Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232020 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113232020.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: AGROTRADE GROUP, spol. s r.o., so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 668 861, právne zastúpený: Mgr. Marcel Fandák, advokát so sídlom LL.M., Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: SCHAAP AGRO - HOLLAND, s.r.o., so sídlom Skladová 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 34 134 514, právne zastúpený: JUDr. Katarína Bajová, advokátka so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, o zaplatenie 5838 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.36Cb/92/2013-53 zo dňa 19.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5838 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania z titulu odplaty za vykonané dielo. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 18.02.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie skladiskových kapacít pre močovku - močovkový vak Bagtank o objeme 1000 m3 s plnením vaku čerpadlom s potrubným mostom a to pozemné úpravy a časť stavebná - napojenie objektov do močovkového vaku na základe ponuky zo dňa 26.03.2008. Podľa článku III zmluvy a Dodatku č. 1 k zmluve z 27.10.2011 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za dielo vo výške 37 778,09 Eur bez dane z pridanej hodnoty resp. vo výške 45 333,71 Eur s DPH. Následne žalobca uvedenú sumu vyfakturoval faktúrou č. 111491 vyhotovenou 27.10.2011. Zmluvné strany sa v článku III odsek 2 zmluvy dohodli na splatnosti ceny za dielo v lehote do 14 dní odo dňa jeho dokončenia. Dielo bolo 27.10.2011 riadne vykonané, odovzdané a prevzaté, napriek tomu, že splatnosť ceny za dielo uplynula, žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi alikvotnú časť tento ceny v celkovej výške 5838 Eur. Právne argumentoval tým, že medzi účastníkmi nie je sporná úhrada sumy na účet žalobcu zo dňa 15.11.2011 vo výške 39 495,71 Eur ako čiastočnej ceny za dielo zhotovené na základe zmluvy o dielo z 18.02.2011 na základe faktúry č. 111491 z 27.10.2011 vyhotovenej na sumu 45 333,71 Eur. Žalovaný v čase čiastočného plnenia svojho dlhu nevzniesol voči dohodnutej cene žiadne námietky a preto nastali účinky v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak bol záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka uznaný, potom nie je na mieste robiť závery o tom, či záväzok existuje alebo nie z hľadiska toho, či bola jeho existencia dokázaná či spochybnená, ale sa musí zohľadniť len to, či žalovaný domnienku jeho existencie vyvrátil dôkazom opaku. Žalobca dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť tvrdenia splnil, na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení predložil dôkazy a uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný k veci uviedol, že žalobcovi opakovane oznámil, že s požadovaným zostatkom, ktorý je v rozpore s písomne uzavretou zmluvou o dielo zo dňa 18.02.2011 nesúhlasí. V listoch žalobcovi uviedol, že žalovaný zostatok faktúry neuznáva a žiadal, aby žalobca vystavil na fakturovaný rozdiel v sume 5838 Eur dobropis. Suma, ktorú žalovaný uhradil v lehote splatnosti je vo výške zmluvne dohodnutej ceny diela teda v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.02.2011, v ktorej zmluve bola pevne dohodnutá cena diela v sume 33 925,09 Eur bez DPH. Zmluva bola uzavretá písomne a v článku VI odsek 1 je výslovne uvedené, že všetky zmeny a doplnky k tejto zmluve, musia byť vyhotovené písomnou formou. Z uvedeného dôvodu nie je možné meniť článok III kúpna cena jednostranne zo strany zhotoviteľa iba vystavením faktúry na vyššiu sumu ako bola zmluvne dohodnutá písomnou zmluvou. Žalobca zmenil v zmluve dohodnutú cenu v sume 33 925,09 Eur bez DPH na sumu uvedenú vo faktúre vo vyššej sume 37 778,09 Eur bez DPH, pričom odkázal na údajne uzavretý dodatok zmluvy o dielo zo dňa 27.10.2011, ktorý však k žalobe nepripojil a žalovaný žiadny dodatok dňa 27.10.2011 neuzatváral. V závere žalovaný upozornil, že faktúra je len účtovný doklad a nie je dodatkom k zmluve, ktorým by sa dohodou strán menila pevne stanovená cena, preto v danom prípade úhrada pohľadávky podľa zmluvy neznamená uznanie záväzku, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal vzniknúť. Pevná cena podľa zmluvy o dielo nebola zmenená dodatkom zmluvy o dielo, preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny a túto ani nie je možné uhradiť, pretože si ju strany jasne dohodli v písomne uzavretej zmluve. Žalovaný oznámil žalobcovi, že