Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/902/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113211901 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113211901.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej: HMG Legal, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ E. K., nar. XX. A. XXXX, bytom R., U. XXXX/ XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Cako, Trnava, Štefana Moyzesa 25, 2/ K. K., nar. XX. B. XXXX, bytom R., U. XXXX/XX, o 9.785,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 30. júna 2014 č. k. 14C/344/2013-77 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovaného 1/ m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 714,59 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám zástupcu žalovaného 1/. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o uloženie solidárnej povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 9.785,75 eur, zmluvný úrok 13% ročne zo sumy 4.688,80 eur od 16. januára 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% zo sumy 4.688,80 eur od 16. januára 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 2.749,05 eur od 16. januára 2013 do zaplatenia, záväzok vo výške 111,48 eur s 25%-ným ročným úrokom z omeškania od 1. januára 2013 do zaplatenia. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 586,80 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.028,96 eur k rukám právneho zástupcu. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil späťvzatím žaloby žalobkyňou v plnom rozsahu pred otvorením pojednávania vo veci samej (kedy nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby) a konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. Súdny poplatok zaplatený vo výške 593,50 eur bol krátený o sumu 6,70 eur a preto bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou, vo výške 586,80 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 146 ods. 2 O. s. p., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 15 písm. a/, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Súd prvej inštancie konštatoval zavinenie žalobkyne na zastavení konania, pretože nešlo o prípad vety druhej § 146 ods. 2 O. s. p. (teda o prípad späťvzatia žaloby v dôsledku správania sa žalovaného). Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za tri úkony právnej služby (odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala sumu 253,94 eur: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe z 12. mája 2014, konzultácia so žalovaným 13. mája 2014, odmena za úkon právnej služby vo výške 63,49 eur bola priznaná za účasť na pojednávaní 14. mája 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 13a ods. 4 vyhlášky). Náhrada trov konania pozostávala aj z režijného paušálu 4 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 857,47 eur, po pripočítaní náhrady DPH vo výške 20% (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky), celková výška náhrady trov konania činila 1.028,96 eur. Náhrada trov konania žalovanej 2/ priznaná nebola, pretože si náhradu trov konania neuplatnila. 2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného 1/, navrhujúc jeho zmenu, priznaním náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 628,75 eur (pozostávajúcu z odmeny za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 7. mája 2014, písomné vyjadrenie k žalobe z 12. mája 2014, teda 2 x 253,94 eur, ako aj náhradu režijného paušálu 2 x 8,04 eur, i náhradu DPH 20%). Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, keďže súd prvej inštancie priznal odmenu za konzultáciu so žalovaným dňa 13. mája 2014 vo výške 253,94 eur, spolu s režijným paušálom a náhradou DPH, ako aj odmenu za účasť na súdnom pojednávaní 14. mája 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, vo výške 63,49 eur, spolu s režijným paušálom, ako aj náhradou DPH 20%. Žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu dňa 25. apríla 2013 a podaním z 13. mája 2014, odoslaným faxom rovnakého dňa (13. mája 2014) vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť (faxové podanie bolo doplnené originálom 16. mája 2014). Na nasledujúci deň 14. mája 2014 bolo vytýčené súdne pojednávanie, ktoré však z dôvodu späťvzatia žaloby neprebehlo, o ktorom mal zástupca žalovaného 1/ vedomosť, pretože deň pred