Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221619 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113221619.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: FOOD FARM, s.r.o., so sídlom Duklianska 21, 920 14 Hlohovec, IČO: 31 442 226, právne zast.: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.7Cb/83/2013-204 zo dňa 05.11.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 09.07.2013, doručenou prvostupňovému súdu dňa 15.08.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 20.000,-Eur s príslušenstvom z titulu vyplatenia podielu na zisku spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. v ktorej je žalobca spoločníkom. V priebehu konania žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 20.000,- Eur zobral späť z dôvodu, že žalovaný mu dňa 05.11.2013 uhradil túto sumu a žiadal len zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k.23Cb/83/2013-204 zo dňa 05.11.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.481,50 Eur z titulu vyčísleného úroku z omeškania odo dňa 01.01.2013 do dňa 05.11.2013, náhradu trov konania vo výške 99,62 Eur z titulu zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.027,66 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na podiel zo zisku za rok 2011 vo výške 20.000,- Eur a to na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného per rollam uznesením č.PR-2-08-2012, pričom lehota na jeho vyplatenie spoločníkom bola stanovená do 31.12.2012. Súd mal ďalej za preukázané, že predmetný podiel zo zisku za rok 2011 nebol žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti žalovaného v stanovenej lehote vyplatený, pričom k úhrade podielu došlo až v priebehu konania dňa 05.11.2013. Omeškanie dlžníka v obchodnom zákonníku je vymedzené podľa rozsudku prvostupňového súdu pozitívne a negatívne, pričom v pozitívnom vymedzení je určené, že dlžník je v omeškaní vtedy ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Omeškanie trvá až do momentu kým dlžník riadne nesplní povinnosť zo záväzku alebo do doby kým záväzok zanikne iným spôsobom. Negatívne vymedzenie omeškania je vyjadrené tak, že dlžník nie je v omeškaní pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Musí byť preukázané, že dlžník bol pripravený riadne a včas plniť, ale nemohol plniť pre okolnosti na strane veriteľa. Ak je dlžník pripravený plniť a nemôže tak urobiť v dôsledku omeškania na strane veriteľa, nie je v omeškaní. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že žalovaný v konaní tvrdil, že sa nedostal do omeškania s vyplatením podielu zo zisku žalobcovi z dôvodov ktoré sa mu môžu klásť za zodpovednosť, nakoľko k omeškaniu došlo práve z dôvodov na strane žalobcu, ktorý ako spoločník a osoba oprávnená konať za žalovaného znemožnil riadny chod spoločnosti žalovaného a neposkytol súčinnosť potrebnú k vyplateniu podielu na zisku. Tieto tvrdenia žalovaného, že nemohol plniť pre okolnosti na strane veriteľa však neobstoja. Prvostupňový súd v odôvodnení ďalej uviedol, že neobstoja tvrdenia žalovaného, že mal skutočný záujem a vôľu žalobcovi riadne a včas vyplatiť podiel na zisku, avšak nemohol to tak urobiť z dôvodov na strane žalobcu ako aj z dôvodu že účty v banke boli blokované. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil ešte v r. 2012 t. j. v lehote splatnosti podiel na zisku trom spoločníkom spoločnosti žalovaného a to C. K., Ing. A. A. a V. K. a to bez poskytnutia súčinnosti žalobcom vyplatených z prostriedkov ktoré mala spoločnosť žalovaného k dispozícii v danom čase, pričom nevyplatenie podielov zvyšným dvom spoločníkom žalovaného odôvodnil ohrozenie platobnej schopnosti žalovaného. Nedostatok finančných prostriedkov však nepredstavuje liberalizačný dôvod ktorý by ospravedlňoval omeškanie žalovaného. