Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218406 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113218406.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. E. J., nar. XX. I. XXXX, bytom J. XX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO: 36 862 347, Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, proti odporcovi: E. J., nar. XX. K. XXXX, bytom K. K. X/XX, A. R. C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: 1/ J. J., nar. XX. K. XXXX, 2/ J. J., nar. XX. S. XXXX a 3/ J. J., nar. XX. O. XXXX, všetky bytom J. XX, F. a všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Jarmočná 3, Hlohovec, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. februára 2016 č. k. 10P/45/2013-399, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 26. júla 2003, na Mestskom úrade v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hlohovec, zväzok XVII, ročník 2003, strana 34, por. č. 68; II. maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka a odporca budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, III. odporcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej J. sumu 200 eur mesačne, na výživu maloletej J. sumu 180 eur mesačne a na výživu maloletej J. sumu 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, IV. odporcovi umožnil stýkať sa s maloletými deťmi po dobu prvých troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti PhDr. I. D., sociálno - právnej poradkyne Linky detskej istoty, n. o., na pracovisku Linky detskej istoty, n. o., na adrese Fialkové údolie 5, Bratislava - Staré Mesto s tým, že navrhovateľka zabezpečí účasť maloletých detí na stretnutiach, následne umožnil odporcovi stýkať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná maloleté deti na styk pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska odporcovi odovzdať a odporca je povinný v určenom čase maloleté deti navrhovateľke na rovnakom mieste vrátiť; V. odporcovi uložil povinnosť podrobiť sa po dobu troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení BLUMENTAL s.r.o. - Ambulancia klinickej psychológie, so sídlom Podzámska 12, Hlohovec, za účelom terapie na zvládnutie interpersonálnych konfliktov v rámci rodinných vzťahov, IV. o trovách konania nerozhodol s tým, že tak učiní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanoveniami § 22, § 23, § 24, § 25 ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1, 2 a 4 a § 75 ods. 1 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, výsluchom svedka W. A., znaleckým dokazovaním znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou a oboznámením sa s listinnými dôkazmi (záznamom mediácii zo dňa 15.5.2012, z potvrdení zamestnávateľa navrhovateľky o jej príjme, z pracovných hodnotení zamestnávateľov navrhovateľky i odporcu i z oznámenia Základnej školy s materskou školou F., z lekárskych správ vystavených MUDr. X. P., z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z mesačných správ Kľúč n.o., z výpisu z Ústredia evidencie priestupkov, z výpisov Ústrednej evidencie priestupkov MV SR a oboznámením znaleckého posudku č. 4/2015 mal za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu, ktorí od októbra 2013 žijú oddelene, pričom navrhovateľka nemá záujem na obnovení spolužitia, keďže ani po viac ako dvoch rokoch trvajúceho odlúčenia nedošlo k náprave vzťahov. O výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti od októbra 2013, poskytuje im celodennú starostlivosť a opateru, zabezpečuje denné potreby domácnosti a neboli zistené žiadne nedostatky a je v záujme maloletých detí, aby vyrastali spoločne a v známom prostredí, keď navyše k navrhovateľke majú bližší vzťah, je pre nich zdrojom stability a zázemia. Pri stanovení výživného vychádzal z príjmu rodičov, keď matka má príjem od zamestnávateľa Stredná zdravotnícka škola v Trnave vo výške 784,77 eur a okrem toho pracuje i na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa O. H., n. o. s priemerným čistým príjmom 53,64 eur, odporca má u zamestnávateľa DHL Exel Slovakia priemerný mesačný príjem 1.255,75 eur a vzhľadom na vek maloletej J. 13 rokov, maloletej J. 10 rokov a maloletej J. 7 rokov a na ich odôvodnené potreby považoval za primerané výživné na maloletú J. v sume 200 eur, na maloletú J. 180 eur a na maloletú J. 160 eur, keď takto stanovené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí, avšak aj schopnostiam výživou povinného odporcu. Ohľadne styku rozhodol súd prvej inštancie tak, že skúmal v prvom rade záujem maloletých detí, pričom odporca od leta 2015 maloleté deti nenavštevuje v mieste ich bydliska, kontaktuje sa s nimi len telefonicky, pričom maloleté deti sa s odporcom odmietajú