Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/190/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113228233 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113228233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľa: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, Františkánska 16, Trnava, proti odporkyni: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.. C.. XXXX/ X, K., t.č. bytom F. C. X, K., o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.08.2014 č.k. 19C/593/2013-29, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe navrhovateľa a odporkyni uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa v K., na R.. F. C. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, parcela číslo 10728/2, súpisné číslo XXXX, o výmere 23,26 m2, katastrálneho územia K., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku prvostupňový súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Vecne argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Trnava, navrhovateľ vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007. Odporkyňa užívala predmetný byt na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.05.2012, nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2013. V súlade s ustanovením § 710 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka tak nájom bytu zanikol uplynutím času, teda skončil dňa 31.05.2013. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ písomne vyzval odporkyňu, aby predmetný byt vypratala, nakoľko ho užíva bez právneho dôvodu. Odporkyňa byt nevypratala, naďalej ho užíva. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu, keď v danej veci došlo k zániku nájmu uplynutím času, súd preto uložil odporkyni povinnosť vypratať predmetný byt, ktorý užíva v súčasnosti bez právneho dôvodu a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako žiadal navrhovateľ, keď v zmysle Občianskeho zákonníka odporkyňa nemá právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka) a súd nezistil dôvody na priznanie bytovej náhrady odporkyni ani v zmysle osobitného zákona (zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami). O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, v ktorom vyjadrila nesúhlas s vyprataním bytu, pretože nemá kam ísť. Poukázala na to, že jej rodičia sú ťažko chorí, liečba je finančne náročná, preto nezostali peniaze na platenie nájomného. Odporkyňa má záujem zostať v byte bývať a aby jej boli umožnené splátky, poberá dôchodok vo výške 258,- Eur. Aktuálne už rodičia s odporkyňou nebývajú. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Zmluva o nájme bytu bola ukončená dňa 31.05.2013. Odporkyňa od decembra 2013 neuhradila za užívanie bytu žiadnu platbu, jej dlh k 31.01.2015 je vo výške 3.366,95 Eur. Odporkyňa užíva byt bez právneho dôvodu, navrhovateľ preto trvá na vyprataní bytu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže v konaní prvostupňového súdu nedošlo k vadám a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu vzhľadom na odvolaciu argumentáciu odporkyne sa potom žiada dodať už len nasledovné: Keďže v danom prípade už účinne a platne došlo k ukončeniu predmetného nájmu bytu, uplynutím doby určitej dňa 31.05.2013, odkedy odporkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, nemalo by ani prípadné dodatočné zaplatenie dlhov žiaden vplyv na uplynutie doby určitej a nemôže spôsobiť ani obnovenie nájomného vzťahu. Samotnú skutočnosť dodatočnej úhrady existujúceho dlhu pritom nie je možné samo osebe bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie bytovej náhrady. Uhradenie dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu zostáva povinnosťou odporkyne i napriek ukončeniu nájomného vzťahu, i po vyprataní predmetného bytu. V danom prípade nemohlo dôjsť ani ku konkludentnému obnoveniu zmluvného nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pokiaľ odporkyňa, ktorá predmetný byt naďalej, hoci bez právneho dôvodu, užíva a požíva tiež služby spojené s užívaním bytu a za toto užívanie by aj prípadne hradila navrhovateľovi, resp. správcovi platby (platenie platieb však v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, naopak, podľa navrhovateľa odporkyňa za užívanie bytu nič neplatí od decembra 2013), plnila by si tak svoju povinnosť, keďže užívaním bytu bez právneho dôvodu na jej strane vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať tomu, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu dochádza (§ 451 a § 456 OZ). Uvedenej povinnosti zodpovedá na druhej strane právo navrhovateľa toto bezdôvodné obohatenie prijímať. Zo samotnej skutočnosti na jednej strane prípadného uhrádzania platieb za užívanie bytu odporkyňou a na druhej strane prijímania týchto platieb zo strany navrhovateľa, bez ďalšieho i vzhľadom na okolnosti daného prípadu, nie je možné vyvodiť, že by medzi účastníkmi došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu, ktorá v zmysle zákona nemusí byť písomná (§ 685 a § 686 OZ). Právny úkon a prejav vôle je síce možné v zmysle § 35 OZ urobiť i iným ako výslovným spôsobom, teda konkludentne, ale muselo by ísť o spôsob nevzbudzujúci pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť. Vzhľadom na to, zo samotnej skutočnosti, že i keby odporkyňa uhrádzala za byt platby a navrhovateľ ich prijíma, nie je možné vyvodiť, že by najmä navrhovateľ chcel týmto úkonom prejaviť vôľu, uzavrieť medzi novú nájomnú zmluvu. Nič na tom nemení skutočnosť, že odporkyňa prejavila záujem o pokračovanie nájmu. V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Ani odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím na okolnosti na strane odporkyne. Žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a po tom, ako uplynul dohodnutý čas nájmu, zohľadniac tiež skutočnosť, že odporkyňa dlhodobo hrubo porušovala svoje základné povinnosti vyplývajúce z nájmu predmetného bytu tým, že neplatila riadne a včas nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Odhliadnuc od toho, i keby došlo zo strany súdu k zamietnutiu návrhu na vypratanie bytu, táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi účastníkmi (ak by nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy), odporkyňa by naďalej predmetný byt užívala bez právneho dôvodu. Pokiaľ finančná a majetková situácia neumožňuje odporkyni riadne a včas uhrádzať nájomné a platby za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, bude i v jej záujme, aby si zabezpečila iný byt s menšími nákladmi. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vo výroku vecne správny, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný navrhovateľ a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej odporkyni. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.