Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/492/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234213 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobkyne: Bc. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. XX, proti žalovanému: Jozef Kováč, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Korytnická 5, zastúpenému advokátom: Mgr. Miroslav Golian, so sídlom Bratislava, Budatínska 16, o zaplatenie 65,- Eur s príslušenstvom a vydanie veci, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/22/2014-79, zo dňa 5.5.2015 - proti výroku 1. a 2., takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch 1. a 2. p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a výrokom 1. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 65,- Eur a trovy konania 16,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom 2. žalobkyni uložil povinnosť vrátiť žalovanému spoločenské šaty - kombinácia horná časť biela a spodná časť modrá zakúpené u žalovaného dňa 30.4.2013 ako aj čiastku 3,25 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Napokon výrokom 3. súd zrušil platobný rozkaz tamojšieho súdu zo dňa 3.2.2014, č.k. 16C/22/2014-12. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 507 ods. 1, § 599 ods. 1, § 623 ods. 1, § 625 Občianskeho zákonníka, ako i § 2 písm. m) a § 18 ods. 4 a 9 zák. č. 250/2007 o Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Súd vychádzal zo skutkových zistení vyplynuvších z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa dňa 30.4.2013 zakúpila u žalovaného spoločenské šaty v hodnote 65,- Eur. Po prvom použití a vypraní šiat podľa pokynu na štítku, podšívka šiat pustila čiernu farbu a zaprala sa do predného vrchného bieleho dielu šiat. Z tohto dôvodu šaty 13.6.2013 zaniesla naspäť do predajne, kde ich zakúpila. Dňa 15.7.2013 navštívila predajňu a 18.7.2013 jej bol proti podpisu doručený list označený ako vybavenie reklamácie. Dňa 22.7.2013 si šaty išla vyzdvihnúť do predajne, ale sa tam nenachádzali. Obrátila sa na SOI Trnava a až po jej návšteve jej šaty dňa 31.7.2013 boli vydané. Žalovaný jej ponúkol zľavu 5%. Listom zo dňa 18.9.2013 žalobkyňa odstúpila od danej kúpnej zmluvy s poukazom na § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. s odôvodnením, že jej reklamácia nebola vybavená v 30-dňovej lehote. Žiadala tiež o vrátenie finančnej čiastky 65,- Eur na označený účet. Z reklamačného lístka súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.6.2013, teda v záručnej dobe reklamovala šaty zakúpené 30.4.2013 v cene 65,- Eur z dôvodu, že pri ručnom praní vo vlažnej vode sa zafarbila voda a následne vrchný diel, čím sa šaty znehodnotili. Na zázname zo dňa 31.7.2013 sa žalovaný predávajúci vyjadril „oprava - zľava 5% z ceny, poskytnutá zľava 3,25 Eur“. S týmto vybavením pri podpise dokladu vyjadrila žalobkyňa nesúhlas. Z obsahu spisu Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorát Trnava, č. P/291/2/2013 vyplýva, že žalovanému bola rozhodnutím SOI Trnava uložená pokuta vo výške 450,- Eur pre porušenie povinnosti vybaviť danú reklamáciu v lehote nepresahujúcej 30 dní, keď reklamácia žalobkyne uplatnená 13.6.2013 nebola do dňa vykonania kontroly 22.7.2013 vybavená v zákonom stanovenej lehote. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.11.2013. 4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vybavil reklamáciu v zákonnej 30-dňovej lehote, že vydal v tejto lehote potvrdenie o jej vybavení, resp. že reklamačné konanie skutočne riadne a včas ukončil, ani že by sa do uplynutia tejto lehoty šaty s vybavením reklamácie na predajni nachádzali. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutia SOI, ktorým súd síce nie je viazaný, ale s jeho závermi sa stotožňuje. Skutočnosť, že žalovaný podal na poštovú prepravu v posledný deň vybavenia reklamácie list adresovaný žalobkyni, neznamená riadne ukončenie reklamačného konania v zákonnej lehote. Prinajmenšom sa predmet kúpy preukázateľne nenachádzal na predajni, kam sa mala žalobkyňa podľa výzvy žalovaného dostaviť na vybavenie reklamácie. Súd neprisvedčil obrane žalovaného, že vzhľadom na úložnú lehotu na pošte, by musela byť zákonná lehota skrátená najmenej o 18 dní s tým, že § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. poskytuje predávajúcemu ochranu tým, že za ukončenie reklamačného konania sa rozumie i písomná výzva na prevzatie plnenia. Splnenie tejto podmienky by však bolo naplnené za súčasného vrátenia predmetu kúpy, nepostačuje odovzdanie listu o vybavení reklamácie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty bez toho, aby bol zaslaný predmet kúpy. Nezachovanie zákonnej lehoty potom má za následok právo žalobkyne vyplývajúce jej z § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd už ďalej neskúma, či sa jedná o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, ani či došlo k poškodeniu veci skutočne tak, ako uvádza žalobkyňa. Na jej strane potom nastalo právo na vrátenie kúpnej ceny alebo výmenu tovaru, pričom voľba je na kupujúcom. Zákon potom nestanovuje lehotu na odstúpenie od zmluvy, lehotu na vrátenie kúpnej ceny si určuje kupujúci a teda neobstojí obrana žalovaného, že tak neurobila hneď, nakoľko toto svoje právo využila v záručnej lehote. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, či sa jedná o vadu odstrániteľnú, resp. že vada nebráni užívaniu veci, nie je relevantná práve s poukazom na aplikované zákonné ustanovenie, keď nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote má za následok právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. V takom prípade má spotrebiteľ právo akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť a teda nie je potrebné vadu samotnú skúmať. Takisto nie je rozhodujúce, či žalobkyňa po dobu od odstúpenia od zmluvy šaty používala, nakoľko je to na ťarchu žalovaného, pretože po odstúpení od zmluvy mal žiadať vrátenie predmetu kúpy oproti vzájomnému plneniu vrátenia kúpnej ceny, čo sa nestalo. Pokiaľ si žalobkyňa chcela šaty prevziať opakovane 22.7.2013 a následne ich 31.7.2013 prevzala, nestráca tým nárok na odstúpenie od zmluvy a nevyjadrila tak súhlas s vybavením reklamácie, či jej oneskoreným vybavením. Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že nárok je v celom rozsahu dôvodný, žalovaný nevybavil reklamáciu v zákonnej lehote a žalobkyňa využila svoje právo od zmluvy odstúpiť, pričom zvolila možnosť vrátenia kúpnej ceny (nie výmenu tovaru), ktorú jej zákon umožňuje. 5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 457 a § 560 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že pokiaľ si strany plnili podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2013, vznikol medzi nimi zo zákona synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka a obe strany boli povinné toto plnenie vzájomne si vrátiť, keďže žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpila (zmluva sa zrušila). Ak ide o predaj hnuteľnej veci, plnením zo zmluvy je na jednej strane odovzdanie veci, na druhej strane zaplatenie kúpnej ceny, tieto plnenia sú vzájomne podmienené. Takže v prípade neplatnej kúpnej zmluvy treba zaviazať jednu stranu na vrátenie kúpnej ceny, pod podmienkou súčasného vrátenia predmetu kúpy. Žalobkyňa pritom svoju žalobu podmienila aj vzájomným plnením a to vrátením predmetu kúpy - šiat, keďže sa nachádzajú u nej. 6. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vzhľadom na odstúpenie od zmluvy rozhodol o vrátení vzájomných plnení strán, na strane žalobkyne aj čiastky predstavujúcej vyplatenú zľavu 5% (3,25 Eur). 7. S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalobkyni priznal aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok. 8. S poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu. 9. Proti tomuto rozsudku v časti o veci samej (s výnimkou výroku 3.) podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne (v celom rozsahu). Argumentoval tým, že rozsudok nepokladá za zákonný. Poukázal na to, že žalobkyňa síce podala reklamáciu dňa 13.6.2013, avšak ďalej sa o reklamáciu nezaujímala tak, aby sa do predajne dostavila v lehote na vybavenie reklamácie a teda najneskôr do 14.7.2013. Je pravdou, že žalovaný mal povinnosť reklamáciu vybaviť do 30 dní od jej podania, teda najneskôr do 14.7.2013, avšak ak sa nedohodol so žalobkyňou inak, táto mala byť iniciatívna a v danej lehote sa dostaviť do predajne za účelom zistenia vybavenia reklamácie, čo neurobila. Žalovaný teda vyčkával na žalobkyňu do predposledného dňa vybavenia reklamácie dňa 13.7.2013, hoci mohol čakať až do posledného dňa 14.7.2013 a v lehote žalobkyňu informoval listom. Žalovaný už nemôže zodpovedať za skutočnosť, že žalobkyňa list prevzala až dňa 18.7.2013, teda po lehote na vybavenie reklamácie. Namietal, že súd nebral do úvahy nečinnosť žalobkyne a to tým, že sa jednak nezaujímala o vybavenie reklamácie v zákonom určenej lehote a tým, že si nevyzdvihla zásielku včas, keďže táto mohla byť poštou doručená žalobkyni už na druhý deň 14.7.2013. Keby si zásielku vyzdvihla včas, nebolo by možné žalovanému vytýkať nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote. Zdôraznil tiež, že žalovaná napriek zaškrtnutiu políčka nesúhlasím na reklamačnom lístku si od žalovaného prevzala šaty aj peniaze z titulu zľavy. Odvolateľ má za to, že týmto úkonom potvrdila uznanie, ale najmä vybavenie reklamácie. Odvolateľ tiež poukázal na to, že šaty predložila na reklamáciu až 13.6.2013, hoci ich