pojednávaním bolo na adresu jeho elektronickej pošty zaslané späťvzatie žaloby a návrh na zastavenie konania. Napriek tomu sa zástupca žalovaného 1/ dostavil na súdne pojednávanie, na ktorom súd vec neprejednal, ani nevykonal iný úkon, vzhľadom na späťvzatie žaloby pred pojednávaním. Účasť právneho zástupcu žalovaného 1/ na uvedenom pojednávaní preto nebola potrebná. Súd prvej inštancie nedostatočne zhodnotil opodstatnenosť takéhoto úkonu právnej služby, ktorá bola zbytočne vynaložená a nehospodárna. Žalobkyňa nesúhlasila ani s priznaním odmeny za konzultáciu zástupcu so žalovaným 13. mája 2014. Priznaná odmena nezodpovedá ustanoveniu § 10 vyhlášky. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie nezohľadnil účelnosť vynaložených trov konania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Uplatnenie trov bolo nutné považovať za nehospodárne, hraničiace so snahou navyšovať trovy právneho zastúpenia. 3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zástupca žalovaného 1/ prevzal zastupovanie 7. mája 2014. Dňa 12. mája 2014 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe. Dňa 13. mája 2014 v predpoludňajších hodinách zástupca žalovaného 1/ v sídle svojej advokátskej kancelárie vykonal právny úkon - konzultáciu s klientom, za účelom podrobného informovania klienta o obsahu vyjadrenia proti návrhu na vydanie platobného rozkazu z 12. mája 2014 a prekonzultovanie postupu poskytnutia právnej pomoci pred pojednávaním vo veci, ktoré sa malo uskutočniť 14. mája 2014. Dňa 14. mája 2014 sa žalovaný, ako aj jeho právny zástupca, dozvedeli od súdu prvej inštancie o späťvzatí žaloby, k čomu nedošlo pre správanie žalovaného, ale z dôvodu, že žalobkyňa urobila procesný úkon, majúci za následok zastavenie konania. Zavinila, že konanie sa muselo zastaviť bez možnosti meritórneho rozhodnutia. Na základe riadne a účelne vykonaných úkonov si žalovaný 1/ uplatnil trovy právneho zastúpenia 1.416,86 eur, priznané súdom prvej inštancie vo výške 1.028,96 eur za 4 úkony právnej služby. Žalobkyňa svoju námietku o nepriznaní odmeny za konzultáciu 14. mája 2014 bližšie nezdôvodnila, v čom vidí dôvod nesprávnosti právneho posúdenia. O späťvzatí sa zástupca žalovaného 1/ dozvedel až na súdnom pojednávaní 14. mája 2014, pretože dňa 13. mája 2014 po 15. hodine už neuskutočnil kontrolu mailov. Bez ohľadu na uvedené, je nutné označiť oznámenie zástupcu žalobkyne za oneskorené. Na uskutočnenie pojednávania pred súdom nemá zástupca žiaden vplyv, pretože závisí od súdu. Na pojednávanie bol zástupca žalovaného 1/ riadne predvolaný, pričom o zrušení, resp. odročení termínu pojednávania nebol zástupca žalovaného 1/ zo strany súdu informovaný (súd nadobudol o tom vedomosť až 13. mája 2014). Neprítomnosť by aj za predpokladu vedomosti zástupcu žalovaného 1/ o späťvzatí žaloby, bola z procesného hľadiska kvalifikovaná ako neúčasť na pojednávaní. Zástupca žalobkyne, ktorý mal vedomosť o dôvode zastavenia konania, mal bezodkladne a včas informovať o dôvode zastavenia konania. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016). 7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je aj to, že účastník konania, ktorý bol v konaní úspešný, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Rozhodovaním o náhrade trov konania preto môže dôjsť k zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 31/04 zdôraznil, že je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). 11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania vždy skúma účelnosť vynaložených trov uplatnených úspešnou stranou v spore. Je preto potrebné každý úkon alebo každé plnenie trov posudzovať samostatne. 12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobkyne v časti priznania odmeny za úkon právnej služby označený ako konzultácia so žalovaným z 13. mája 2014 je dôvodná. Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj za úkon právnej služby označený ako prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Z písomného vyčíslenia náhrady trov konania žalovaného zo 16. mája 2014 vyplýva len úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, pričom konzultácia je vyúčtovaná samostatne s dátumom 13. mája 2014. Vychádzajúc z časových a vecných súvislostí úkonu právnej služby v danom súdnom konaní, konkrétne dátum prevzatia zastúpenia 7. mája 2014, vytýčený termín súdneho pojednávania 14. mája 2014, ako i obsah predmetu rokovania v zázname o rokovaní z 13. mája 2014 (prekonzultovanie postupu poskytnutia právnej pomoci pred pojednávaním 14. mája 2014), konzultáciu bolo potrebné zahrnúť pod prvú poradu s klientom, odmeňovanú spolu s úkonom prevzatia a prípravy zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky). 