Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200087 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200087.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CELETEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zastúpenej usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanej: Y. G., nar. XX. W. XXXX, naposledy bytom O. XX/X, G., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: F. Z., tajomníčka Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 455,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. septembra 2014 č. k. 16C/121/2014-36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné a neplatné a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej (nesprávne označenej ako odporca, v tejto súvislosti viď ustanovenie § 79 ods. 1 a § 90 O.s.p., z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel a správne označovanie účastníkov tzv. sporového konania ako žalobca, žalovaný a podania začínajúcim konanie ako žaloba) povinnosť zaplatiť žalobkyni (nesprávne uvedené navrhovateľovi) 455,63 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 455,63 eur od 4. marca 2012 do zaplatenia a trovy konania 27 eur, k rukám zástupcu navrhovateľa, trovy právneho zastúpenia 94,44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo zvyšku žalobu (nesprávne uvedené návrh) zamietol; určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4. augusta 2012 č. 260620033064427 v časti B/klasický úver, na základe ktorej veriteľ má možnosť domáhať sa plnenia jednej z viacerých variant úpravy úverového vzťahu podľa konania dlžníka nasledujúceho po uzavretí zmluvy, v časti RPMN vo výške 45,94%, v časti 2. bode 1 zmluvy, zmluvného úroku vo výške 39% ročne sú neprijateľné a neplatné. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 53b, § 53c, § 53d a § 53 ods. 6 a § 517 ods. 2, § 53 ods. 1, 4 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien), § 153 ods. 4 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vecne tým, že účastníci dňa 4. augusta 2012 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX na nákup spotrebného tovaru v sume 378,90 eur s tým, že žalovaná mala úver zaplatiť v 12-mesačných splátkach po 41,34 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom žalovaná čerpala peňažné prostriedky na úvere, avšak neuhradila zostatok v žalovanej výške. Skutočnosť, že žalovaná úver čerpala a tento neuhradila nebola sporná a preto čo do výšky čerpaného a neuhradeného úveru súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej pohľadávky a to i s úrokom z omeškania 8,75% ročne. Ďalej súd prvého stupňa rozporne dôvodil, že spornou bola výška úverového rámca a tiež dohodnuté sankcie pre prípad porušenia zmluvy, resp. všeobecných úverových podmienok, keď podľa predložených dokladov žalovaná poskytnutý úver neuhradila v celom rozsahu, ale pokiaľ by súd prvého stupňa vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty a neprimeraných úrokov z omeškania, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Dodal, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis a to nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Ďalej v odôvodnení súd prvého stupňa podal teoreticky výklad o neprijateľných podmienkach, o vzťahu Občianskeho zákonníka a z. č. 610/2003 Z. z., teda vzťahu všeobecného a osobitného predpisu. Záverom dodal, že je neprijateľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala viaceré varianty, pričom na základe jednej má byť poskytnutý spotrebiteľský úver výhodnejšie ako na základe druhej a zároveň nie je možné určiť, ktorou variantou sa má zmluvný vzťah spravovať, prípadne obsah právneho úkonu má byť určený až podľa následného konania účastníka konania. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti B/klasický úver je neprijateľná a z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobkyni právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, keďže bolo preukázané, že žalovaná pohľadávku, ktorá nebola v rozpore so zákonom, teda istinu s riadne dohodnutým zákonným úrokom uhradila a preto žalobu zamietol (?). O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v prevažnej miere priznal náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že podáva voči rozsudku odvolanie z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a návrhu vyhovel alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na výzvu súdu prvého stupňa žalobkyňa upresnila, že odvolanie podáva len voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a voči výroku, ktorou súd určil zmluvné podmienky ako neprijateľné a neplatné. Namietala, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nekorešponduje s predloženými dôkazmi, ale ani s výrokom súdu, keď súd prvého stupňa zamietol časť žaloby a to zmluvné úroky vo výške 39% ročne zo sumy 378,90 eur od 4. marca 2013 do zaplatenia a vo zvyšku (tjs. i v časti úrokov) žalobe vyhovel. V odôvodnení súd prvého stupňa uvádza na jednej strane, že žalovaná úver čerpala a tento neuhradila a následne, že spornou bola výška úverového rámca a tiež dohodnuté sankcie. Súd prvého stupňa konštatuje i neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere a odkazuje na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 4. augusta 2012. Dodala, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhla, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať a rozsudok v napadnutých častiach je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/121/2014 je posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne, ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia 455,63 eur so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 378,90 eur od 4. marca 2013 do zaplatenia a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 455,63 eur od 4. marca 2013 do zaplatenia na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo 4. augusta 2012. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti rozsudku, v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok a v časti trov konania. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (v sporovom konaní žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Konštatovanie, že vada konania vymedzená vo vyššie odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci. Súd prvého stupňa sa totiž dopustil najmä toho pochybenia, že do odôvodnenia svojho rozsudku síce odcitoval viacero ustanovení právnych predpisov, tieto ale uspokojivým spôsobom nevyložil a výsledkami dokazovania i dostatočne argumentačne nepodporil svoju úvahu, prečo má byť žaloba v napadnutej časti nedôvodná a zmluvné podmienky neprijateľné a neplatné. Ako s prihliadnutím k námietkam vzneseným v rámci odvolania, tak aj bez nich požiadavke na zachovanie práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie so všetkými jeho atribútmi (vrátane práva na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie) nezodpovedalo nejasné a nekompaktné odôvodnenie, v ktorom sa na jednej strane uvádza, že žalovaná (nesprávne uvádzané odporca) čerpala peňažné prostriedky na úvere, neuhradila zostatok v žalovanej výške (viď str. 2 odsek 3) a na strane druhej, že žalovaná pohľadávku, ktorá nebola v rozpore so zákonom, teda istinu s dohodnutým zákonným úrokom uhradila (viď str. 6 odsek 3). Taktiež je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že z odôvodnenia nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri vyhlásení zmluvných podmienok (inak i bez ich bližšej konkretizácie). Odvolací súd podotýka, že súd prvého stupňa vyhlásil za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve v časti B/Klasický úver, pričom zmluva takéto označenie ani neobsahuje. Odvolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí ani neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov na dvojinštančný proces (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa nižšie uvedené: Predmetom konania zostalo len posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z úveru, poistného a ostatných poplatkov (teda zbytkových finančných nárokov žalobkyne, ktoré jej neboli súdom prvého stupňa priznané) ako plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo 4. augusta 2012. Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru je potrebné vzhľadom na jej účastníkov (ust. § 3 ods. 2 a 3 ZoSÚ), ako aj obsah práv a povinností v nej dohodnutých považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje (rešpektujúc osobitný charakter zmluvy o revolvingovom úvere) ZoSÚ upravujúci okrem iného aj formu a podstatné náležitosti takejto zmluvy (ust. § 4 ods. 1 a 2) vrátane právnych následkov ich absencie v reálne uzatvorenej zmluve (ust. § 4 ods. 3 a 4). Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky relevantné otázky (§ 157 ods. 2 O. s. p.). K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.