Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/761/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113229970 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113229970.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: H. Q., nar. X. L. XXXX, bytom V. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: R. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 786,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. novembra 2014 č. k. 8C/157/2014-49 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 5. decembra 2014 č. k. 8C/157/2014-58, opravným uznesením z 12. marca 2015 č. k. 8C/157/2014-76 a dopĺňacím rozsudkom z 2. novembra 2015 č. k. 8C/157/2014-81, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z 13. novembra 2014 č. k. 8C/157/2014-49 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 5. decembra 2014 č. k. 8C/157/2014-58, opravným uznesením z 12. marca 2015 č. k. 8C/157/2014-76 a dopĺňacím rozsudkom z 2. novembra 2015 č. k. 8C/157/2014-81, v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom z 13. novembra 2014, č. k. 8C/157/2014-49 súd prvej inštancie: I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 206,73 eur s 9,50%-ným úrokom z omeškania ročne od 21. júla 2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 524 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, § 101, § 103, § 122, § 121 ods. 3 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a § 23a ods. 1 ZoOS (z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) a § 2a a § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 4 o SÚ (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanej čo do istiny nároky vzniknuté v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. marca 2013, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobkyne. Žalovaná a právna predchodkyňa žalobkyne Slovenská sporiteľňa a.s. uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284563074 z 3. augusta 2006, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 796,56 eur, t. j. 24.000 niekdajších Sk, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť v 59 splátkach po 692 niekdajších Sk, t. j. 22,97 eur mesačne, keď prvá splátka bola splatná dňa 20. septembra 2006 a posledná 20. júla 2011. Žalovaná zaplatila na predmetný úver sumu 883,25 eur posledná splátka dňa 4. novembra 2009. Daný právny vzťah posúdil súd ako spotrebiteľský, keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Prvá splátka bola splatná 20. septembra 2006 a posledná 20. júla 2011, ktorý je teda aj dňom splatnosti úveru. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť, ale zmluva o úvere zanikla uplynutím dohodnutej doby, pričom posledná splátka bola splatná 20. júla 2011 a žalobca podal návrh na súd dňa 25. októbra 2013, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že splátky splatné do 20. októbra 2010 sú premlčané, pretože premlčacia doba jednotlivých splátok začala v zmysle § 101 O. z. plynúť od ich zročnosti. Súd prvej inštancie považoval návrh žalobkyne za dôvodný v sume 206,73 eur vyčíslenej ako 9 splátok po 22,97 a to za obdobie 20. november 2012 až 20. júl 2011 a zároveň priznal z tejto sumy i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru a vo zvyšku uplatnenej sumy vo výške 572,91 eur ako aj prislúchajúceho úroku z omeškania návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobkyni priznal i úrok z omeškania, pričom sa stotožnil s dňom vzniku omeškania od 21. júla 2001 do zaplatenia, t. j. deň nasledujúci po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzavretá a stotožnil sa i s výškou požadovaného úroku 9,5% ročne, keď základná úroková sadzba ESB ku dňu omeškania vo výške 1% zverejnená na webovej stránke O., t. j. 1,50% + 8 spolu 9,5% ročne. V časti, ktorá bola zamietnutá vo výške 572,91 eur zamietol i príslušenstvo. Požiadavku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku 6,77 považoval za nedôvodnú, nakoľko dňom 20. júla 2011 sa stal splatným celý dlh. 2. Dopĺňacím rozsudkom z 5. decembra 2014 č. k. 8C/157/2014-58 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a to v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď mal za preukázané, že úspech žalovanej bol 46%, teda prevažný, avšak náhradu trov konania si neuplatnila a preto jej nebola ani priznaná. 3. Opravným uznesením z 12. marca 2015 č. k. 8C/157/2014-76 súd opravil rozsudok z 13. novembra 2014 v časti II. výrokovej vety, ktorá správne znie: II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Dôvodil, že došlo k chybe v písaní, keď nesprávne bol výrok II. číselne označený ako III. 4. Dopĺňacím rozsudkom z 2. novembra 2015 č. k. 8C/157/2014-81 súd zrušil platobný rozkaz č. k. 19Ro/255/2013-19 zo dňa 9. januára 2014. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni i istinu 579,68 eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania od 21. júla 2011 do zaplatenia a i nahradiť trovy konania v sume 279,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe len v časti 206,73 eur s úrokom z omeškania 9,5% od 21. júla 2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to vzhľadom na premlčanie dôvodiac, že pre každú splátku začala plynúť premlčacia doba odo dňa jej zročnosti. Dodala, že žalobu podala dňa 25. októbra 2013 a za nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie, že splátky úveru splatné pred 20. októbrom 2010 sú premlčané. Namietala, že úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobkyne bol splatný dňa 20. júla 2011, tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru a zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 O. z. nakoľko bola dohodnutá konečná splatnosť a premlčacie lehoty tak začali plynúť dňom nasledujúcim po dni v zmluve dohodnutej splatnosti úveru in contreto dňa 21. júla 2011 a žalovaná pohľadávka tak bola uplatnená v čas. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/54/2007. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom, stranou (predtým účastníkom), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej treba napriek námietkam žalobkyne považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke (§ 387 C.s.p.). 9. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby žalobkyne o zaplatenie 579,68 eur s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 572,91 eur od 21. júla 2011 do zaplatenia z dôvodu premlčania. 10. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné: 11. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ako i zákonné prekážky brániace priznať nárok voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). 12. Podľa § 565 O. z. v znení neúčinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. 13. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou dňa 3.8.2006 dohoda o možnosti veriteľa postupovať podľa § 565 nevyplýva. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 565 O.z. ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej splátky v čase jej splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Splatnosť celého dlhu z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky včas môže založiť jedine dohoda účastníkov záväzkového vzťahu alebo rozhodnutia súdu. 14. Žalovaná mala predmetný úver zaplatiť v 59 splátkach po 692 niekdajších Sk, ktoré splátky v sebe mali zahŕňať istinu, úroky, prípadne iné poplatky. Konečná splatnosť zmluvy bola dňa 20. júla 2011, preto prihliadajúc na to, že splátky mali byť splatné vždy 20-teho dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že všetky splátky úveru splatné pred dňom 20. októbrom 2010 sú premlčané. 15. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia premlčania jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka <. citovaného považuje odvolací súd za nedôvodnú. Poukazuje na správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval premlčanie vo vzťahu k jednotlivým splátkam. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že záväzok mal byť splnený v lehote do 20. júla 2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru a až po tomto dátume konečnej splatnosti sa dostal dlžník do omeškania a od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, súd sa s týmto stanoviskom žalobkyne nestotožnil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy ustanovenia § 103 prvá veta OZ <., podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Súd správne zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni len tú časť úveru, ktorá predstavuje nepremlčané splátky úveru, t. j. tie, ktorých splatnosť nastala 25. októbra 2010. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na právny názor NS SR v rozsudku 4Obo 54/2007 <. zo dňa 17.6.2008, súd uvádza, že nemožno tento právny názor aplikovať na danú situáciu, nakoľko vychádzajúc z obsahu predmetného rozhodnutia NS v danej veci išlo o iné skutkové okolnosti, keď zo strany odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že NS SR vychádzal zo situácie, keď nastalo odstúpenie od úverovej zmluvy a súd počítal premlčaciu dobu dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy. V prejednávanej veci nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a preto bolo dôvodné na premlčanie aplikovať ust. § 103, ktoré upravuje premlčanie pri plnení v splátkach. Navyše pre úplnosť súd uvádza, že vo veci, v ktorej rozhodoval NS SR pod sp. zn. 4Obo 54/2007 <., sa jednalo o úverovú zmluvu, podľa ktorej bol poskytnutý úver na zakúpenie technológie na výrobu obuvi a iné ZP (základné prostriedky), na základe čoho možno usúdiť, že sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu.“ 16. Odvolací súd tvrdenie žalobkyne o tom, že splatnosť úveru nastala až ku dňu 20. júla 2011, a že splácanie úveru v splátkach dohodnuté v zmluve nepredstavuje čiastkové plnenie, ale ide o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, považuje za účelové. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je zrejmé, že poskytnutý úver mal byť vrátený v splátkach a teda bolo dohodnuté plnenie v splátkach, čo aj žalobkyňa sama uviedla. Ustanovenie § 103 OZ <. je v tomto smere jednoznačné a v zmysle tohto ustanovenia platí, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. 17. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne posúdil pôsobnosť dotknutých právnych noriem, týkajúcich sa premlčania časti nároku žalobkyne, s následkom zamietnutia časti žaloby, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny za použitia § 387 ods. 1 CSP <., potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o trovách prvostupňového konania v prevažnej miere úspešnej žalovanej, keďže súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na základe ktorého vzniklo žalovanej v prevažnej miere úspešnej v konaní právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu vznik trov konania tejto účastníčky nevyplýval, dôvodne žalovanej náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie nebola priznaná. 18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej právo nepriznal, keď síce jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú a trovy jej ani vzniknúť nemohli, keďže je na neznámom mieste a je zastúpená opatrovníčkou. 22. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou. 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).