13. Argument žalovaného 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu o účele podrobeného informovania klienta o obsahu vyjadrenia proti návrhu na vydanie platobného rozkazu nezodpovedal obsahu listiny označenej ako záznam o rokovaní z 13. mája 2014, podľa ktorého bol o obsahu vyjadrenia proti návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný podrobne informovaný na pojednávaní. Prekonzultovanie postupu poskytnutia právnej pomoci pred pojednávaním, vzhľadom na predmet konania, dátum prevzatia zastúpenia, ako i určený termín súdneho pojednávania, spadá do úkonu prvej porady s klientom, pričom iný obsah prvej porady žalovaného 1/ so svojím zástupcom uvádzaný ani nebol. Charakter predmetu konania (plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) taktiež nenasvedčoval (po skutkovej i právnej stránke) nutnosti ďalšej porady žalovaného 1/ so zástupcom (okrem prvej porady s klientom, v čase od prevzatia zastúpenia do dátumu súdneho pojednávania). 14. K odlišnému záveru však odvolací súd dospel v súvislosti s argumentáciou žalobkyne o neúčelnosti priznania odmeny za úkon právnej služby zastupovanie na pojednávaní 14. mája 2014. Žalobkyňa vzala žalobu späť faxovým podaním doručeným súdu prvej inštancie o 15.05 hod., pričom súd prvej inštancie neoznámil stranám konania a ich zástupcom zrušenie súdneho pojednávania dňa 14.5.2014. Keďže právny zástupca žalovaného, spolu so žalovaným, sa na súdne pojednávania dňa 14.5.2014, na základe predvolania súdu prvej inštancie, dostavili, zástupcovi žalovaného prislúchala odmena za úkon zastupovania na súdnom pojednávaní, avšak v krátenej výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny. Skutočnosť, že späťvzatie žaloby bolo odoslané na elektronickú adresu po 15. hodine aj zástupcovi žalovaného 1/, nepreukazuje, že do nasledujúceho dňa 14. mája 2014 do 9.30 hod. sa zástupca žalovaného 1/ s uvedenou elektronickou správou oboznámil. Preto úkon zastupovania na súdnom pojednávaní dňa 14.5.2014 nebolo možné označiť za neúčelne vynaložený. To, že súdne pojednávanie neprebehlo a bolo odročené, je zohľadnené v krátenej výške odmeny za zastúpenie (v 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny). 15. Žalovanému preto prislúchala náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúca z odmeny za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 253,94 eur, vrátane porady s klientom z 13. mája 2014 (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), písomné podanie na súd, predstavujúce písomné vyjadrenie k žalobe z 12. mája 2014 (doručené súdu prvej inštancie rovnakého dňa vo výške 253,94 eur, podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), ako aj zastupovanie žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 14. mája 2014 vo výške 63,49 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d/ a § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky), spolu 571,37 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúchala zástupcovi žalovaného aj paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s troma úkonmi právnej služby vo výške 24,12 eur (3 x 8,04 eur), ako aj náhrada DPH v rozsahu 20% (§ 18 ods. 3 vyhlášky) vo výške 119,1 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 714,59 eur. 16. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovaného 1/ zmenil podľa § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ako ani na jeho zrušenie. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 714,59 eur k rukám zástupcu žalovaného 1/ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (§ 263 ods. 2 CSP). 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní mali obidve strany vo veci úspech čiastočný, a to v rovnakom rozsahu. Z dvoch namietaných úkonov právnej služby bol (v odvolaní) dôvodne namietaný len jeden. Úspech žalobkyne a žalovaného 1/ preto predstavoval 50%. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.