stretať. Pri stanovení rozsahu styku vychádzal súd prvej inštancie zo záverov a analýz znalkyne, ktorá odporučila upraviť styk odporcu s maloletými deťmi každý druhý týždeň na dve hodiny, pričom by psychológ viedol a usmerňoval tieto stretnutia cca 3 až 5 mesiacov, keďže momentálne vzťahy odporcu s maloletými deťmi sú tak rozvrátené a narušené, že vzájomné stretnutia vyvolávajú u maloletých detí averziu až odpor. Upraviť styk v zmysle záverov znaleckého dokazovania odporúčal aj kolízny opatrovník a preto súd prvej inštancie zohľadniac záujem i vek maloletých detí, ich denný režim a vzdialenosť bydliska odporcu od bydliska maloletých detí a rešpektujúc i stanovisko vyjadrené v znaleckom posudku upravil styk odporcu s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 do 16.00 hod. a to po dobu prvých troch mesiacov za prítomnosti PhDr. I. D.. Dodal, že realizácia styku otca s maloletými by mala viesť k vytvoreniu kvalitného pozitívneho vzťahu odporcu s maloletými deťmi a následne k utuženiu a prehĺbeniu vzťahov medzi nimi a až po uplynutí určitej doby pravidelného stretávania bude možné prehodnotiť úpravu styku a prípadne rozhodnúť o rozšírení. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o uložení výchovného opatrenia odporcovi a to poukazom na dlhodobo pretrvávajúce problémy pri styku odporcu s maloletými deťmi a z dôvodu hlboko narušených vzťahov odporcu s maloletými deťmi. O trovách konania súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania nerozhodol. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a to v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti, v časti styku a v časti uloženia mu povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na maloletú J. v sume 150 eur mesačne, na maloletú J. 120 eur mesačne a na maloletú J. 80 eur mesačne a v časti úpravy styku s maloletými tento rozšíriť a to tak, že bude oprávnený sa s deťmi stýkať každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., ďalej počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku, počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku a v priebehu letných prázdnin po dobu dvoch týždňov v čase, keď jeho zamestnávateľ vyhlási celozávodnú dovolenku a tak, že mu nebude uložená povinnosť podrobovať sa odbornému poradenstvu. Dodal, že súdom prvej inštancie stanovené výživné spolu v sume 550 eur je pre neho absolútne likvidačné, keďže po jeho zaplatení a zaplatení bežných výdavkov súvisiacich s nájomným, telefónom a dopravou do práce a po úhrade mesačnej splátky 260 eur mu prakticky nezostane na jedlo, ošatenie a ďalšie nevyhnutné potreby. Nesúhlasil ani s úpravou styku, ktorý je povolený len po dobu dvoch hodín týždenne a aj to za prítomnosti sociálno-právnej pracovníčky, majúc za to, že neexistuje rozumný dôvod, aby bol takýmto spôsobom obmedzený v rodičovských právach a aby sa s deťmi nemohol stýkať štandardným spôsobom a to v rozsahu, v akom to navrhuje. Dodal, že súčasný stav spôsobila matka, ktorá mu v styku bráni a neakceptuje ani závery znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorú považuje za predpojatú, keďže ju počul ako sa rozprávala s navrhovateľkou a tvrdila jej, že všetko urobí tak, aby bola spokojná. Za nedôvodné považoval i výchovné opatrenie poukazujúc na to, že v priebehu rozvodového konania komunikoval so psychológom ohľadom možnej komunikácie s deťmi a zlepšenia vzájomných vzťahov. 3. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila i navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súdom stanovené výživné zodpovedá odôvodneným a oprávneným potrebám všetkých troch maloletých detí a zohľadňuje aj príjmové a majetkové pomery odporcu. I rozsah styku považuje za správny prihliadajúci na výsledky dokazovania a to najmä na závery znaleckého posudku č. 4/2015 súdnej znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorá okrem iného konštatovala, že osobnosť odporcu je intelektovo priemerná, emočne a sociálne nezrelá a je pre ňu charakteristická fyzická agresivita. Uviedla, že správanie odporcu k deťom pôsobí negatívne na ich celkový psychický stav a duševnú rovnováhu a vzhľadom na rozvrátenosť vzťahov znalkyňa správne doporučila podrobiť sa odporcovi i psychologickému poradenstvu, ktoré by ho malo viesť k zvládnutiu interpersonálnych konfliktov v rámci rodinných vzťahov. Podotkla, že maloleté deti sa s odporcom nechcú stretávať vôbec. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, odporca, otec maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne a je preto ho dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10P/45/2013 bol rozvod manželstva účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného, v časti úpravy styku a v časti uloženia opatrenia odporcovi. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom i s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nestotožniť sa s obsahom argumentácie pojatej súdom prvej inštancie v príslušných častiach aj do odôvodnenia jeho rozsudku. Pre relatívnu úplnosť takejto argumentácie (po právnej i vecnej stránke) by tak zásadne postačovalo zo strany odvolacieho súdu na ňu i len poukázať a odvolať sa na ňu (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však pre úplnosť a tiež pre potrebu vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami odporcu považuje za potrebné doplniť (§ 387 ods. 2 CSP in fine) ešte nasledovné: 10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miera sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR). 11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti starať sa o seba, schopnosti sám sa živiť. Medzi odôvodnené potreby teda nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale i náhodné výdavky. Na strane oprávneného je tiež nutné skúmať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Na strane povinného sa prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosť, pracovnú skúsenosť i situáciu na trhu práce. Taktiež je potrebné prihliadnuť na jeho majetkové pomery, na jeho životný štandard. 12. V časti určenia výživného súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, posúdil všetky vyššie opísané rozhodné okolnosti, vec posúdil správne aj po právnej stránke a výživné stanovil v správnej výške. 13. Z obsahu spisu vyplynulo, že všetky tri maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom napadnutým odvolaním rozvedené, pričom rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 24. februára 2016. Pri určení výšky výživného na maloleté deti súd prvej inštancie správne vychádzal z príjmu navrhovateľky 838,41 eur a z príjmu odporcu 1.255,75 eur, pričom zohľadnil potreby maloletých detí, zohľadniac ich vek, keď maloletá J. 14 rokov, maloletá J. 10 rokov a maloletá J. 8 rokov. Rodičia maloletých detí iné vyživovacie povinnosti nemajú, nevlastnia majetok väčšej hodnoty, z ktorého by plynuli finančné príjmy a s uspokojovaním svojich osobných potrieb majú spojené len bežné výdavky. 14. Jedným zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného, od ktorého však v tej veci vznikol dôvod ustúpiť je to, že u výživou povinného rodiča s príjmom zo zamestnania alebo s príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacej povinnosti počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu cca 30 % z čistého príjmu. Odvolací súd však vzhľadom na počet vyživovacích povinností v počte 3 považoval za primeraný percentuálny výsek 43% z čistého príjmu odporcu, keď pri takto stanovenom výživnom ostáva odporcovi na živobytie 715,75 eur. Pri určenom výživnom 200 eur mesačne na mal. J. činní denné výživné od otca cca 6,66 eur, pri určenom výživnom 180 eur mesačne a na mal. J. činní denné výživné od otca cca 6 eur, pri určenom výživnom na mal. J. 160 eur mesačne, činí denné výživné od otca cca 5,33 eur. 15. Odvolací súd zohľadnil pri stanovení výživného i okolnosť, že matka sa o deti stará výlučne sama a časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje dennodennou osobnou starostlivosťou. Určené výživné považoval odvolací súd za adekvátne možnostiam a schopnostiam odporcu ako aj zodpovedajúcu odôvodneným potrebám detí. 16. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o úprave styku otca s deťmi, nakoľko tento pri rozhodovaní o úprave styku správne rešpektoval záujem maloletých detí, ako i obnovu vzťahu maloletých detí k odporcovi, zohľadňoval najmä citové väzby, vývinové potreby a upravil spôsob i rozsah styku v súlade so závermi znaleckého dokazovania zameraného na zistenie všetkých okolností potrebných pre rozhodnutie o čo najvhodnejšej úprave styku odporcu s deťmi. Námietky odporcu o nedostatočnosti rozsahu styku s deťmi ako aj nesprávnosti realizácie styku za prítomnosti tretej osoby považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom je potrebné zdôrazniť, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že zo strany odporcu ide o správanie problematické, ktoré by mohlo vplývať stresovo na deti a je potrebné týmto situáciám v záujme zdravého vývoja detí predchádzať. 17. Napokon za vecne správne považoval súd i uloženie opatrenia o uloženie povinnosti odporcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom terapie na zvládnutie interpersonálnych konfliktov v rámci rodinných vzťahov, keď v širšom kontexte i toto uložené opatrenie je v záujme maloletých detí. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).