kúpila už 30.4.2013, nevie na čo žalobkyňa čakala, keď zistila, že šaty sa nedajú použiť. Šaty tak nepredložila bez zbytočného odkladu. Tým len potvrdila, že šaty, ak aj mali vadu, po skončení reklamácie museli byť bez vady. Žalobkyňa sa začala domáhať odstúpenia od zmluvy a teda vrátenia peňazí až po vyše dvoch mesiacoch od vybavenia reklamácie. Odvolateľ nesúhlasil tiež s tvrdením súdu, že žalobkyňa sa domáhala vydania šiat na predajni dňa 22.7.2015 a keďže v tento deň jej neboli odovzdané, žalovaný porušil zákon vybaviť reklamáciu riadne a včas. Žalovaný dôsledne vysvetlil, že v dôsledku rekonštrukcie predajne predavačka nevedela šaty nájsť, okrem toho 22.7.2013 bol stále len tým dňom, ktorý už nasledoval po poslednom dni možnosti vybavenia reklamácie, takže naznačenie toho, že žalovaný by sa nedopustil porušenia zákona, ak by žalobkyni dňa 22.7.2013 šaty odovzdal, nevyznieva presvedčivo. Žalobkyňa tým, že prijala peniaze ako zľavu kúpnej ceny, hoci s vybavením reklamácie nesúhlasila, svojím konaním potvrdila, že s reklamáciou súhlasí a preto je potrebné jej žalobu odmietnuť ako nedôvodnú. 10. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a žiada, aby rozsudok Okresného súdu Trnava odvolací súd potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné. Zotrvala na svojich tvrdeniach a prednesoch, k hypotetickým úvahám právneho zástupcu žalovaného sa vyjadrovať nechcela. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. aj § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP a § 212 ods. 1 O.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch 1. a 2. je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným, bolo posúdiť vyhovujúcu časť rozsudku vo výrokoch 1. a 2., pričom v nenapadnutej časti výroku 3., ktorou súd zrušil platobný rozkaz, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Základnou spornou otázkou bolo, či vzhľadom na dokazovaním preukázané okolnosti daného prípadu, v súlade so súdom prvej inštancie aplikovanými ustanoveniami zákonov, vznikla synalagmatická povinnosť strán a to žalovaného zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu a oproti tomu žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému predmet kúpy - dané šaty ako aj sumu 3,25 Eur z titulu poskytnutej zľavy za vady. 13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Súd druhej inštancie ani s prihliadnutím na v priebehu celého konania opakujúce sa argumenty žalovaného, s ktorými sa súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vysporiadal, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žiada dodať už iba nasledovné: 14. Zo súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konkrétne z § 2 písm. m) vyplýva, že vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania a to buď odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výroku, vrátením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Ust. § 18 ods. 4 citovaného zákona zakotvuje, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní od uplatnenia reklamácie. 15. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie pritom vyplýva, že žalobkyňa šaty zakúpené v prevádzke žalovaného dňa 30.4.2013 reklamovala dňa 13.6.2013. Žalovaný mal povinnosť v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. vybaviť reklamáciu v lehote do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, teda do 14.7.2013 a to ukončením reklamačného konania niektorým zo spôsobov vymenovaných v cit. ust. § 2 písm. m). Žalovaný si v danom prípade vybral písomnú výzvu na prevzatie plnenia poskytnutím zľavy 5%, ktorú žalobkyni odoslal dňa 13.7.2013, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia reklamácie. Žalovaná oznámenie o vybavení reklamácie prevzala osobne dňa 18.7.2013, keď sa dostavila na predajňu za účelom zistenia stavu reklamácie, keď predtým sa bola na predajni informovať už 15.7.2013. Dňa 18.7.2013 jej na predajni neboli vydané ani šaty, ani zľava z kúpnej ceny. Šaty prišla vyzdvihnúť opätovne dňa 22.7.2013 a šaty ani zľava jej vydané neboli. V ten istý deň sa obrátila na SOI Trnava, ktorej zástupcovia spolu s ňou opätovne navštívili predajňu, ale šaty ani zľava ani v tento deň žalobkyni vydané neboli. Šaty a zľavu napokon prevzala až dňa 31.7.2013. Listom zo dňa 18.9.2013 ale žalobkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu, že jej reklamácia nebola vybavená v 30- dňovej zákonnej lehote podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. 16. Za daných okolností základnou otázkou, ktorú treba zodpovedať je, či podľa výkladu ust. § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa relevantným a účinným vybavením reklamácie je samotné odoslanie písomnej výzvy na prevzatie plnenia. 17. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významovej súvislosti, do ktorých je zaradené. Sudca sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona. 18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je pritom toho názoru, že v danom prípade nepostačuje čisto doslovný gramatický výklad ust. § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. teda, že za relevantné vybavenie reklamácie je možné považovať iba samotné odoslanie písomnej výzvy dodávateľom na prevzatie plnenia spotrebiteľovi, ak zároveň nie je s ním spojené a za ním bezprostredne nenasleduje aj reálne odovzdanie súvisiaceho plnenia. Zámerom a cieľom zákonodarcu nemohlo byť, aby si dodávateľ splnil svoju povinnosť vybaviť reklamáciu iba samotným daním písomnej výzvy spotrebiteľovi pošte na prepravu a potom zostať pasívnym, ak za ním vzápätí nenasleduje skutočne reálne vybavenie reklamácie a to v danom prípade vydaním šiat a zľavy žalobkyni ako spotrebiteľke. V konaní bolo pritom preukázané, že žalobkyňa sa na predajňu krátko po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie dostavila opakovane v dňoch 15.7., 18.7. a dvakrát dňa 22.7.2013, a ani v jednom prípade jej, podľa spôsobu vybavenia reklamácie žalovaným ako dodávateľom, neboli vydané ani šaty ani zľava z kúpnej ceny. Sú pritom irelevantné dôvody prečo tak žalovaný neurobil. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom nevyhnutné uzavrieť, že predmetná reklamácia nebola vybavená včas. Šaty a zľava boli žalobkyni vydané až dňa 31.7.2013, teda podľa vyššie uvedeného, po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie. V dôsledku toho vzniklo žalobkyni právo v zmysle cit. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 od zmluvy odstúpiť, ktoré aj využila, dôsledkom čoho vznikla synalagmatická povinnosť žalovaného vydať žalobkyni kúpnu cenu 65,- Eur a zároveň žalobkyni povinnosť vydať žalovanému predmetný tovar - šaty, ako i poskytnutú zľavu vo výške 3,25 Eur. Keďže reklamácia podľa vyššie uvedeného nebola vybavená včas, je potom už nerozhodné, že po uplynutí lehoty na jej vybavenie dodatočne žalobkyňa napokon prevzala šaty a zľavu, čo nespôsobilo zánik jej práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré zákon žiadnou lehotou neobmedzuje. Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že za daných okolností prípadu, nie je potrebné a bolo by nadbytočným skúmať samotnú existenciu vady šiat a jej charakter. Súd prvej inštancie potom správne považoval žalobou uplatnený nárok za v celom rozsahu dôvodný a žalobe vyhovel. 19. Keďže s väčšinou argumentácie žalovaného, ktorá bola použitá aj v podanom odvolaní, sa riadne v preskúmavanom rozsudku vyporiadal súd prvej inštancie spôsobom, s ktorým sa odvolací súd vo vyššie uvedenom stotožnil, nie je potrebné ani hospodárne sa s týmito námietkami odvolateľa opätovne vyporiadavať. K niektorým jeho odvolacím argumentom sa ale žiada uviesť nasledovné: 20. Zo žiadnej právnej normy a ani z dohody medzi stranami, ktorá nebola v konaní preukázaná, nevyplýva povinnosť žalobkyne v lehote na vybavenie reklamácie sa dostaviť do predajne za účelom zisťovania jej vybavenia. Žalobkyňa tiež nič neporušila tým, že oznámenie žalovaného o vybavení reklamácie prevzala až 18.7.2013 po lehote na vybavenie reklamácie. Naopak, žalobkyňa bola aktívna a krátko po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie navštívila predajňu celkom štyrikrát, pričom ani raz jej reklamácia reálne vybavená nebola. Žalobkyňa tiež neporušila žiadne ustanovenie, ak šaty, ktoré kúpila 30.4.2013 reklamovala 13.6.2013 teda po cca 1,5 mesiaci. Naopak, táto lehota korešponduje s tým, že po prvom použití a následne vypratí šiat sa na nich objavila vada. Keďže vada bola zistená až po vypratí šiat, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdenie odvolateľa, že šaty nepredložila bez zbytočného odkladu po zistení vady. Ako bolo uvedené vyššie, za daných okolností už nie je rozhodným, či šaty mali alebo nemali vady a akého charakteru, keďže žalobkyňa využila svoje právo odstúpiť od zmluvy ako dôsledok omeškania žalovaného s vybavením reklamácie. Rovnako nie je rozhodným, prečo a za akých okolností neboli vydané šaty žalobkyni pri jej návštevách v predajni (že predavačka pre rekonštrukciu nevedela šaty v predajni nájsť). 21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s odkazom tiež na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutým výrokoch 1. a 2., ktorými bola účastníkom uložená synalagmatická povinnosť, ako v napadnutých výrokoch vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil. 22. S použitím § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal ich náhradu voči plne neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).