Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/504/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113224781 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113224781.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: J. N., nar. XX. H. XXXX, bytom X. X, V., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., IČO: 47 243 279, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279 o 6.338,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. mája 2015 č.k. 18C/487/2013-96 v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu z 26. mája 2015 č.k. 18C/487/2013-106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol, II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 380 eur a trov právneho zastúpenia v sume 2.442,49 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a III. konanie v časti o 1.301,93 eur s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 310,30 eur od 3. apríla 2013 do zaplatenia zastavil. Toto svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil právne poukazom na ust. § 489, § 588 a § 559 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a § 82 ods. 1 ZoE (zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval právny vzťah založený Zmluvou o dodávke zemného plynu z 9. marca 2007, na základe ktorého žalobkyňa dodávala žalovanému do odberného miesta V., K. X, zemný plyn a žalovanému vznikla povinnosť za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú odplatu, vyhodnotiac takto realizované dodávky plynu síce za oprávnený odber, avšak jej nárok na zaplatenie odplaty (za realizované dodávky plynu v rozsahu 20.163 m3 na toto odberné miesto v období od 19. júla 2011 do 18. júla 2012 v celkovej hodnote 5.321,30 eur) za úplne nedôvodný, pre údajnú objektívnu nemožnosť zistiť množstvo dodaného plynu žalovanému pre poruchovosť určeného meradla. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného v konaní a vznikom mu nároku na náhradu trov konania v sume 380 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor voči platobnému rozkazu a trov právneho zastúpenia v sume 2.442,49 eur za 9 úkonov právnej pomoci s príslušným režijným paušálom. Proti tomuto rozhodnutiu v zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania podala včas odvolanie len žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe alebo návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vytýkajúc súdu prvého stupňa nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré skutočnosti mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považujúc svoj nárok v konaní za riadne preukázaný listinnými dôkazmi a to pokiaľ ide o existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorenou zmluvou a pokiaľ ide o nárok na zaplatenie odplaty skutočnou realizáciou dodávky plynu v rozsahu zistenom nepoškodeným a funkčným meradlom (porucha na meradle nastala až o niekoľko mesiacov neskôr). Záver súdu o nefunkčnosti meradla dodávaného zemného plynu žalovanému v období od 19. júla 2011 do 18. júla 2012 považovala za nedôvodný, keďže k takémuto záveru nebolo možné dospieť z vykonaného dokazovania a súd prvého stupňa nedôvodne len prevzal nepodložené tvrdenia o takejto skutkovej okolnosti od žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na to, že odplata za dodaný zemný plyn bola žalovanému fakturovaná na základe odpočtu uskutočneného povereným zamestnancom žalobkyne dňa 21. júna 2012, z ktorého bola na odbernom mieste zistená spotreba 20.163 m3, pričom funkčnosť sporného meradla bola opätovne zisťovaná ohliadkou na odbernom mieste dňa 24. júla 2012, kedy bola zistená spotreba v rozsahu 20.225 m3. Meradlo bolo pri takejto ohliadke vyhodnotené ako nepoškodené, bez existencie následkov zásahu do jeho funkčnosti nepovolanými osobami a bez porušenia plomb so záverom, že registruje reálnu spotrebu (uvedenú v takomto písomnom zázname o ohliadke), čo potvrdil aj žalovaný svojím podpisom na zápise o takejto ohliadke. Pokiaľ ide o vyšší odber plynu v sledovanom období poukázala na to, že žalovaný využíval priestory nachádzajúce sa v odbernom mieste na prevádzku penziónu a popri bežnom vykurovacom zariadení mal nainštalované minimálne 2 zariadenia GAMAT spotrebúvajúce pri svojej vykurovacej činnosti zemný plyn. Okrem toho ďalej namietala, že pokiaľ mal súd pochybnosti o skutočnom množstve dodaného plynu, mal vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia reálnej spotreby plynu žalovaným a žalobkyni priznať žalovanú pohľadávku (v rozsahu odplaty za skutočne dodaný plyn do odberného miesta) titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 