Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222049 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113222049.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. Šoltésovej 2, Bratislava, správcu úpadcu Fima möbel, s.r.o. v konkurze, Jesenského 2, Dunajská Streda proti žalovanému Mgr. Ing. D. L., E. XX, F., správcovi úpadcu Mária Fitosová, nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/31/2013-61 zo dňa 31.10.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 31.10.2014 Okresný súd Trnava určil, že pohľadávka veriteľa Fima möbel s.r.o. prihlásená prihláškou vo výške 418.848,98 eur v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/17/2013 vedenom voči úpadcovi Mária Fitosová, narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 7/123, je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že tento účastník sa práva na náhradu trov voči žalovanému vzdal. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal určenia, že pohľadávka veriteľa Fima möbel, s.r.o. vo výške 418.848,98 eur prihlásená v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi Mária Fitosová je v celom rozsahu zistená, čo do prihláseného právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca prihlásil u právneho predchodcu žalovaného JUDr. Tibor Timár ako predchádzajúceho konkurzného správcu úpadcu Mária Fitosová, narodená XX.XX.XXXX, prihláškou svoju nezabezpečenú pohľadávku vo výške 418.848,98 eur vyplývajúcu z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2008. Správca prihlásenú pohľadávku poprel. Dôvodom popretia bolo tvrdenie správcu, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na § 397 v spojení s §261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca so zisteniami správcu a s jeho dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky nesúhlasí a namieta, že správca nesprávne posúdil zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného, keďže v tomto prípade sa nejednalo o nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka, v súlade s uvádzaným ustanovením §59a ods. 1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny titul nadobudnutia majetku spoločnosťou od jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov spoločníkovi spoločnosťou. Vzhľadom na to, že splatnosť pôžičky bola určená v čl. II bode 1 zmluvy o pôžičke ako termín „do 31.12.2015“ pohľadávku premlčaná nie je. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.4.2014 (č.l. 23 spisu) uviedol, že dňa 5.8.2013 tunajší súd rozhodol o výmene správcu úpadcu Mária Fitosová a za nového správcu bol ustanovený žalovaný. K dôvodom popretia zo strany predchádzajúceho správcu žalovaný uviedol, že sa vyjadrovať nebude a uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponechal na posúdenie súdu. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na § 9 ods. 1, § 95 ods. 2 a § 95 ods. 3 ZoKR a ďalej uviedol, že žalobca ako veriteľ úpadcu Mária Fitosová si prihlásil do konkurzného konania pohľadávku titulom zmluvy zo dňa 31.7.2008 uzatvorenej medzi veriteľom Fima möbel s.r.o. konajúcim Máriou Fitosovou, konateľkou a dlžníkom Mária Fitosová FIMA-MOBEl. Zároveň z výpisu obchodného registra vyplýva, že spoločníkom FIMA-MOBEL s.r.o. s podielom viac ako 5 % je Q. W., ktorý je osoba blízka úpadcovi Mária Fitosová (je manželom úpadcu). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení má žalovaný za to, že táto zmluva o úvere bola uzavretá medzi spriaznenými osobami, nakoľko ide o spriaznené osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, uspokojí sa prihlásená pohľadávka žalobcu ako podriadená pohľadávka. Uvedené nie je dotknuté skutočnosťou, že predchádzajúci správca nepoprel prihlásenú pohľadávku čo do popretia. „Podriadenosť pohľadávky“ nastala ex lege. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje so žalobou, aby súd určil, že pohľadávka je v celom rozsahu zistená aj čo do poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Zároveň žalovaný v závere poukázal na to, že žalobca nepreukázal skutočné poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy o pôžičke veriteľ pôžičku dlžníkovi poskytol formou bezhotovostného prevodu na peňažný účet dlžníka dňom podpísanie tejto zmluvy jej obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepredložil doklad o splnení podmienok poskytnutia pôžičky na strane veriteľa z ktorého by bolo zrejmé, poskytnutie predmetnej pôžičky (t.j. výpis z bankového účtu žalobcu“). Nakoľko žalovaný nemá k dispozícii účtovníctvo úpadcu, žalovaný sa nevie vyjadriť či sa predmetná pôžička nachádza v účtovníctve úpadcu. Žalobca je však povinný viesť účtovníctvo, z ktorého dôvodu je potrebné preskúmať účtovníctvo žalobcu, t.j. či v danom období žalobca pôžičku poskytnutú úpadcovi, riadne viedol vo svojom účtovníctve. Nakoľko však žalobca žiaden takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil, má žalovaný za to, že pohľadávka žalobcu je nepreukázaná. