Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/722/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217123 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113217123.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147 Piešťany, zastúpeného splnomocnencom ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XXX, G., o zaplatenie 349,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08. apríla 2015, č.k. 19C/98/2014-46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416,76 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 338,28 eur od 18.06.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,1 eur t.j. 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 338,28 eur od 12.04.2011 do 17.06.2013) súd konanie pre späťvzatie návrhu v tejto časti zastavil a žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 20,50 eur za súdny poplatok a 124,42 eur za trovy právneho zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhal určenia povinnosti žalovanej zaplatiť. mu sumu 349,22 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia 0,22 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 75,42 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 338,28 eur od 18.06.2013 do zosplatnenia a náhradu trov konania. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že strany sporu dňa 07.06.2007 uzavreli úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.161,79 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 34,16 eur v počte splátok 48. Žalovaná zaplatila 38 splátok. Listom zo dňa 28.03.2011 bola vyzvaná k splateniu zostatku úveru vo výške 356,08 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 212,56 eur, zosplatnenej istiny vo výške 99,50 eur, z úroku z dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia vo výške 23,24 eur, úroku z dlžnej sumy, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 2,98 eur, zmluvnej pokuty 2 x v sume 5,47 eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania z úhrady dlžnej sumy počítaného od omeškania so splátkou 19.09.2010 do zosplatnenia 0,22 eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení do podania návrhu 67,32 eur. Z úverovej zmluvy uzavretej 14.06.2007 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 35.000,- Sk s mesačnou splátkou 1.029,- Sk, počtom 48 splátok, konečnou výškou úveru 49.392,- Sk a RPMN 20,4%. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 497, § 397, § 392 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal vykonaným dokazovaním za preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto návrhu vyhovel, keď žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by plnila iným spôsobom ako uviedol žalobca. Keďže žalovaná bola v omeškaní priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,024% denne. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,1 eur (9% ročný úrok z omeškania zo sumy 338,28 eur od 12.04.2011 do 17.06.2013), v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. pre späťvzatie návrhu v tejto časti konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie jeho vyhovujúcej časti a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podala v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že sa domnieva, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Už v odpore navrhla súdu, aby porovnal doklady, ktorými disponuje s evidenciou, ktorú žalobca predložil súdu spolu s návrhom na začatie konania. Žiada, aby súd vykonal dokazovanie, pretože doklady o svojich platbách nestihla do pojednávania zabezpečiť, vyvinula úsilie ich dohľadať, nedisponuje nimi priamo, iba prostredníctvom banky, ktorá jej musí vyhotoviť duplikáty výpisov a to za posledných 8 rokov, čo je dosť náročné, finančne i časovo. Nie vlastnou vinou teda nemohla tieto doklady predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Prostredníctvom nich chce preukázať, že platila viac ako uvádza žalobca. Žiadala preto, aby odvolací súd vytýčil pojednávanie, na ktorom by dôkazy vykonal. Je starobná dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 349,90 eur a v prípade, že by neskompletizovala doklady, ktorými sa chce brániť, tak žiada pre svoj sociálny status o určenie povinnosti platiť v splátkach. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podané odvolanie považuje za bezdôvodné a nespĺňajúce zákonom stanovené základné obsahové náležitosti. Žalovaná sa podpisom úverovej zmluvy zaviazala na riadne a včasné splatenie poskytnutého úveru v pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si nesplnila, dostala sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil svoje zmluvné právo a požiadal o zaplatenie celého zostatku úveru. Takže je nesporné, že jeho nárok je odôvodnený a má oporu v dojednanej zmluve. Tvrdenie žalovanej v odvolaní považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku, takže odvolanie považuje za nedôvodné a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny a nie sú podmienky pre jeho potvrdenie ani zmenu. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/98/2014 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 349,22 eur s príslušenstvom. 6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola určená žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416,76 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 338,28 eur od 18.06.2013 do zaplatenia a súvisiaci výrok o náhrade trov konania. 7. Odvolacím dôvodom žalovanej bolo tvrdenie o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu sú podľa názoru odvolacieho súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci, následkom čoho súd nedostatočne zistil skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a na úrok z omeškania ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci sa však jedná nepochybne medzi stranami sporu o spotrebiteľský vzťah a teda úverovú zmluvu medzi nimi uzatvorenú treba považovať za spotrebiteľský úver, preto je potrebné predmetný vzťah posudzovať podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a Občianskeho zákonníka. 8. S poukazom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec znova prejedná a právne posúdi podľa predpisov uvedených vyššie, teda Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom zistí, či úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa tohto zákona, či neobsahuje neprijateľné podmienky a vzhľadom na zistené skutočnosti opätovne posúdi nárok žalobcu. Vykonané dokazovanie náležite vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne a to vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodní. 9. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).