Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/579/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234282 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234282.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: S. O., nar. XX. O. XXXX, bytom T., H. XXXX/XX, proti žalovanej: PRO CIVITAS, s.r.o., Bratislava, Astrova 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Bratislava, Vajnorská 100/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. mája 2015 č. k. 27C/405/2013-75 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napádaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. PC-B/0413/0001 z 30. októbra 2013, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou pred začatím pojednávania (s odôvodnením, že žalobu nechcela podať, urobila tak za ňu oddlžovacia spoločnosť). Žalovanej, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania, táto náhrada trov nebola priznaná, z dôvodu neuplatnenia si náhrady trov, pričom zo spisu jej trovy konania nevyplývali. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 a § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Proti tomuto uzneseniu len v časti trov konania podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho zmenu priznaním jej náhrady trov konania, alternatívne navrhla zrušenie uznesenia v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnila poukazom na procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou, ktorá vzala žalobu späť a nejednalo sa o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. (k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovanej). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Obdo 4/2010 z 28. októbra 2010, zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým v procesnom zavinení zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania, bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napr. bez udania dôvodu). Preto je povinný hradiť trovy účastníka konania (protistrany). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 225/2010 z 25. októbra 2010 z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. s § 146 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného alebo procesného práva, otázku či šlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z hľadiska procesného (t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobkyne). Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie (súd už neskúma, či by bola žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie). Žalovaná uviedla, že nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia o náhrade trov konania. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu v medziach odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí podľa procesného výsledku. Z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez ohľadu na správanie žalovanej, zavinila zastavenie konania. Súd prvého stupňa preto dôvodne konštatoval, v odôvodnení napádaného rozhodnutia, procesné zavinenie žalobkyne a súčasne vznik práva žalovanej na náhradu trov konania. Žalovaná síce správne argumentovala poukazom na potrebu aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., avšak nedôvodne a nadbytočne, keďže súd prvého stupňa ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. aplikoval. Dôvodom nepriznania náhrady trov žalovanej (ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni) bolo nevyčíslenie náhrady trov konania v zákonom stanovenej lehote (súd prvého stupňa použil nesprávny termín neuplatnenia náhrady trov konania). Žalovaná v súvislosti s odvolaním proti procesnému rozhodnutiu (uznesenie z 18. februára 2014 č. k. 27C/4052013-51 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) si uplatnila náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia, ktoré však nevyčíslila. Neurobila tak ani v súvislosti s vyhlásením rozhodnutia súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 7. mája 2015, na ktorom svoju účasť ospravedlnila a navrhla, aby súd pojednával aj v jej neprítomnosti a vo veci rozhodol. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. na to, aby sa mohla priznať náhrada trov konania je treba navrhnúť výrok o trovách konania a predložiť vyčíslenie týchto trov, pretože bez ich vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd z úradnej povinnosti prizná mu len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia, čo znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote 3 pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná (§ 151 ods. 2 O. s. p.). S poukazom na uvedené žalovaná trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia napádaného uznesenia nevyčíslila a zo spisu jej okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývali, súd prvého stupňa jej preto náhradu trov konania nemohol priznať. Dôvod na aplikáciu ustanovenia § 151 ods. 4 O. s. p. nebol daný, pretože napádané rozhodnutie bolo vyhlásené. Žalovaná mala vedomosť o nariadenom pojednávaní, na ktorom mohlo dôjsť aj k meritórnemu rozhodnutiu, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, preto mala a mohla vyčísliť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia (žalovaná v písomnom ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní výslovne navrhovala, aby bolo súdom rozhodnuté), ale neučinila tak. Na vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovanou až po doručení napádaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo možné prihliadať. Žalovaná tak mohla urobiť najneskôr do 12. mája 2015 (tretí pracovný deň od vyhlásenia rozhodnutia), pričom trovy vyčíslila až podaním doručeným súdu 5. júna 2015 (podaným na poštovú prepravu 3. júna 2015). Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobkyňa nepodala návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania a zo spisu vznik trov odvolacieho konania tejto účastníčky nevyplýval. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.