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.6.2014 uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25K/17/2013, zo dňa 15.04.2013, uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 77/2013 dňa 22.04.2013, súd vyhlásil konkurz na majetok Márie Fitošovej a ustanovil správcu JUDr. Tibor Timár. Žalobca v zastúpení správkyňou JUDr. Jarmilou Špačkovou prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - Mária Fitošová súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 06.06.2013 o. i. pohľadávku pod č. 123 v celkovej výške 418.848,98 eur. Ako právny dôvod bolo uvedené „Zmluva o pôžičke zo dňa 31.07.2008“ a k prihláške bola doložená fotokópia predmetnej zmluvy. Predchádzajúci správca úpadcu zapísal prihlásenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok pod č. 7/123 a o zapísaní prihlásenej pohľadávky upovedomil JUDr. Špačkovú ako správcu spoločnosti Fima möbel, s.r.o.. Predchádzajúci správca listom zo dňa 09.07.2013 ďalej oznámil, že prihlásenú pohľadávku popiera v nasledovnom znení: - Dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky: Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka; Deň popretia: 06.07.2013; - Časť pohľadávky: Istina; Popretá suma: 418.848,98 EUR; Dôvod popretia sumy: totožný ako v prípade právneho dôvodu pohľadávky; Deň popretia: 06.07.2013; - Dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávky: -; Deň popretia: -. Iný dôvod popretia právneho dôvodu predchádzajúci správca neuviedol a nepopieral ani prihlásené poradie uspokojenia pohľadávky (E - iná pohľadávka). Predmetom tohto konania je určenie prihlásenej pohľadávky, ktorá bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny. Dôvody popretia predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky na súd. Žalobca v žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku, keďže dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentácia žalobcu je obsiahnutá v žalobe. Z uvedeného vyplýva, že predmetom tohto konania je posúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a určenie, či sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Ak by teda žalovaný chcel mať v tomto spore úspech, mal by preukázať, že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne dôvodmi zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však explicitne vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že „K dôvodom popretia zo strany Predchádzajúceho správcu sa Žalovaný vyjadrovať nebude; uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponecháva na posúdenie súdu.“, čím v podstate implicitne vyjadruje stanovisko, že nemá žiadne námietky proti žalobe a sám sa nestotožňuje s argumentáciou predchádzajúceho správcu a ním uvedenými dôvodmi popretia. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávku za pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci správa nepoprel prihlásené poradie (E), pretože v zmysle vyjadrenia žalovaného „podriadenosť pohľadávky nastáva ex lege“. Žalobca sa s takýmto tvrdením nestotožňuje. Predmetom tohto konania má byť výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nemá byť poskytnutie priestoru súčasnému správcovi na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní by súd mal žalobnému návrhu buď vyhovieť, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správcu pri popretí prihlásenej pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietnuť, ak opodstatnenými sú. Ďalej žalobca ku skutočnosti, či podriadenosť pohľadávky „nastáva“ alebo „nenastáva“ ex lege uviedol, že za podriadenú pohľadávku sa považuje taká pohľadávka, ktorá spĺňa zákonné náležitosti podľa § 95 ods. 2 ZKR, pričom ZKR upravuje režim pohľadávok, ktoré sa považujú v zmysle zákona za podriadené alebo ktoré sa ako podriadené uspokojujú (§ 95 ods. 3 ZRK). Toto ustanovenie je však nutné chápať v širšom kontexte celého ZKR a nie účelovo vytrhávať jednotlivé ustanovenia z kontextu. Ustanovenia ZKR ako celku je nutné chápať tak, že v konkurze sa uspokojujú