Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/835/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235262 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113235262.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. F., nar. XX.X.XXXX, O. H. XXX, 2/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, obaja t.č. K. XXX, za účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2.832 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 26C 133/2014-49 zo dňa 24. júna 2015 v časti o náhrade trov o náhrade trov konania združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1.a 2. náhradu trov konania v sume 239,20 eur k rukám splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote do troch dní a výrokom IV. súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 226,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po aplikácii § 96 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 11 ods. 3,4 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vecne odôvodnil tým, že žalobca, podaním zo dňa 16.3.2015, doručeným súdu dňa 23.3.2015 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaní 1. a 2. a vedľajší účastník na strane žalovaných so späťvzatím návrhu a so zastavením konania súhlasili, súd preto konanie zastavil. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a ani zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú. Vedľajší účastník na strane žalovaných 1. a 2. si uplatnil náhradu trov konania spolu v sume 311,59 eur a to trovy právneho zastúpenia pri žalovanom 1. v sume 239,20 eur a pri žalovanom 2. v sume 72,39 eur podľa § 13 ods.2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 3. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1. a 2. a to trovy právneho zastúpenia v sume 239,20 eur (podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia á 111,21 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. písomné podania na súd - vyjadrenie zo dňa 3.2.2014 á 111,21 eur + režijný paušál á 8,39 eur, ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia v sume 72,39 eur, nakoľko vedľajší účastník vstúpil z vlastného podnetu do konania a splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval v konaní na základe dohody o plnomocenstve vedľajšieho účastníka a nie žalovaných 1. a 2., a preto mu súd priznal len náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie vedľajšieho účastníka konania. Súd v súlade s ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 eur ( žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 233,50 eur - 6,70 eur), nakoľko žalobca zobral návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním a preto súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku. 4. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia, teda prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkov neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 od. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.. Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré neobsahuje žiadne odôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože súd neuviedol žiaden dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného na nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré môže sám robiť. Zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia by mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc, ktoré svojim obsahom sú šablónovitým opakovaným podaním predkladaným v nespočetnom množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V ďalšom odvolateľ zdôraznil závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 v obdobnej veci, podľa ktorých vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Priznané trovy právneho zastúpenia sú nedôvodné a nezákonné. Žalobca vyslovil názor, že vedľajší účastník nemal ani postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na koho strane má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. 5. Žalovaní 1. a 2. ani Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolanie nepodali. 6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať tomuto subjektu ďalšie trovy odvolacieho konania vo výške 64,- eur. Dôvodil tým, že združenie vo svojom vyjadrení zo dňa 24.2.2015, kedy vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník, poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohoda o výške úrokov alebo odmeny sa prieči dobrým mravom, je neplatná a namietal uplatnenú zmluvnú pokutu. K priznaniu trov konania k ich účelnosti sa vyjadril aj Ústavný súd vo svojom Náleze z 15. októbra 2014 č.k. III.ÚS 457/2014, ďalej poukázal na uznesenia krajský súdov, kde opodstatnenosť trov právneho zastúpenia bola potvrdená. Združenie má za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli aj dostatočne preukázané. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v časti náhrady trov konania združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. 9. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ust. § 81 a nasl. CSP, pričom združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. 10. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to o trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania žalobcu. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanou časťou rozsudku zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, a to trov právneho zastúpenia. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100033131, ktorú žalovaní podpísali v Trstíne dňa 09.11.2010 a žalobca v Bratislave dňa 29.11.2010 (ďalej v texte len ,, zmluva“) žalobca schválil žalovaným revolvingový úver. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podľa ktorého žalovaní žiadali úver vo výške 1500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 42/10, mesačná splátka 80,37- eur, RPMN 47,39 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Bod 6. zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 1500,-eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 42/10. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 80,37 eur, RPMN 67,92 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 44,57 eur. 13. Už právoplatnou (odvolaním nenapadnutou) časťou preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu. Žalobca zavinil zastavenie konania a preto je povinný v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. nahradiť trovy konania. Na základe uvedeného vzniklo právo na náhradu trov konania žalovaným a do 30.06.2016 na ich strane vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi, avšak len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené. 14. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah právnej pomoci, ktorý poskytol vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech žalovaných. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil do konania, pričom žalovaných predtým nekontaktoval. Vedľajší účastník iba oznámil svoj vstup do konania a následne podal písomné vyjadrenie zo dňa 24.02.2015, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má preto za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so žalovanými, v prospech ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy), do ktorého vstupuje, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. 15. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo 9/2013 a sp.zn. 6 MCdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). 16. V tejto súvislosti nie je možné prihliadnuť ani to, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda povinný ex offo prihliadať na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich spotrebiteľ (alebo vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane) dovolá. Vzhľadom na to, že súd bol v danej spotrebiteľskej veci ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku, vstup vedľajšieho účastníka, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné, a preto nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. 17. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené a preto nevzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavaného uznesenia, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, preto z pohľadu odvolacieho súdu nie sú správne. 18. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania nepriznal. 19. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd preto dospel k záveru, že je dôvodné mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. 20. Žalobca dňa 24.08.2016 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako čiastočné späťvzatie návrhu, ktorým zobral návrh späť v časti žalovanej sumy vo výške 2102,31 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne v obdobiach špecifikovaných v podaní. Vzhľadom však na to, že vo veci samej bolo konanie v celom rozsahu zastavené, z dôvodu nepodania odvolania, uznesenie súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2015, nebolo možné už prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré je v zmysle § 370 CSP možné len kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. 21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).