274,99 eur. Poprel tvrdenia žalobkyne, že by namietal úplnú nefunkčnosť meradla, keďže podľa jeho názoru meradlo registrovalo spotrebu plynu, avšak nesprávne, z ktorého dôvodu potom keďže žalobkyňa na preukázanie opodstatnenosti svojich nárokov nepredložila súdu iné dôkazy ako odpočet z nehodnoverného meradla, bolo potrebné prijať záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyne o jej skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. vec v medziach odvolania (zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutia o trovách konania ako výroku závislého na napadnutom výroku) a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania a nebol tu ani iný verejný záujem vyžadujúci si nariadenie pojednávania) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) teda za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu (v prejednávanej veci o nedôvodnosti žaloby na zaplatenie odplaty za reálne dodaný plyn) a jeho skutkovými zisteniami (opäť v prejednávanej veci o existencii reálnych dodávok zemného plynu žalobkyňou žalovanému v účtovanom období a zmluvnej povinnosti žalovaného za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú odplatu), resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe nielen dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným druhým z takýchto ustanovení. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania žalobkyňa. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne rozporné. Táto rozpornosť sa prejavuje najmä v tom, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku síce konštatuje existenciu reálnych dodávok zemného plynu žalobkyňou žalovanému v rozhodnom období od 19. júla 2011 do 18. júla 2012, ako aj existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni za dodaný zemný plyn do dohodnutého odberného miesta a na druhej strane jej žalobu ktorou sa splnenia takejto povinnosti žalovaným domáha v celom rozsahu zamieta, ako keby takáto povinnosť žalovanému nevznikla, prípadne už v čase rozhodovania súdu právne neexistovala (napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žalovanému v rozhodnom období plyn dodala a tento jej odplatu za takto dodaný plyn v celom rozsahu nezaplatil). Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedodala žalovanému množstvo plynu uvedené v žalobe (ktorého odplata bola predmetom jej fakturácie fak. č. 7401154690), bolo potrebné jej priznať odplatu len za skutočne dodané množstvo a to titulom jeho zmluvnej povinnosti za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú odplatu (nie však titulom bezdôvodného obohatenia sa ako to navrhovala žalobkyňa vo svojom odvolaní), prípadne, ak nebolo možné zistiť skutočný odber plynu počas trvania zistenej poruchy meradla, postupovať podľa podmienok dohodnutých pre takýto prípad v zmluve alebo VOP žalobkyne (tu pozri 5.5 Obchodných podmienok za opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti). Zamietnutie žaloby by prišlo do úvahy len vtedy, ak by žalobkyňa nepreukázala žiadnu dodávku plynu alebo len dodávku v takom rozsahu, ktorej cena bola žalovaným už uhradená. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci šlo tak o príklad nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov, resp. existenciu extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, v minulosti zakladajúcej samostatný zrušovací dôvod (podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2015 vrátane) a dnes podraditeľnej pod postupy súdu odnímajúce účastníkom reálnu možnosť konať pred súdom (podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v znení platnom a účinnom od 1. septembra 2005, v tejto súv. pre prípad záujmu por. i zákon č. 341/2005 Z.z.). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite účastníkov, pri zotrvaní na závere o nefunkčnosti meradla v rozhodnom období, doplniť dokazovanie obstaraním typového diagramu dodávky v zmysle v rozhodnom období platného prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, prípadne doklady preukazujúce odber zemného plynu v spornom odbernom mieste z predchádzajúceho roka ako aj dokazovanie za účelom zistenia prípadných zmien v príkone a počte spotrebičov, podľa § 132 O.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci (zohľadniac aj práva a povinnosti sporových strán plynúce im z bodu 5.5 Obchodných podmienok za opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti žalobkyne platných a účinných v rozhodnom období) a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a 4 O.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.