zostatok faktúry neuznáva a žiadal o vystavenie dobropisu na rozdiel. Úhrada vykonaná žalovaným v danom prípade neznamená uznanie žalovaného zostatku s ktorým žalovaný opakovane nesúhlasil. Žalobca doposiaľ nepreukázal inú dohodu ako bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 18.02.2011. Jeho tvrdenie, že čiastočná úhrada znamená uznanie údajnej dohody strán, nemá oporu v predložených dôkazoch. Písomnú zmluvu nie je možné meniť jednostranným zvýšením ceny zo strany žalobcu bez písomnej zmeny pôvodnej zmluvy a to aj s poukazom na článok VI odsek 1 zmluvy. Na pojednávaní dňa 15.10.2014 právna zástupkyňa žalobcu upresnila uplatnený nárok žalobcu, tak že pri 19 % DPH predstavuje rozdiel medzi plnením dohodnutým v zmluve a čiastočným plnením žalovaného zo dňa 15.11.2011 sumu 875,15 Eur. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že tento dňa 27.10.2014 skutočne uhradil prevodom na účet žalobcu sumu 875,15 Eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie dodatku k zmluve o dielo, predmetom ktorého by bola dohoda strán o navýšení ceny diela. Žalobca tak neuniesol dôkazne bremeno, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi stranami bola dohodnutá cena za dielo v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 18.02.2011 v sume 33 925,09 Eur bez DPH. Súd taktiež nemal za preukázané, žeby čiastočné plnenie záväzku žalovaným bolo možné považovať za uznanie zvyšku záväzku. Poukázal pritom na listy žalovaného zo dňa 14.03.2012, 22.02.2013, 06.06.2013, ktorých právne naopak vyplýva, že žalovaný zvyšok dlhu neuznáva. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o navýšení pevnej ceny diela a ani k uznaniu zvyšku dlhu zo strany žalovaného. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť len zvyšok dlhu do sumy 33 925,09 Eur bez DPH preukázateľne dohodnutej zmluvnými stranami ako cena diela. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si nedohodli, nešpecifikovali výšku DPH, súd pri jej určení vychádzal zo žalobcom uplatnenej výšky 19 % DPH na pojednávaní dňa 15.10.2014, kde právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že cena za dielo dohodnutá v Zmluve o dielo zo dňa 18.02.2011 predstavuje spolu sumu 40 370,86 Eur (33 925,09 Eur + 6.445,77 Eur - 19 % DPH). V nadväznosti na to žalovaný dňa 27.10.2014 uhradil aj zvyšok svojho dlhu vo výške 875,15 Eur, keď ešte dňa 15.11.2011 uhradil žalobcovi sumu 39 495,71 Eur (t.j. sumu 33 925,09 Eur + sumu 5570,62 Eur ako podľa vyjadrenia žalovaného nesprávne, chybne vypočítanú DPH, ktorá mala byť správne zaplatená v sume 6445,77 Eur). Nakoľko žalovanému vznikla povinnosť uhradiť len zvyšok dlhu spolu do sumy 40 370,86 Eur (33 925,09 bez DPH) vo výške 875,15 Eur, tak úhradou tejto sumy si splnil v priebehu konania svoju povinnosť na úhradu istiny. Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšnej časti istiny 4962,85 Eur (presahujúcej sumu 875,15 Eur do žalobcom uplatnenej istiny 5838 Eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v tejto časti žalobcovi nevznikol nárok na jej úhradu a v časti zvyšku istiny (875,15 Eur) taktiež žalobu zamietol, nakoľko úhradou, plnením vo výške 875,15 Eur žalovaným v priebehu konania sa stal nárok žalobcu v tejto časti nedôvodným a žalobca mohol v tejto časti zobrať žalobu späť a súd by v tejto časti konanie zastavil. Nakoľko ale žalobca v časti istiny, splnenia dlhu 875,15 Eur žalobu späť nezobral, tak súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, súd mu v zmysle § 517 ods. 2 O.z. uložil povinnosť zaplatiť 9,25 % zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 875,15 Eur v zmysle čl. III. zmluvy počnúc od 11.11.2011 do zaplatenia v deň 27.10.2014. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 10 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že čiastočne procesne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 1002,67 Eur (a to za trovy právneho zastupovania za 4 úkony právnej služby po 200,85 Eur /prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.03.2014, účasť na pojednávaní v dňoch 15.10.2014 a 19.11.2014/, 4 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po 8,04 Eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti čiastočne procesne neúspešnému žalobcovi, nakoľko žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi k rukám právnej zástupkyne žalovaného. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby prvostupňový rozsudok zmenil tak, že návrhu v zamietnutom rozsahu vyhovie. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozporoval fakturovanú sumu až po prvom úkone žalobcu smerujúcim k vymáhaniu dlžnej sumy. Taktiež argumentácia žalovaného týkajúca sa údajného nesprávneho výpočtu DPH, ktoré malo byť podľa tvrdení žalovaného dôvodom pre čiastočnú úhradu ceny diela vo výške 39 495, 77 Eur sa pri bližšom skúmaní javí ako nepravdivé, keďže doplatok vo výške 875,09 Eur nezodpovedá ani výške DPH, ktorá zo sumy 33 925,09 Eur pri sadzbe DPH 19 % predstavuje 6445,77 Eur a pri sadzbe 20% 6785,02 Eur, z čoho je zrejmé, že sa nemohlo jednať o chybu vo výpočte DPH. Platba poukázaná v prospech žalobcu vo výške 39 495,77 Eur nezodpovedá žiadnemu výpočtu, ani žiadnej ucelenej časti diela. A skôr indikuje, že žalovaný zaplatil časť ceny diela, ktorú v tom čase mohol uhradiť. Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že by z čiastočného plnenia záväzku žalovaného bolo možné usudzovať, že takýmto plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku. Navyše vec nesprávne právne posúdil, keď dôsledne neaplikoval právnu normu vyplývajúcu z ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky žalobca nemusí v takomto prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky. Prvostupňový súd dostatočne nerešpektoval presun dôkazného bremena na stranu žalovaného. Čiastočnou úhradou ceny za dielo nastal účinok uznania zvyšku dlhu žalovaného, preto nie je namieste robiť závery o tom, či záväzok existuje alebo nie z hľadiska toho, či bola jeho existencia dokázaná, ale musí zohľadniť len to, či žalovaná domnienku jeho existencie vyvrátila dôkazom opaku. Záverom opätovne poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a nespĺňa kritéria uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.02.2011 v zmysle ust. § 536 - § 565 Obchodného zákonníka písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vybudovať pre žalovaného skladiskové kapacity pre močovku, na základe ponuky zo dňa 26.03.2008. V zmysle článku III zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu diela vo výške 33 925,09 Eur bez DPH. Dňa 27.10.2011 žalobca vyhotovil faktúru č. 111491 na úhradu sumy 45 333,71 Eur (37 778,09 Eur + 20% DPH 7 555,62 Eur) titulom Zmluvy o dielo a jej Dodatku zo dňa 27.10.2011. Žalovaný dňa 15.11.2011 uhradil žalobcovi sumu 39 495,71 Eur a listami zo dňa 14.03.2012, 22.02.2013, 06.06.2013 žalobcovi oznámil, že zostatok fakturovanej sumy neuznáva. K námietke žalobcu o uznaní zvyšku dlhu v súvislosti s čiastočným plnením tohto záväzku žalovaným odvolací súd uvádza, že čiastočné plnenie žalovaného nie je možné vyhodnotiť ako uznanie záväzku, keďže žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil vôľu záväzok uznať, právne naopak z listov adresovaných žalobcovi vyplýva, že zostatok fakturovanej sumy rozporoval a namietal. Z prejavu vôle žalovaného tak nepochybne vyplýva, že takto ( bez uzatvorenia písomnej dohody) navýšenú cenu diela neuznáva. Súd prvého stupňa si tak ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka interpretoval a aplikoval správne. Odvolací súd zastáva názor, že na zmenu predmetnej zmluvy o dielo resp. navýšenie ceny diela bolo v danom prípade nevyhnutné uzatvoriť dohodu písomnou formou, keďže podľa článku VI zmluvy všetky zmeny a doplnky k tejto zmluve musia byť vyhotovené písomne. V danom prípade si žalobca síce uplatnil navýšenú sumu vo výške 5838 Eur, avšak v konaní nepreukázal existenciu žiadnej písomnej dohody, ktorá by žalovaného k zaplateniu tejto sumy zaväzovala. Predloženie faktúry žalovanému nezakladalo jeho povinnosť túto sumu uhradiť, keďže faktúra ako účtovný doklad nie je právnym titulom, z ktorého by mohol žalobca odvodzovať svoje právo na úhradu takto navýšenej sumy. Nakoľko žalobca v konaní žiadnu takúto dohodu nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno a súdu prvého stupňa neostávalo nič iné len vychádzať z ceny diela dohodnutej v zmluve zo dňa 18.02.2011. Vzhľadom na uvedené neobstojí názor odvolateľa, že žalobca nemusí v takomto prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení opísal všetky podstatné skutočností, z ktorých pri posúdení návrhu vychádzal, uviedol, ktoré skutočností má za preukázané, akými úvahami sa riadil a rozhodnutie náležite právne odôvodnil. Úlohou súdu nie je podrobne analyzovať a vysporiadať sa s každou námietkou prednesenou v konaní, avšak je potrebné vysporiadať sa s námietkami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu a preto neobstojí názor odvolateľa o nesplnení minimálnych požiadaviek na presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia. Z vedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.