Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223570 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113223570.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX/ XX, M., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava, proti odporcovi: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R. L., t.č. C. R., U.. E.. G. X, zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o určenie príspevku na rozvedenú manželku, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 13. januára 2015, č.k. 8C/529/2013-569, v časti náhrady trov konania účastníkov, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania účastníkov r u š í, vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol, konanie v časti sumy 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 7.991,70 eur do rúk právneho zástupcu odporcu Mgr. Mgr. Pavla Sojku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala na odporcovi určenia príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky a to sumou 3.000 eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2015, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok zobrala navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenkyne návrh v časti sumy 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 späť a v tejto časti navrhla konanie zastaviť. Súd následne podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti návrh aj zastavil. Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej. Skutkové zistenia považoval súd za dostatočné, súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine a mal za to, že navrhovateľka nepreukázala zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, keď jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že účastníci konania nemajú vyporiadané BSM, pričom v konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka má pohľadávku voči svojim deťom v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorou spoločne s odporcom previedli na svoje deti nehnuteľnosť, ktorú navrhovateľka v súčasnosti obýva. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú poprieť základné životné potreby. Navrhovateľka sama uviedla, že je zdravá, neuviedla žiadne hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manželstva. Súd neposudzoval ani súlad s dobrými mravmi, keď v tejto súvislosti konštatuje, že obaja účastníci konania sú už starobní dôchodcovia. Z týchto dôvodov považoval návrh na určenie príspevku na rozvedenú manželku ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Os..p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. S prihliadnutím k okolnostiam predmetnej veci a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na určenie výživného rozvedenej manželky z vlastného rozhodnutia, s tým, že sama určila predmet konania a to vo výške 3.000 eur mesačne. Navrhovateľku v konaní tak ako aj odporcu zastupoval právny zástupca a až na poslednom pojednávaní zobrala návrh v podstatnej časti predmetu konania späť. Výška náhrady trov konania vyplýva z výšky predmetu konania, ktorú určila samotná navrhovateľka. Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia sa súd prvého stupňa nestotožnil s vyčíslením hodnoty úkonu právnej pomoci vyčísleného právnym zástupcom odporcu vo výške 785,09 eur (3.000 eur x 12 x 5, čo je 180.000 eur). V zmysle zákona o rodine možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, t.j. v tejto veci do 20.10.2016, avšak navrhovateľka podala návrh na súd dňa 02.09.2013. S ohľadom na to súd vyčíslil hodnotu úkonu právnej pomoci vo výške 579,25 eur vypočítanej zo sumy 78.000 eur (26 mesiacov x 3.000 eur). Súd tiež nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon právnej pomoci písomné podanie na súd zo dňa 03.12.2014, keď mal za to, že uvedené bolo doplnením podania zo dňa 17.06.2014. Takisto súd nepriznal pri cestovných náhradách cenu pohonných hmôt uvedenú vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia ale priznal cenu pohonných hmôt zverejnených na X. <. za jednotlivé dni, kedy bola vykonaná cesta, keďže navrhovateľ nepredložil doklad o kúpe pohonných hmôt v ten deň. Súd tiež nepovažoval za dôvodnú náhradu trov právneho zastúpenia a to v časti cestovného za použitie motorového vozidla zn. Toyota Avensis EČ IL503BX, v časti priemernej spotreby paliva 9,6 1/100 km (benzín 95), keď súdu bolo predložené osvedčenie o evidencii motorového vozidla zn. Mercedes Benz EČ IL619CD s priemernou spotrebou paliva 6,5 l/100 km. Súd priznal a považoval za odôvodnené použitie motorového vozidla zn. Mercedes Benz a vychádzal z priemernej spotreby 6,5 l/100 km. Po takejto úprave trov právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.991,70 eur a určil povinnosť navrhovateľke uvedenú sumu zaplatiť odporcovi a to do rúk jeho právneho zástupcu. Proti časti rozsudku o náhrade trov konania účastníkov podali v zákonom určenej lehote odvolanie obaja účastníci. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa nestotožnil s vyčíslením hodnoty úkonu právnej pomoci právnym zástupcom odporcu vo výške 785,09 eur za úkon. Súd prvého stupňa priznal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 579,25 eur vypočítanej zo sumy 78.000 eur (26 mesiacov x 3.000 eur). Odporca má za to, že súd prvého stupňa v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenie vyplýva zo zjavnej chyby v počítaní mesiacov do 20.10.2016, keďže žaloba bola podaná dňa 02.09.2013, počet mesiacov do 20.10.2016 je 38 mesiacov x 3.000 eur t.j. 114.000 eur, ako základ pre výpočet výšky odmeny za jeden úkon právnej služby. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa vyplýva z viazania výšky náhrady trov konania nie na navrhovateľkou uplatnený nárok na opakujúce sa plnenie ale na to, čo by podľa práva mohlo byť navrhovateľke vôbec priznané. Nesprávny právny názor súdu prvého stupňa spočíva v zamieňaní vecnej legitimácie s rozsahom žalobou uplatneného nároku, t.j. so zamieňaním si toho, čo podľa hmotného práva môže navrhovateľ požadovať a toho, čoho sa v žalobe skutočne domáha. Navrhovateľka počas celého konania neuviedla, že požaduje prispievať na výživu len do času piatich rokov od rozvodu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne určil náhradu za cestovné a to za použitie motorového vozidla zn. Toyota Avensis. Ako preukázateľne vyplýva z osvedčenia o evidencii motorového vozidla zn. Mercedes Benz na právneho zástupcu bolo predmetné vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte zapísané dňa 16.06.2014, keďže právny zástupca odporcu uvedené vozidlo nadobudol dňa 10.06.2014. Motorové vozidlo Toyota Avensis predal dňa 20.06.2014. Takže trovy vyčísľoval pri hotových výdavkoch spočívajúcich v cestovnom vždy vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktorým jediným v čase poskytnutia právnej služby disponoval. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať odporcovi náhradu trov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 11.511 eur s tým, že si uplatňuje aj trovy odvolacieho konania vo výške 962,26 eur. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že bola zaviazaná na úhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.991,70 eur. S výškou priznaných trov právneho zastúpenia nesúhlasí. Považuje ju za neprimeranú vzhľadom na podstatu sporu. Navrhovateľka je bez príjmu a finančných prostriedkov, preto žiadala aj výživné na seba. Uvedená suma je pre navrhovateľku likvidačná. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je od začiatku konania zastúpená právnym zástupcom. Požadovala od odporcu prispievať na svoju výživu ako rozvedená manželka 3.000 eur mesačne, bez stanovenia času ukončenia takejto povinnosti odporcu. Navrhovateľka pri podaní svojho návrhu neuviedla všetky skutočnosti a neoznačila všetky dôkazy ale tieto predkladala a označovala postupne v príčinnej súvislosti s čím bolo potrebné opakovane nariaďovať pojednávania v tejto právnej veci. Navrhovateľka svoj nedôvodný nárok zobrala späť v rozhodujúcej časti až na poslednom pojednávaní. Výška trov konania závisela od navrhovateľkou vymedzeného rozsahu nároku. Odporca nepovažuje za spravodlivé, aby trovy konania, ktoré mu vznikli bránením svojich oprávnených záujmov proti zjavne bezdôvodnému nároku navrhovateľky musel znášať sám. Neexistujú tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania účastníkov nie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 8C/529/2013 je určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorého sa navrhovateľka domáhala od odporcu. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania, kde súd určil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 7.991,70 eur do rúk právneho zástupcu odporcu potom, ako návrh navrhovateľky zamietol a konanie v časti o zaplatenie príspevku vo výške 2.700 eur mesačne od 02.09.2013 zastavil. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. a náhradu trov posúdil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., kde považoval za úspešného účastníka odporcu, nakoľko návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia úspešného odporcu. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporná výška odmeny za jeden úkon právnej služby a sporná je náhrada cestovných nákladov za cesty, ktoré boli vyúčtované za použitie vozidla zn. Toyota Avensis EČ IL503BX. Priznanie náhrady za pohonné hmoty súdom prvého stupňa neboli odporcom rozporované a odvolací súd považoval v rámci cestovných náhrad priznanú cenu pohonných hmôt súdom prvého stupňa za priznanú správne. Súd prvého stupňa správne určil aj jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré náhradu priznal. Pokiaľ sa týka spornej výšky odmeny za jeden úkon právnej služby tak súd prvého stupňa určil hodnotu sporu sumou 78.000 eur, keď uviedol, že v zmysle ustanovenia §72 ods. 3 Zákona o rodine možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode t.j. do 20.10.2016. Avšak navrhovateľka podala návrh na súd dňa 02.09.2013. Súd preto vyčíslil hodnotu úkonu právnej pomoci vo výške 579,28 eur, vypočítanej zo sumy 78.000 eur (26 mesiacov x 3.000 eur). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvého stupňa dopracoval pri tomto zdôvodnení k počtu mesiacov 26. Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení, ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Odvolací súd mal za to, že z tohto znenia vyplýva, že predmetom konania bolo opakujúce sa plnenie, takže tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení v prípade, ak sa nejedná o plnenie na čas dlhší ako päť rokov. Ak sa jedná o plnenie na čas dlhší alebo neurčitý, tak je tarifnou hodnotou päťnásobok ročného plnenia. V predmetnej veci v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. V danej veci bol rozvod účastníkov právoplatný dňom 20.10.2011. Návrh na určenie príspevku na rozvedenú manželku bol podaný dňa 02.09.2013, takže určiť príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie na dobu päť rokov na čas od rozvodu je za obdobie od 02.09.2013 do 20.10.2016 čo je bez pár dní 38 mesiacov. Takže výška úkonu právnej služby sa bude počítať z tarifnej hodnoty 38 mesiacov po 3.000 eur, čo je 114.000 eur a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľka neuviedla v návrhu dokedy chce, aby jej bolo výživné platené, z toho dôvodu zo zákona má nárok na platenie príspevku na dobu najdlhšie päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Keďže súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnej tarifnej hodnoty veci, v dôsledku toho nesprávne určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon, v dôsledku čoho dospel k nesprávnej výške náhrady trov právneho zastúpenia. Pokiaľ sa týka rozporovaných cestovných nákladov za použitie motorového vozidla zn. Toyota Avensis, tak tu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne, pretože cestovné náhrady patria právnemu zástupcovi za cestu vykonanú motorovým vozidlom, ktoré má vo svojej držbe resp. ktorého je vlastníkom. Odporca preukázal svoje vlastníctvo k motorovým vozidlám a cestovné náhrady si vyúčtoval v súlade s tým, aké motorové vozidlo vlastnil v čase výkonu cesty na pojednávanie, takže v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol o cestovných náhradách nesprávne. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa takisto nesprávne skonštatoval, že v danej veci nie je možná aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p.. Z ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd videl že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa musí súd náležite odôvodniť. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom a aby neodporovalo dobrým mravom. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. a to vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorým príspevkom si chcela navrhovateľka riešiť svoju výživu a náklady s ňou spojené. Ďalším dôvodom je skutočnosť, posúdenia osobných majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania, kde obaja sú starobní dôchodcovia a v neposlednom rade aj výška priznanej náhrady trov konania. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, súd prvého stupňa nesprávne vypočítal výšku náhrady trov konania, pričom navyše odvolací súd nevedel posúdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil výpočet výšky tarifnej hodnoty sporu. Vzhľadom k tomu odvolací súd má za to, že bude potrebné, aby súd prvého stupňa opätovne vyčíslil výšku náhrady trov právneho zastúpenia a to v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a potom ako zistí výšku náhrady trov právneho zastúpenia, na ktorú pri aplikácii § 142 ods. 1O.s.p. by mal odporca právo, bude vhodné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. a primerane resp. čiastočne náhradu nepriznať. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa opätovne vyčísli výšku náhrady trov právneho zastúpenia a rozhodne o priznaní náhrady trov konania navrhovateľke a to s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní a zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.