Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/690/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234416 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234416.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, A., zastúpený: Legal Counsels s.r.o., so sídlom Tallerova 10, Bratislava, IČO: 36 364 606, proti odporkyni: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, K., o neúčinnosť darovacej zmluvy, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/410/2013-108 zo dňa 28. augusta 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,29 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva bytu v dome - darom a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 01.06.2012 uzavretá medzi darkyňou K.K., rodenou X., narodenou XX.XX.XXXX, bytom V. XX, K. a odporkyňou, predmetom ktorej je darovanie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/1 patriaceho odporkyni k bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., okres Trnava, v bytovom dome na ulici V. č. XX, XX, XX, zapísanom na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava ako byt číslo XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu, vchod V. XX, postaveného na parcele registra „C“ číslo 5292/50 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 654 m2, súpisné číslo XXXX, k bytu číslo XX prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 8562/466333 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu postaveného na parcele registra „C“ číslo 5292/50 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 654 m2, vklad povolený Správou katastra Trnava pod číslom V 2522/12, je voči navrhovateľovi neúčinná. Zároveň odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 660,68 eura a náhradu iných trov konania v sume 132,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku splnomocnencovi navrhovateľa.
Rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), skutkovo tým, že právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť spočíva v tom, že veriteľ sa môže návrhom na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony urobené v posledných troch rokoch, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu pôsobiaca iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, nakoľko s právnym úkonom sa i naďalej spájajú všetky právne následky, ku ktorým právny úkon smeroval a vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Ten, kto na základe odporovateľného právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej
vlastníkom naďalej, avšak veriteľ môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. exekúciu predajom veci tak, akoby k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že dňa 01.06.2012 bola medzi K. V. ako darkyňou a odporkyňou ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva na nehnuteľnosti v katastrálnom území K., zapísané na LV číslo XXXX ako byt číslo XX v celosti na X. podlaží bytového domu, ul. V. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele číslo 5292/30, vchod V. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 8562/466333-ín na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.06.2012 pod číslo V 2522/12. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľ ako veriteľ J. V. a K. V. má voči nim vymáhateľnú pohľadávku priznanú rozsudkom Okresného súdu Trnava číslo konania 18C/172/2011-55 zo dňa 16.4.2012, právoplatným 16.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave číslo konania 9Co/446//2012-209 zo dňa 10.09.2013, právoplatným 16.10.2013, na zaplatenie sumy 15.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.000 eur od 02.05.2011 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke a titulom ručenia. Zmluva o pôžičke na sumu 15.000 eur bola uzavretá dňa 18.03.2011 medzi navrhovateľom a J. V.. K. V. prevzala písomným vyhlásením dňa 23.03.2011 ručenie za dlh J. V.. Darovacia zmluva na predmetné nehnuteľnosti medzi K. V. ako darkyňou a odporkyňou ako obdarovanou bola uzavretá dňa 01.06.2012 s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.06.2012. