Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/826/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234586 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113234586.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. G., nar. XX. S. XXXX, bytom Y., I. U. XXXX/XX, o 1.389,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. septembra 2015 č. k. 8C/202/2014-79 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 27Ro/305/2013-40 zo 7. marca 2014, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.389,09 eur, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.389,09 eur od 10. júna 2015 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 64,74 eur (za súdny poplatok) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,21 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 173 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 2 písm. f/, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil zrušením platobného rozkazu pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako držiteľ motorového vozidla spôsobil škodu na inom motorovom vozidle EČ HC 181 BC, pričom ako prevádzkovateľ vozidla nemal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške žalovanej sumy 1389,09 eur, ktorú v konaní žiadna zo strán nerozporovala. Žalobkyni, okrem uvedenej sumy, súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému 10. júna 2015 vo výške 5,05% ročne do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výšku úroku z omeškania mal preukázanú úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky 0,05%. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni v rozsahu 78% (úspech 89% - neúspech 11%), priznal náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 64,74 eur (78% zo sumy 83 eur) a vo výške 261,21 eur ako 78% zo sumy 334,89 eur, prestavujúcej náhradu trov právneho zastúpenia. Túto náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, účasť na súdnom pojednávaní, 3 x 71,37 eur), k tomu 2 x 7,81 eur režijný paušál, 1 x režijný paušál 8,39 eur, náhradu straty času v súvislosti s účasťou na pojednávaní 8.9.2015 za 4 polhodiny á 13,98 eur, podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, cestovné za použitie motorového vozidla na pojednávanie dňa 8.9.2015, Bratislava - Trnava a späť, 108 km x 0,183 eur; náhradu za pohonné hmoty 15,5 l/100 km x 108 km x 1,26 eur. Vyčíslenú odmenu 334,89 eur (214,11 eur spolu so sumou 24,01 eur, ako i 55,92 eur, 21,09 eur a 19,76 eur) súd prvej inštancie zvýšil o 20% DPH, t. j. 66,98 eur. Celková výška náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 401,87 eur. Súd prvej inštancie mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnenú na internetovej stránke www.statistics.sk za deň 8.9.2015 vo výške 1,26 eur za liter (benzín 95). Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla a podľa odseku 5 cena pohonnej látky sa preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, inak sa použije cena, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. 2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa v časti trov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala absenciu argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý neuviedol, akým spôsobom dospel k záveru o úspešnosti žalobkyne v rozsahu 78% a jeho rozhodnutie je v uvedenom smere preto nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že žalobkyni priznal 78% z trov právneho zastúpenia, teda zo sumy 334,89 eur. Súd prvej inštancie však vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 401,87 eur. Pomerná časť bola ale počítaná len zo sumy bez DPH (334,89 eur). Rozhodnutie v napadnutej časti je preto zmätočné a nepreskúmateľné. Vypočítaný pomer úspechu bolo potrebné aplikovať na celú sumu vypočítaných trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznaním plnej náhrady trov konania (pozostávajúcej z náhrady súdneho poplatku 83 eur a trov právneho zastúpenia 401,87 eur, príp. pomernej časti). 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, správnosť postupu súdu prvej inštancie bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva čl. 2 ods. 1, 2 CSP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo 633/2015). 7. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v konaní. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. 8. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). 9. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). 10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladala príslušnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez konkrétneho vysvetlenia uviedol rozsah úspešnosti žalobkyne 78% (úspech 89% a neúspech 11%). Takýto záver mohol urobiť len za predpokladu argumentačného základu, odôvodňujúceho jeho výpočet (pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní podľa § 142 ods. 2 O. s. p.). Súd prvej inštancie hoci formálne vypočítal pomer úspechu a neúspechu (v rozsahu 78%), ani minimálnym spôsobom svoj záver neozrejmil (najmä ak žalovaná suma predstavovala 1.389,09 eur, ktorá bola žalobkyni napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu aj priznaná). 12. Žalobkyňa tak dôvodne namietala nepreskúmateľnosť výpočtu pomeru svojej úspešnosti v konaní. Bolo potrebné súhlasiť aj s námietkou žalobkyne o nesprávnom výpočte pomernej časti náhrady trov právneho zastúpenia, keďže v závere odôvodnenia súd prvej inštancie vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia celkovou sumou 401,87 eur, avšak pomer úspechu v rozsahu 78% počítal len z časti náhrady trov právneho zastúpenia 334,89 eur. 13. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na absenciu argumentačného základu, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať (vo vzťahu k výpočtu pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní), nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie). 14. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať už podľa nového procesného kódexu CSP, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré prináležia žalobkyni, v súvislosti s jej nárokom na náhradu trov konania a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania. 15. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o náhrade trov konania. na základe zásady úspechu, podľa ustanovenia § 255 CSP. V prípade čiastočného úspechu strany v konaní, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom výpočet pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých strán náležite zdôvodní. Stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď, aby vyriešenie konkrétnej právnej otázky bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 16. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.