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.12.2014 odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je možné súhlasiť, že nedostatok finančných prostriedkov nie je liberalizačným dôvodom na strane žalovaného, avšak žalovaný nemohol uprednostniť záväzky voči spoločníkom pred záväzkami voči tretím osobám, najmä zamestnancom a dodávateľom, čím by sa dostal aj do rozporu so zákonom pre nevyplatenie miezd, odvodov a pod. Ďalej žalovaný uviedol, že v tomto smere jedinou príčinou vzniknutého stavu bolo záškodné konanie žalobcu, ktorý banky „uprosil“, aby neakceptovali zákonne zvolených konateľov žalovaného. Pre celkový obraz je nevyhnuté spomenúť, že žalobca svojimi listami odoslanými bankám oslovil aj obchodný register Okresného súdu Trnava, ktorý z tohto dôvodu odmietol vykonať zápis nových konateľov p. T. K. a p. V. K. do obchodného registra. Keďže žalovaný nemohol predložiť výpis z obchodného registra s aktuálnymi konateľmi, banky odmietli komunikovať s týmito konateľmi a to napriek tomu, že im žalovaný predložil oznámenie o výsledku hlasovania per rollam spoločníkov zo dňa 05.09.2012 ktorými boli p. K. a Ing. A. odvolaní z funkcie konateľov a menovaný do funkcie konateľov boli p. K. a p. K.. Podľa názoru žalovaného správnym skutkovým zistením vo veci by bolo skonštatované, že záškodná činnosť žalobcu spočívajúca v zablokovaní finančných prostriedkov na všetkých účtoch žalovaného a súčasne neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, na ktorú ho preukázane vyzýval žalovaný priamo a nepriamo prostredníctvom bánk spôsobili účinky inak omeškania na strane žalovaného, pričom tieto skutočnosti majú liberalizačný účinok vo vzťahu k žalovanému. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 30.3.2015, keď uviedol, že argumenty žalovaného sú rozporné a pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že k vyplateniu dividend nemohlo dôjsť v dôsledku toho, že žalobca neposkytol súčinnosť, žalobca poukazuje, že na jednej strane nemal žalobca poskytnúť súčinnosť a na druhej strane táto súčinnosť nebola potrebná, keďže k vyplateniu dividend za rok 2011 došlo voči ostatným spoločníkom s výnimkou žalobcu a spoločníka Ing. S. J. a to ešte v r.2012, t. j. do času splatnosti tohto záväzku. Ďalej vidí zmätočnosť odvolania žalovaného žalobca v tom, že na jednej strane sa snaží žalovaný presvedčiť súd o nemožnosti úhrady podielov na zisku spoločníkov za r. 2011 bez súčinnosti žalobcu a na druhej strane po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu už jeho súčinnosť nie je potrebná, keďže dňa 5.11.2013 bola na účet žalobcu zaslaná žalovaná istina. Rovnako bez súčinnosti žalobcu žalovaný dodnes realizuje aj ďalšie právne úkony a úhrady, čo je zrejmé aj z exekučného konania sp.zn.Ex 190/2014. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovaného, že k nevyplateniu dividend žalobcovi došlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu, odvolací súd vzhľadom na viaceré prípady, v ktorých vystupuje ako účastník konania žalobca resp. spoločnosť FOOD FARM, s.r.o., má vedomosť o tom, že žalobca sa etabluje do pozície štatutárneho zástupcu spoločnosti žalovaného a z tohto dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné a nedostatočne zdôvodnené. Prvostupňový súd sa v priebehu dokazovania nezaoberal vôbec otázkou, či v období keď malo prísť k vyplateniu dividend žalobcovi resp. ďalším spoločníkom, žalobca vystupoval v pozícii štatutárneho zástupcu žalovaného resp. či sa v iných konaniach pred registrovým súdom nedomáhal skutočnosti, aby konatelia zapísaní v obchodnom registri neboli považovaní za konateľov spoločnosti FOOD FARM, s.r.o.. Keďže aj Okresný súd v Trnave má vedomosť o viacerých sporoch vedených Ing. W. F. resp. spoločnosťou FOOD FARM, s.r.o., bolo jeho povinnosťou dôslednejšie sa zaoberať obranou žalovaného spočívajúcom v nemožnosti vyplatenia dividend žalovaným v súvislosti s neposkytnutou súčinnosťou zo strany žalobcu resp. v súvislosti s návrhmi ktoré podal žalobca či už na registrový súd resp. na všeobecné súdy. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na konkrétne skutočnosti, kedy malo dôjsť k blokovaniu účtov v bankách, kde mal žalovaný svoje účty a poukázal aj na výzvy žalovaného smerujúce k žalobcovi, ktoré smerovali k tomu, aby žalobca poskytol určitú súčinnosť v súvislosti s odblokovaním týchto účtov. Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd v danom smere vykonal nedostatočné dokazovanie, keď len príliš všeobecne skonštatoval, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal také okolnosti na strane žalobcu pre ktoré by nemohol plniť. Okrem toho prvostupňový súd nedostatočne preveril obranu žalovaného v súvislosti s vyplatením dividend ostatným trom spoločníkom, t.j. či tieto boli vyplácané týmto spoločníkom naraz resp. postupne a či v čase keď boli tieto dividendy vyplatené týmto spoločníkom bolo na tomto účte dostatok finančných prostriedkov na výplatu dividend pre zostávajúcich dvoch spoločníkov. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.