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho úkonu, existovala vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči darkyni - K. V.. Pokiaľ teda navrhovateľ podal dňa 10.12.2013 návrh na začatie konania na súd, urobil tak v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. 23.06.2012. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa môže nastať až tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Vyhlásenie ručiteľky bolo urobené dňa 23.03.2011, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 22.06.2012. Ak teda ručiteľka K. V. takémuto právnemu následku uzavretej darovacej zmluvy nezabránila a ak bolo celkové právne konanie smerujúce k prevodu predmetných nehnuteľností na odporkyňu zavŕšené vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tak potom je odôvodnený záver, že ručiteľka K. V. urobila právny úkon významný z hľadiska ustanovenia § 42a ods. 2 OZ. Vychádzajúc zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ má voči matke odporkyne - ručiteľke K. V. pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého rozhodnutia bola začatá exekúcia. Exekúcia nie je doposiaľ skončená, teda navrhovateľova vymáhateľná pohľadávka nebola zatiaľ uspokojená, keďže ručiteľka K. V. nemá taký zostávajúci majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ručiteľka K. V. je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo 475/1 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 435 m2, parcela číslo 446 - záhrady vo výmere 446 m2 a dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 475/1 v spoluvlastníckom podiele 30/160-ín. Cena tohto spoluvlastníckeho podielu je podľa vyjadrenia odporkyne 6.000 eur, ktorú skutočnosť nepovažoval navrhovateľ za spornú. Ručiteľka K. V. je zamestnaná a je aj poberateľkou dôchodku, keď súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec vydal dňa 27.06.2014 exekučné príkazy na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy povinnej K. V.. Výška pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa je ku dňu rozhodovania súdu suma 19.490,14 eura (istina v sume 15.000 eur + úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.000 eur od 02.05.2011 do 28.08.2014, t. j. úroky z omeškania v sume 4.490,14 eura) a je teda zrejmé, že nehnuteľnosti v katastrálnom území V., zapísané v Liste vlastníctva číslo XXX, vo vlastníctve ručiteľky K. V. v hodnote 6.000 eur nepostačujú na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. V prejednávanej veci súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníčkou navrhovateľa a odporkyňou ako jej blízkou osobou (dcérou). V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a jednak vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka, má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Odporkyňa ako blízka príbuzná darkyne (dcéra), s ktorou žije v spoločnej domácnosti, v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nepozná úmysel svojej matky ukrátiť navrhovateľa, ani to, že tento úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. V posudzovanom prípade tak podľa názoru súdu, a to vo vzťahu k márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odporkyňa v konaní neposkytla súdu žiaden dôkaz o jej nevedomosti o úmysle dlžníčky (ručiteľky). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za opodstatnený a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 660,68 eura, a to za 1 úkon právnej služby á 57 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.06.2011), za 2 úkony právnej služby á 60,07 eura (písomné podanie na súd - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.10.2013, písomné podanie na súd - návrh vo veci samej zo dňa 10.12.2013), za 3 úkony právnej služby á 61,87 eura (účasť na pojednávaní dňa 12.06.2014, písomné podanie na súd - predloženie správy o stave exekúcie a majetku povinných zo dňa 08.