Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/265/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113230004 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113230004.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporcovi: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., C. XX/XX, t.č. X. G. L., G. A. XXX/X, Česká republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 3.998,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.3.2015 č.k. 24C/15/2014-83 - v časti o trovách konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 9.1.2014, č.k. 19Ro/256/2013-32, konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a poslednou výrokovou vetou navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 239,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie súd v napadnutej časti trov konania odôvodnil len citáciou § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uzneseniu, v časti trov konania, podal odvolanie prostredníctvom právneho zastúpenia vedľajší účastník, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 318,88 Eur ako i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 159,44 Eur. Odvolateľ poukázala na to, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne právne vec posúdil tým, že mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, čo ho potom nezbavuje povinnosti nahradiť druhej strane trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Argumentoval tým, že podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012 sp. zn. 17Co/87/2012, keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, tam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ i odporca odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka je možné priznať úspech, pretože uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia (ktoré sa podľa § 167 ods. 2 O.s.p. pre nedostatok odchylnej úpravy náležitostí odôvodnení uznesení vzťahuje aj na rozhodnutia súdov vydané v takejto procesnej forme) pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov (ktorá skutočnosť je inak v prípade rozhodovania o trovách konania zvýraznená ešte aj neprípustnosťou dovolania podľa § 239 ods. 3 O.s.p.). Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod dovolania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou bolo postihnuté i uznesenie súdu prvého stupňa z prejednávanej veci (pokiaľ išlo o napadnutú časť takého rozhodnutia o trovách konania). Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení príslušnej časti svojho uznesenia obmedzil výlučne len na citáciu jedného z ustanovení zákona bez toho, aby použité ustanovenie vyložil a aby najmä účastníkom konania a ich zástupcom objasnil, prečo v prejednávanej veci malo byť o trovách konania skončeného zastavením rozhodnuté podľa pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov, ak konanie bolo zastavené (súdom prvého stupňa citované ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.) a nie podľa niektorej z jeho výnimiek predpokladajúcich uloženie povinnosti na náhradu účelne vynaložených trov konania osobe s pričítateľným zavinením na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), či dokonca i podľa inej časti na vec dopadajúcej právnej úpravy (možnosť využitia niektorej z možností podľa § 150 O.s.p., samozrejme len za podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa). Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) s § 146 ods. 2 vyplýva, že ak zastavuje súd konanie (napríklad z dôvodu späťvzatia návrhu, ale aj pre nedostatok podmienok konania a podobne), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najskôr otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, môže spočívať v rôznych okolnostiach. Zavinenie je tu preto potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zásadnou otázkou napokon zostáva i zodpovedanie, či trovy vo veci boli skutočne vynaložené účelne. Je pritom zjavné, že naprávanie tohto opomenutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom by bolo v skutočnosti nahrádzaním činnosti súdu prvého stupňa a to za už vyššie naznačeného stavu neprípustnosti dovolaní proti uzneseniam odvolacích súdov o trovách konania, čo by v skutočnosti malo za následok aj porušenie ďalšieho práva účastníkov konania na prieskum správnosti inak riadne odôvodneného rozhodnutia súdu aspoň na základe jedného (či už riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku). Vychádzajúc z uvádzaného preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania aj po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie zmienené požiadavky). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.