iba tie pohľadávky, ktoré si veritelia prihlásia. A to nie všetky prihlásené pohľadávky, ale len tie, ktoré sú správcom zistené, resp. ktoré súd určil, a to v takom rozsahu, ktorý je zistený alebo v rozsahu, ktorý sa považuje za zistený na základe zákonnej fikcie zistenia pohľadávky. Z uvedeného dôvodu, teda nie je správny názor žalovaného, že pohľadávka sa uspokojuje ako podriadená, ak sa považuje za podriadenú, pretože najprv by si veriteľ takúto pohľadávku do konkurzu musel prihlásiť a musela by byť v konkurze zistená, resp. určená ako podriadená. Ak si teda veriteľ prihlásil poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie nepoprel, považuje sa toto poradie ex lege za zistené a pohľadávka sa teda uspokojuje ako pohľadávka s poradím E-iná pohľadávka a nie ako pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa v tomto prípade pripustila argumentáciu žalovaného, že je irelevantné, či je zistené poradie D alebo E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a rovnako by stratilo zmysel zákonné oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a ani uspokojovať ako podriadená, keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel, a tým sa toto poradie považuje ex lege za zistené a pohľadávka sa v konkurze musí uspokojovať ako pohľadávka s poradím E. Žalobca ďalej uviedol, že v ZKR, konkrétne v § 32 ods. 3, je explicitne uvedená zákonná lehota na popretie pohľadávok, v ktorej je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať prihlásené pohľadávky a v prípade, že sú sporné, tieto poprieť a popretie v zmysle § 32 ods. 5 ZKR zdôvodniť. Lehota na popretie prihlásenej pohľadávky v danom konkurze uplynula dňa 08.07.2013. V tejto lehote predchádzajúci správca prihlásenú pohľadávku poprel a dôvody popretia zapísal do zoznamu pohľadávok a oznámil veriteľovi. Žalovaný sa svojím vyjadrením k žalobe pokúša poprieť prihlásené poradie, ktoré sa v zmysle zákonnej fikcie zistenia márnym uplynutím lehoty na popretie považuje za zistené, resp. snaží sa konajúci súd zavádzať a podsúvať mu názor, že by mal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný si v konkurze neprihlásil poradie, aké si podľa názoru žalovaného mal prihlásiť. Žalobca sa odvoláva aj na princíp právnej istoty, keďže správca svojím rozhodnutím o popretí alebo nepopretí pohľadávky závažne ovplyvňuje právne postavenie veriteľa a dodatočné menenie alebo rozširovanie dôvodu alebo rozsahu popretia je neprípustné. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok je poskytnúť priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a umožniť mu/im v odôvodnených prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote, táto možnosť im zanikne a pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez možnosti dodatočne ju popierať alebo rozširovať rozsah popretia. Predmetné tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení týkajúce sa poradia prihlásenej pohľadávky je potrebné preto považovať z uvedených dôvodov za irelevantné a účelovo zavádzajúce, s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný v záverečnej časti svojho vyjadrenia tiež spochybňuje existenciu prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobca nepreukázal vznik záväzku, keďže nepreukázal faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca k tomu uviedol, že v lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci správca z uvedeného dôvodu pohľadávku nepoprel, čo jednoznačne naznačuje, že ju nepovažoval za spornú z tohto dôvodu. Žalovaný sa snaží popierať právny dôvod pohľadávky a podsunúť súdu názor, že by mal žalobu zamietnuť, čo však s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobcu je nutné považovať za neprípustné, keďže predmetom tohto konania je posúdenie dôvodov, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a ich opodstatnenosti. Lehota na popretie pohľadávky uplynula dňa 08.07.2013, a tým správcovi zanikla možnosť popierať ju opätovne z iných dôvodov a rozširovať rozsah jej popretia. Súd by nemal na dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení prihliadať ani z toho dôvodu, že predchádzajúci správca mal k dispozícií dostatočnú lehotu na dôkladné preskúmanie Prihlásenej pohľadávky a jej prípadne popretie a odôvodnenie jej popretia, prípadne mal možnosť požiadať súd o predĺženie lehoty na jej popretie, čo však neurobil. Ak by sa akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by sme ho tým povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok, pretože by sme mu poskytovali dodatočnú možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Súd ako subjekt vykonávajúci dohľad nad činnosťou správcu a kontrolu jeho činnosti by takýto postup schvaľovať nemal. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia, a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia Prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so súhrnnou prihláškou, oznámením správcu o popretí, zmluvou o pôžičke, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca ako aj žalovaný v konaní zotrvali na obsahu písomných podaní predložených súdu. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok súd zistil, že veriteľ FIMA möbel s.r.o. prostredníctvom správkyne JUDr. Jarmily Špačkovej uviedol v súhrnnej prihláške zo dňa 6.6.2013 doručenej správcovi JUDr. Tiborovi Timárovi dňa 6.7.2013 okrem iných aj prihlášku pohľadávky pod poradovým číslom 123 spolu v celkovej sume 418.848,98 eur, pričom ako právny dôvod pohľadávky je uvedené zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008 uzavretá medzi Fima möbel s.r.o. a Mária Fitosová FIMA- MÖBEL. Z oznámenia o popretí pohľadávky (č.l. 6 spisu) zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že správca JUDr. Tibor Timár oznámil JUDr. Jarmile Špačkovej zastupujúcej spoločnosť Fima möbel s.r.o. že v konkurznej veci úpadcu Mária Fitosová vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/17/2013, že okrem iného bola popretá prihlásená pohľadávka v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok, ktorý je priložený k tomuto podaniu. V zozname pohľadávok je uvedená aj popretá pohľadávka č. 7/123 v celkovej sume 418.848,98 eur s dňom popretia 6.7.2013 a uvedením dôvodu popretia „veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 59a ods. 1, ods. 3 ObchZ na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou, plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ustanovenia § 451 OZ a je plnením premlčaný najneskôr ku dňu 31.7.2008 s poukazom na ustanovenie § 397 v spojení s ustanovením § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Popretá suma 418.848,98 eur dôvod popretia sumy totožný ako v prípade právneho dôvodu pohľadávky. Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 46 spisu) súd zistil, že dňa 18.8.2008 uzavreli podľa § 657 a nasl. OZ veriteľ Fima möbel s.r.o. konajúci konateľkou Mária Fitosová a dlžník Mária Fitosová FIMA-MÖBEL zmluvu o pôžičke predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť pôžičku vo výške 3.791.120 SK dlžníkovi s tým, že dlžník je povinný vrátiť požičanú sumu najneskôr do 31.12.2015. V konaní mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že veriteľ Fima möbel, s.r.o., prihlásil v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25K/17/2013 voči dlžníkovi Mária Fitosová, narodená 10.5.1960 okrem iných aj pohľadávku v celkovej sume 418.848,98 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „Zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008“. Pohľadávka vznikla na základe nevrátenia časti pôžičky. Pohľadávku správca úpadcu JUDr. Tibor Timár zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 7/123. Dňa 6.7.2013 správca uplatnenú pohľadávku poprel a to z dôvodu, že „Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka“. V danom prípade však na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2008 nenadobúdala majetok žiadna obchodná spoločnosť, ale spoločnosť Fima möbel, s.r.o. poskytovala pôžičku podnikateľke Márii Fitosovej FIMA - MÖBEL. Nejednalo sa tak o nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka, v súlade so správcom uvádzaným ustanovením §59a ods. 1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny titul nadobudnutia majetku spoločnosťou od jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov spoločníkovi spoločnosťou. Je tak zrejmé, že správca posúdil zmluvný vzťah úpadcu a veriteľa nesprávne a nie je daný tak daný správcom uvedený dôvod popretia predmetnej pohľadávky. Listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní dostatočne hodnoverne preukazujú dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa Fima möbel, s.r.o. voči úpadcovi a nedôvodnosť popretia pohľadávky predchádzajúcim správcom. Predmetnú pohľadávku súd pokladá za odôvodnenú, nespornú, oprávnenú a opodstatnenú. Medzi účastníkmi však zostalo sporné či je možné v priebehu incidenčného konania meniť prípadne dopĺňať a rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ako nový správca sa bližšie k dôvodom popretia predchádzajúceho správcu v priebehu konania nevyjadril ale rozšíril popretie prihlásenej pohľadávky o ďalšie dôvody, keď tvrdil, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi spriaznenými osobami, pohľadávka je tak pohľadávkou podriadenou a to aj napriek tomu, že predchádzajúcim správcom uvedené popreté nebolo a zároveň veriteľ nepreukázal skutočné poskytnutie pôžičky, čo opäť predchádzajúci správca nepokladal za sporné. Správca vykonáva popretie prihlásených pohľadávok tak, že rozsah a dôvody popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Zákon explicitne, výslovne nerieši či správca po uplynutí lehoty, ktorú mu zákon poskytuje na popieranie prihlásených pohľadávok ešte môže dodatočne meniť alebo rozširovať dôvody alebo rozsah popretia. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že je nutné aplikovať analógiu k situácii keď veriteľ uvedie v prihláške svojej pohľadávky okrem iného právny dôvod vzniku pohľadávky, celkovú sumu a poradie pohľadávky a pod., pričom zákon aj jemu poskytuje na prihlásenie a uvedenie údajov do prihlášky zákonnú lehotu. V prípade popretia prihlásenej pohľadávky sa veriteľ v zmysle § 32 ods. 15 ZoKR môže v incidenčnej žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Veriteľ si preto musí v lehote na prihlasovanie pohľadávok svedomito, starostlivo zvážiť aké údaje do prihlášky uvedie (dôvod, výšku....) lebo len toho sa bude môcť v prípade popretia domáhať pred súdom. Veriteľ je vo svojom nároku uplatnenom v incidenčnej žalobe viazaný údajmi z prihlášky a nemôže napr. požadovať vyššiu sumu, iný právny dôvod vzniku pohľadávky a pod. ako uviedol v prihláške v lehote určenej na prihlasovanie pohľadávok. Súd má za to, že ako veriteľ tak aj správca majú rovnaké právne postavenie s pohľadu jeho vyváženosti a právnej istoty. Preto pokiaľ je veriteľ viazaný údajmi z prihlášky a môže sa následne v súdnom konaní domáhať len najviac toho, čo uviedol v prihláške, tak aj správca by mal podľa názoru súdu byť viazaný údajmi (rozsahom a dôvodmi) uvedenými v jeho popretí a tak ako ani veriteľ nemôže po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok dodatočne rozširovať, meniť údaje v prihláške, tak ani správca po uplynutí lehoty na popieranie nemôže dodatočne meniť alebo rozširovať dôvody alebo rozsah popretia napr. až v incidenčnom súdnom konaní. Rovnako ako veriteľ, tak aj správca má dostatočnú zákonnú lehotu (ktorú je možné naviac aj na žiadosť správcu predĺžiť), aby s odbornou starostlivosťou posúdil prihlásenú pohľadávku, dôkladne preskúmal jej obsah, údaje v nej uvedené a v prípade zistení, že pohľadávka je sporná, ju v spornom rozsahu poprel. Práve na to slúži lehota na popieranie pohľadávok. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok je poskytnúť priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a umožniť v odôvodnených prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote, táto možnosť im zanikne a pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez možnosti dodatočne ju popierať alebo rozširovať rozsah popretia. Rovnako ako žalobca je súd názoru, že ak by sa akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by sme ho tým povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok, pretože by sme mu poskytovali dodatočnú možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia, a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, jeho právnym názorom a ďalej na ňu v odôvodnení poukazuje, nakoľko je táto zhodná s právnymi úvahami a právny názorom súdu uvedeným vyššie. Predmetom daného konania je určenie prihlásenej pohľadávky, ktorá bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny. Dôvody popretia predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky na súd. Žalobca v žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku, keďže dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom tohto konania je tak posúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a určenie, či sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Žalovaný by tak mal preukázať, že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne dôvodmi zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávku za pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci správca nepoprel prihlásené poradie (E), pretože v zmysle vyjadrenia žalovaného „podriadenosť pohľadávky nastáva ex lege“. S takýmto tvrdením sa