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1-krát režijný paušál á 7,41 eura, 2-krát režijný paušál á 7,81 eura, 3-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu cestovných výdavkov v sume 60,27 eura (2 x cesta Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom s evidenčným číslom BL 965 EI, 240 km, pri spotrebe 5,6 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,125 eura/l, 1,370 eura/ l, 1,308 eura/l, 1,357 eura/l a paušálnej náhrade vo výške 0,183 eura/1 km) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu za stratu času v sume 80,04 eura (6 začatých polhodín á 13,40 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 20 % DPH v sume 110,11 eura (t. j. 20 % z 550,57 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 132,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy 99,50 eura vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo veci samej a náhradu sumy 33 eur vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 20 eur, čo je poplatok za úkon súdu v sume 10 eur za vyhotovenie rovnopisu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami a poplatok za úkon súdu v sume 10 eur za vyhotovenie návrhu vo veci samej s prílohami, keď tieto trovy nepovažuje súd za účelne vynaložené, nakoľko navrhovateľ si zvolil sám formu elektronického podania a návrhy nepodal v písomnej forme, a preto nie je dôvod, aby tieto trovy konania naviac znášala odporkyňa.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla, že na jej prípad sa vzťahuje spor medzi navrhovateľom a odporcami J.K., bratom odporkyne a K. V., matkou odporkyne o zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom. Okresný súd i odvolací súd (vo veci 18C/172/2011-55 a 9Co/446/2012-2009) rozhodli v neprospech odporcov (J. V. a K. V.), že musia navrhovateľovi zaplatiť 15.000 eur a trovy konania a zastúpenia. Postup trnavských súdov v danej veci sa odporkyni javí ako zaujatý, nezobrali do úvahy podstatné fakty, že navrhovateľ nemal o dlžnej čiastke žiadnu písomnú dohodu a brat odporkyne v strachu a strese pod vplyvom navrhovateľa a jeho ľudí ju nespochybnil i keď dodnes je presvedčený, že bola len polovičná. Do celej záležitosti bola vtiahnutá aj matka odporkyne, ktorá podpísala zmluvu o ručení za predmetný dlh tiež v strese a strachu o syna, pričom na prečítanie dostala návrh zmluvy (ktorý má k dispozícii), bez dlžnej čiastky. Neskôr, keď si uvedomila svoje pochybenie snažila sa s navrhovateľom dohodnúť, splátku nechcel znížiť ani pri jej návrhu splátkového kalendára, tiež ponukou na nehnuteľnosť vo V. v hodnote 6.000 eur. Navrhovateľ nebol ochotný sa dohodnúť a má záujem len o byt na ulici V. XX v K., ktorý má hodnotu viac ako 80.000 eur. Matka odporkyne a jej brat nesúhlasia s doterajším postupom trnavských súdov, ktoré konajú v prospech navrhovateľa a vôbec nezohľadnili dôležité skutočnosti, že ide o úžernícke konanie so snahou získať finančný prospech zneužívajúc tieseň, neskúsenosť, strach, rozumovú slabosť, dôverčivosť brata odporkyne a matky. Ide tu o získanie odplaty v krutom nepomere k poskytovanému plneniu. Toto vôbec nezobrali do úvahy trnavské súdy. Odporkyňa oceňuje novelu Občianskeho zákonníka, ktorá zavádza inštitút civilno právnej úžery a ochranu postihnutých. V danej veci sa brat odporkyne a matka obrátili s podnetom na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania v danej veci. Do tohto konania bola vtiahnutá aj odporkyňa. Dňa 10.9.2010 jej matka darovala byt č. XX a nebytové priestory v bytovom dome V. XX v K., kde odporkyňa býva s manželom, deťmi, matkou a babkou. Túto zmluvu potvrdili aj svedkyne Q. a K.. Darovanie bolo spojené s ťarchou spoločného bývania a starostlivosťou o babku a matku odporkyne. Išlo o vážny záväzok a tak s manželom uvažovali, či to prijať alebo sa osamostatniť. Nakoniec sa rozhodli pre spoločné bývanie a starostlivosť o babku a matku. Zmluvu zaregistrovali na katastri 01.06.2012. Táto registrácia nemá nič spoločné s prípadom brata odporkyne a jej matky. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje odporkyňa za rozporné s jej základnými právami a postup súdu v danej veci tiež v rozpore s morálnymi zásadami a nahráva úžerníckym praktikám navrhovateľa a jemu podobných. Za dlh 15.000 eur chce navrhovateľ zbaviť odporkyňu nehnuteľnosti, ktorú nadobudla v súlade s platnou právnou úpravou, a ktorá má hodnotu vyše 80.000 eur. Matka a brat odporkyne ponúkajú navrhovateľovi riešenie, ktorým by nadobudol ich nehnuteľnosť vo V. a prípadný zbytok dlhu budú splácať na základe splátkového kalendára. Riešenie tu je, len sa treba dohodnúť.
