznesenie súdu zo dňa 01.07.2013, č.k. 23CbZm/300/2013-89. Dňa 11.11.2014 bola na tunajší súd doručená žiadosť žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za návrh. 12.Súd konštatoval, že žalobcovi nevrátil zaplatené súdne poplatky v zmysle § 11 ods. 8 ZoSP, keď má za to, že uvedené ustanovenie nemožno aplikovať v prípade procesného spoločenstva na strane žalovaného, keď na majetok žalovaného v II. rade konkurz vyhlásený nebol a voči žalovanému v II. rade bol žalobcom vzatý návrh späť až po prvom pojednávaní vo veci samej. Vrátenie súdneho poplatku za návrh v zmysle § 11 ods. 8 ZoSP by prichádzalo do úvahy iba v prípade žalovaného v I. rade. Nakoľko v návrh smeroval aj voči žalovanému v II. rade voči ktorému nemožno aplikovať ustanovenie § 11. Ods. 8 ZoSP, ako ani žiadne iné ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch, súd nemôže navrhovateľovi vrátiť zaplatený súdny poplatok za návrh. Zastavenie konania ako celku, t.j. voči obom žalovaným a v rozsahu celej žalovanej pohľadávky, nebolo dôsledkom vyhlásenia konkurzu voči žalovanému v I. rade, ale dôsledkom späťvzatia návrhu voči obom žalovaným, keď úkon bol plne v dispozícii žalobcu. Ak by žalobca nevzal návrh späť voči žalovanému v II. rade, konanie by pokračovalo iba voči tomuto žalovanému bez vrátenia súdneho poplatku, nakoľko ide o spoplatnené konanie, pri ktorom nie sú splnené podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, či už vecné alebo osobné. 13.Poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.03.2013, v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cob/15/2013, podľa ktorého: „V súlade so stanoviskom súdu prvého stupňa, a v konečnom dôsledku i odvolateľa, bolo potrebné v danom prípade prihliadať na skutočnosť, že žaloba smerovala voči dvom subjektom, z ktorých iba v prípade žalovaného v 1. rade by do úvahy prichádzalo vrátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 8 poplatkového zákona z dôvodu zastavenia konania po vyhlásení konkurzu na majetok tohto účastníka. V časti konania vzťahujúcej sa na žalovaného v 2. rade podmienky pre vrátenie poplatku podľa žiadneho zo zákonných ustanovení splnené neboli, pričom voči tomuto účastníkovi uplatnený nárok žalobcom predstavuje okrem úrokov z omeškania v percentuálnom vyjadrení istinu vo výške 825.341,46 eur (podľa zmeny pôvodného návrhu vykonanej podaním žalobcu zo dňa 4.3.2010), v súvislosti s čím nie je právne významné, že k zaplateniu tejto čiastky žiadal žalobca žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne.“ 14.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu bol vrátený zaplatený súdny poplatok vo výške 33.193,50 eur. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné nakoľko sa v ňom súd jasným právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie a s jeho argumentáciou uvedenou v podaní zo dňa 27.11.2014. 15.Opätovne poukazoval na to, že podmienkou vzniku jeho práva na vrátenie zaplateného súdneho poplatku je vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu počas konania a zastavenie konania po vyhlásení konkurzu. Vylúčenie aplikácie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch považuje za odporujúce ústavne konformnému výkladu zákona, ako aj zásade „v pochybnostiach v prospech poplatníka“. Podľa jeho poznatkov z rozhodovacej praxe súdov (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/24/2014 zo dňa 10.12.2012?) v obdobných prípadoch nemožno procesné spoločenstvo na strane odporcov považovať za prekážku aplikácie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu, že na majetok jedného z viacerých odporcov nebol vyhlásený konkurz. 16.Postupom súdu, ktorý vrátenie súdneho poplatku podmienil splnením predpokladu nevyplývajúcim zo zákona, došlo k neprípustnému extenzívnemu výkladu zákona. Odvolateľ uvádzal, že súdne konanie pre neho stratilo význam práve z dôvodu, že na majetok žalovaného v 1 rade bol vyhlásený konkurz, v ktorom si pohľadávku uplatnil a v súvislosti s ktorým sa výrazne zhoršilo jeho postavenie ako veriteľa. 17.Rozhodnutie považuje za arbitrárne nakoľko súd bez logického premostenia so skutkovým a právnym stavom konania a zohľadnenia rozhodovacej praxe konštatoval, že konanie mohlo pokračovať voči odporcovi v 2 rade bez vrátenia súdneho poplatku. Súd naviac za dôvod nevrátenia poplatku považoval aj skutočnosť, že zastavenie konania voči obom žalovaným nebolo dôsledkom vyhlásenia konkurzu voči žalovanému v 1 rade, pričom podľa § 11 ods. 8 je vrátenie zaplatených súdnych poplatkov podmienené zastavením konania a vyhlásením konkurzu na majetok odporcu, bez ohľadu na dôvody zastavenia konania alebo pohnútku, ktorá navrhovateľa viedla k späťvzatiu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. 18.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o nevrátení zaplateného súdneho poplatku. 19.Žalobca odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10.11.2014, ktorým súd primárne rozhodol o zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu a o zastavení konania, nespochybnil správnosť žiadneho z výrokov tohto rozhodnutia, ktoré výrok o (ne) vrátení súdneho poplatku neobsahovalo vzhľadom na skutočnosť, že žalobca návrh na jeho vrátenie podal až 11.11.2014, a z dôvodu v odôvodnení rozhodnutia prezentovaného právneho názoru súdu na túto otázku. 20.Odvolací súd preto nezistil dôvod pre zrušenie alebo zmenu tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa a podľa § 387 ods. 1 CSP ho ako vecne správne potvrdil. 21.V rozpore s právnym názorom žalobcu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia zo dňa 15.12.2014 o zamietnutí návrhu na vrátenie súdneho poplatku zodpovedal všetky pre rozhodnutie o procesnom návrhu žalobcu zásadné otázky a racionálne sa vysporiadal s relevantnou argumentáciou tohto účastníka. 22.Súd pritom jasne a zrozumiteľne vysvetlil právne i skutkové dôvody svojho rozhodnutia vychádzajúceho z logického výkladu ustanovenia § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb., ozrejmil dôvody, pre ktoré nepovažoval zákonné podmienky pre vrátenie súdneho poplatku za naplnené. 23.Naproti tomu účelový výklad žalobcu nezohľadňuje skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanej v 2 rade konkurzné konanie začaté nebolo a k zastaveniu konania teda nedošlo po tom, čo bol na jej majetok vyhlásený konkurz, a nie je daný ani žiaden logický dôvod, pre ktorý by, tak ako tvrdí žalobca, malo byť vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1 rade oslabené postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2 rade, či oslabená vymožiteľnosť jeho nároku voči tejto účastníčke, ktorej právne postavenie sa od doby začatia konania nezmenilo (zmena nebola tvrdená). 23.Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. vychádza z predpokladu zastavenia konania po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného (nie na majetok čo i len jedného zo žalovaných), keď vyhlásenie konkurzu vytvorí podľa osobitného zákona prekážku pokračovania v konaní. V danom prípade v konaní vo vzťahu k žalovanej v 2 rade takáto prekážka absentuje. 25.Odvolací súd preto nemal žiadne pochybnosti o účele a význame podľa žalobcu sporného ustanovenia poplatkového zákona, ako ani o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil a ktoré preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) potvrdil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).