súd, rovnako ako žalobca nestotožňuje. Predmetom tohto konania je (ako je vyššie uvedené) výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nie je poskytnutie priestoru súčasnému správcovi na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní súd žalobnému návrhu buď vyhovie, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správca pri popretí prihlásenej pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietne, ak opodstatnenými sú. Ak si veriteľ prihlásil poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie nepoprel, považuje sa toto poradie ex lege za zistené a pohľadávka sa uspokojuje ako pohľadávka s poradím E-iná pohľadávka a nie ako pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa pripustila argumentáciu žalovaného, že je irelevantné, či je zistené poradie D alebo E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a rovnako by stratilo zmysel zákonné oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a ani uspokojovať ako podriadená, keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel, a tým sa toto poradie považuje ex lege za zistené. V lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci správca z dôvodu, že by mal pochybnosti o existencii samotnej pohľadávky pohľadávku nepoprel, nakoľko ju nepovažoval z uvedeného dôvodu za spornú. Žalovaný sa v konaní dodatočne snaží popierať právny dôvod pohľadávky, čo však s vzhľadom na vyššie uvedené je nutné považovať za neprípustné, keďže predmetom tohto konania ako je vyššie opakovane uvedené je posúdenie výlučne dôvodov, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a ich opodstatnenosti. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že na dodatočne menené prípadne rozšírené dôvody popretia prihlásenej pohľadávky ako tomu bolo v danom konaní, nemožno prihliadať. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, keď určil, že prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená. Treba len podotknúť, že súd pri takomto určení nevychádzal z nesprávneho petitu návrhu, v ktorom sa navrhovateľ domáhal, že pohľadávka je v celom rozsahu zistená. Žalobca sa mal návrhom správne domáhať určenia, že popretá pohľadávka je v celom rozsahu oprávnená, opodstatnená a nie jej zistenia, pretože otázka zistenia vyplýva zo samotného skúmania a určenia pohľadávky. Súd preto vyhlásil výrok rozhodnutia v súlade so znením príslušného právneho predpisu. Súd nie je viazaný žalobným návrhom, petitom navrhovateľa na znenie výroku, ak navrhovateľ v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok NS SR 5Cdo/ 254/2009). Žalobca sa návrhom domáha určenia tých skutočností, ktoré boli správcom popreté. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané skutočné poskytnutie pôžičky, ktorá podľa čl. I. bod 5 zmluvy mala byť dlžníkovi poskytnutá formou bezhotovostného prevodu na peňažný účet. Žalobca doklad o poskytnutí pôžičky nepredložil ani neoznačil, pričom žalovaný účtovníctvo úpadcu Mária Fitosová k dispozícii nemá. Samotná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami a preto by v zmysle § 9 v spojení s § 95 ods. 2 a 3 zák. č. 7/2005 Z.z. prihlásená pohľadávky žalobcu mala byť uspokojená ako podriadená pohľadávka napriek tomu, že predchádzajúci správca pohľadávku čo do poradia podľa § 32 ods. 2 nepoprel. Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne právne posúdil absenciu explicitnej zákonnej úpravy týkajúcej sa možnosti správcu dodatočne meniť alebo rozširovať dôvody alebo rozsah popretia pohľadávok a v tejto súvislosti nesprávne použil analógiu legis nakoľko posúdenie pohľadávky ako podriadenej nie je otázkou dodatočnej zmeny, doplnenia alebo rozširovania dôvodov popretia, ale je explicitným zákonným dôsledkom v prípadoch, kedy ide o právny úkon, právny dôvod vzniku pohľadávky, uzatvorený medzi spriaznenými osobami. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho opravnom prostriedku, totožnou s procesnou obranou uplatnenou v prvostupňovom konaní, súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to spôsobom logickým, vecne správnym a vyčerpávajúcim. Naproti tomu pripustenie správnosti právneho názoru prezentovaného odvolateľom by znamenalo bezvýznamnosť právnej úpravy popretia pohľadávky obsiahnutej v ustanovení § 32 zák. č. 7/2005 Z.z. vyžadujúcej zdôvodnenie popretia ako aj stanovenie jeho rozsahu. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. bez uvedenia ďalších dôvodov ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.