Odporkyňa v odvolaní ďalej poukázala na chyby v rozsudku. V rozsudku sa uvádza, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 01.06.2012 uzavretá medzi darkyňou, matkou odporkyne a odporkyňou je voči navrhovateľovi neúčinná. Odporkyňa podotkla, že zmluva bola uzavretá 10.09.2010 a bola zaregistrovaná 01.06.2012 z dôvodov, ktoré už odporkyňa uviedla a toto súd nezohľadnil ani neuviedol. Ďalej sa v rozsudku uvádza, že v byte odporkyňa býva 5 rokov, čo nie je pravda, pretože odporkyňa v byte býva 30 rokov. Rozhodnutím súdu, že vklad do katastra je voči navrhovateľovi neúčinný je v rozpore s právami odporkyne, morálnymi zásadami a nahráva úžerníckym praktikám. Žaloba bola podaná 28.04.2014, čiže 2 roky po zápise vlastníka k bytu na V. XX a 4 roky po podpise darovacej zmluvy, čo súd nezobral do úvahy. Ďalej súd nezobral do úvahy, že brat i matka odporkyne ako dlžníci ponúkajú dohodu o vyrovnaní dlhu už uvádzaným spôsobom a súd sa tiež nepokúsil medzi účastníkmi uzavrieť súdny zmier. Podľa názoru odporkyne je návrh navrhovateľa premlčaný. Súdy vôbec nezvážili, či konanie navrhovateľa nespĺňa podmienky úžery, vo všetkom mu uverili a argumenty protistrany nebrali na vedomie. Z hore uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvého stupňa, aby vec rozhodoval iný súd ako trnavský, aby sa súd pokúsil riešiť spor zmierom, aby súd posúdil, či konanie navrhovateľa nespĺňa podmienky úžery a konanie v rozpore s dobrými mravmi a aby zobral do úvahy, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené právo odporkyne, najmä jej vlastnícke právo.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. S argumentmi odporkyne v odvolaní navrhovateľ nesúhlasí. Spor medzi navrhovateľom a J. V. a K. V. bol predmetom samostatného konania, v ktorom bolo na podklade rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.04.2012 a rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.09.2013 rozhodnuté v prospech navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má voči solidárnym dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku 15.000 eur s príslušenstvom. Akékoľvek vyjadrenia odporkyne týkajúce sa existencie, alebo výšky uvedenej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkom sú pre účely tohto konania proti žalovanej irelevantné. Bez ohľadu na vyššie uvedené navrhovateľ uvádza, že s tvrdeniami odporkyne v odvolaní sa navrhovateľ nestotožňuje a považuje ich za klamlivé. Obvinenia odporkyne z úžerníckeho konania navrhovateľa možno dokonca považovať za hrubo urážajúce. Navrhovateľ požičal J. V. finančné prostriedky vo výške 15.000 eur z dôvodu, že boli kamaráti a aj kolegovia z práce, pričom táto pôžička bola daná bez dojednania odplaty za poskytnutie pôžičky, či osobitných úrokov. Z dôvodu neochoty dlžníka ako aj ručiteľky vrátiť pôžičku bol navrhovateľ nútený vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou, vrátane začatia exekučného konania, pričom navrhovateľ si u uplatňoval iba zákonné príslušenstvo pohľadávky a náhradu trov konania. V žiadnom prípade nešlo o úžeru v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. J. V. a K. V. sa dlhodobo vyhýbajú splneniu svojej povinnosti, ktorá im bola uložená súdom a k dnešnému dňu dobrovoľne uhradili k rukám súdneho exekútora len zanedbateľnú čiastkou vymáhanej sumy. Prebiehajúce súdne a exekučné konanie nijakým spôsobom neobmedzujú J. V. a K. V. v tom, aby dobrovoľne poukazovali platby na splnenie dlhu navrhovateľovi alebo súdnemu exekútorovi bez potreby dojednania osobitného splátkového kalendára medzi nimi a navrhovateľom. K. V. taktiež mohla čiastočne uspokojiť pohľadávku navrhovateľa predajom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vo V.. O takýto predaj sa však nepokúsila a ponúkla odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi. Kúpa predmetného spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva navrhovateľa nemá pre navrhovateľa žiadny význam a to s prihliadnutím na jeho malú veľkosť ako aj existenciu ďalších štyroch spoluvlastníkov. Nie je pravdou, že navrhovateľ chce prioritne získať byť odporkyne. V prejednávanej veci bolo zistené, že návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený 22.06.2012 na základe darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 01.06.2012 spísanej na notárskom úrade JUDr. P. v K.. Žalovaná na pojednávaní 12.06.2014 uviedla, že darovaciu zmluvu spísali u notára formou notárskej zápisnice. Zákonná trojročná lehota na podanie žaloby voči odporkyni začala plynúť dňom nasledujúcom po dni povolenia vkladu do katastra t. j. 23.06.2012. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti odporkyni 10.12.2013, teda v zákonnej trojročnej lehote. Návrh odporkyne, aby sa súd pokúsil o zmier medzi účastníkmi navrhovateľ považuje za bezpredmetný, pretože K. V. a J. V. nie sú účastníkmi tohto konania a navyše konanie medzi týmito účastníkmi bolo právoplatne skončené. Z vedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu a súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 74,29 eura.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné dodať nasledovné:
Podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).
Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a OZ je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, tak predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený. Odporovateľným je, ako to ďalej vyplýva z cit. ustanovenia § 42a ods. 2 OZ taký právny úkon dlžníka, ktorý uskutočnil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie navrhovateľ (veriteľ). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou“ sú osoby dlžníkovi blízke (napr. osoby uvedené v § 116 OZ), ako je tomu v danom prípade. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takom prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (v dobe právneho úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná dlžníkovi blízka osoba sa za takejto situácie odporovacej žalobe ubráni len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaním právnym úkonom veriteľa nemohla i pri náležitej starostlivosti spoznať.
Odvolací súd nemohol v prejednávanej veci prihliadnuť na námietky odporkyne v odvolaní, pretože sú po právne stránke irelevantné. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 18C/172/2011 bolo právoplatným rozsudkom navrhovateľovi priznané právo na zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom voči odporcom, J. V., bratovi odporkyne a K. V., matke odporkyne. Ak odporkyňa namietala, že išlo o priznanú neprimeranú sumu, dokonca úžernícku, v tomto konaní už na námietku nebolo možné prihliadnuť, pretože o povinnosti odporcov v konaní 18C/172/2011 bolo právoplatne rozhodnuté a súd v tomto konaní sa už nemohol zaoberať skutočnosťou, akú sumu peňazí si brat odporkyne od navrhovateľa požičal a akú sumu peňazí mu má vrátiť. Právoplatný rozsudok vo veci 18C/172/2011 v tomto konaní znamená, že navrhovateľ má voči bratovi odporkyne a matke odporkyne vymáhateľnú pohľadávku. Spis 18C/172/2011 bol k tejto veci pripojený. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vo veci 18C/172/2011 súdy rozhodovali podľa vykonaného dokazovania. Navrhovateľ v spore disponoval takými písomnými (listinnými) dôkazmi, že jeho návrhu bolo vyhovené. Naopak, tvrdenia odporcov neboli
preukázané žiadnymi dôkazmi, ostali len v rovine ich tvrdení. Súd nemohol vyhovieť odporcom a návrh navrhovateľa zamietnuť z toho dôvodu, že počas konania žiadnym spôsobom nepreukázali, že by si J. V. od navrhovateľa nepožičal sumu 15.000 eur. Sám J. V. v žiadnom zo svojich podaní vo veci 18C/172/2011 neuviedol, akú konkrétnu sumu si vlastne od navrhovateľa požičal, ak to nebola čiastka 15.000 eur a na pojednávaní 16.04.2012 (č.l. 51 pripojeného spisu) uznal pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky. V takejto situácii je len ťažko uveriť odporkyni, že by súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy, ktorá bola úžernícka a že pomáha v spore navrhovateľovi.
Keďže navrhovateľ zistil, že matka odporkyne darovala odporkyni byt nachádzajúci sa v K. v dobe, kedy vedela, že má voči navrhovateľovi dlh, mohol sa navrhovateľ podľa citovaného ustanovenia § 42a OZ domáhať neúčinnosti tejto darovacej zmluvy, pretože takýto úkon matky odporkyne ako dlžníčky ho môže ukracovať na jeho práve uspokojiť svoju pohľadávku. Konanie navrhovateľa nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ako sa domnieva odporkyňa, pretože ustanovenie § 42a OZ navrhovateľovi takúto žalobu dovoľuje podať. Výkon práva navrhovateľa v súlade s právnymi predpismi nemôže byť vyhodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa mala počas konania možnosť preukázať, že úmysel svojej matky ako dlžníčky ukrátiť veriteľa pri uzatváraní darovacej zmluvy nielen že nepoznala, ale ho ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla spoznať. Odporkyňa ako blízka príbuzná darkyne (dcéra), s ktorou žije v spoločnej domácnosti, v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nepoznala úmysel svojej matky ukrátiť navrhovateľa, ani to, že tento úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Je pravdou, že odporkyňa má právo vlastniť majetok a jej právo je chránené zákonmi aj Ústavou SR. Zároveň je však potrebné prihliadnuť aj k tomu, že k tomuto majetku sa dostala právnym úkonom, darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá tento úkon urobila v snahe ukrátiť právo veriteľa na zaplatenie jeho pohľadávky. V takomto prípade, pri strete práva navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku a práva odporkyne vlastniť nadobudnutý majetok, musí ustúpiť právo odporkyne, pretože navrhovateľ preukázal predpoklady pre vyhovenie jeho žalobe o neúčinnosti darovacej zmluvy podľa § 42a OZ, teda z dôvodu, ktorý zákon predpokladá a upravuje.
Rovnako nebolo možné prihliadnuť na námietku odporkyne, že navrhovateľ si svoje právo neuplatnil v zákonom stanovenej lehote. Zmluva o pôžičke na sumu 15.000 eur bola uzavretá dňa 18.03.2011 medzi navrhovateľom a bratom odporkyne, J. V.. Matka odporkyne, K. V. prevzala písomným vyhlásením dňa 23.03.2011 ručenie za dlh J. V., svojho syna. Darovacia zmluva na predmetné nehnuteľnosti medzi K. V., matkou odporkyne ako darkyňou a odporkyňou ako obdarovanou bola uzavretá dňa 01.06.2012 s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.06.2012. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho úkonu, existovala vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči darkyni, K. V., matke odporkyne. Pokiaľ teda navrhovateľ podal dňa 10.12.2013 návrh na začatie konania na súd, urobil tak v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. 23.06.2012. V konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov je vždy pasívne legitimovanou len osoba, ktorá z odporovateľného právneho úkonu získala prospech, resp. osoba, v prospech ktorej bol uskutočnený úkon, ktorý mohol ukrátiť veriteľa. Nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že darovacia zmluva zo dňa 10.09.2010 (založená v spise na č.l. 37) bola podkladom pre zmenu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V spise je pripojený spis Katastrálneho úradu v K., podľa ktorého odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva bytu v dome - darom a zmluvou o zriadení vecného bremena napísanou na Notárskom úrade v K. 01.06.2012, notárkou JUDr. Danielou Jašekovou, samozrejme za prítomnosti odporkyne a jej matky, ktoré túto notársku zápisnicu aj podpísali.
Navrhovateľ preukázal všetky predpoklady pre to, aby bolo súdom určené, že právny úkon (darovacia zmluva medzi matkou odporkyne a odporkyňou), ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky v súlade s § 42a OZ, preto súd prvého stupňa správne návrhu navrhovateľa vyhovel.
Odporkyňa v závere odvolania navrhuje, aby vzhľadom k zaujatosti trnavských súdov v danej veci voči jej rodine odvolacie konanie riešil iný súd, napr. v Nitre, alebo v Trenčíne. Z obsahu odvolania odporkyne je zrejmé, že dôvodom na vylúčenie sudcov odvolacieho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcov v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§14 ods. 3 O.s.p.). V podaní odporkyne (námietke zaujatosti) nie je uvedený dôvod, pre ktorý majú byť sudcovia vylúčení a kedy sa odporkyňa podávajúca námietku zaujatosti o dôvode
vylúčenia dozvedela. Na takéto podanie, ktoré nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti, odvolací súd neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil (§15a ods. 3, 5 O.s.p.).
Na základe uvedeného odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej výške 74,29 eura. Trovy odvolacieho konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v sume 61,87 eura, vyjadrenie k odvolaniu 21.10.2014 (podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál 1 krát 8,04 eur, (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 13,98 eur (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), súčet uvedených položiek predstavuje sumu 84,89 eura. Vzhľadom k uplatnenej výške trov odvolacieho konania 74,29 eura odvolací súd nemohol priznať navrhovateľovi viac, ako žiadal, preto mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.