Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/719/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200211 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200211.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Alan Strelák, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. A., nar. XX. P. XXXX, bytom A. H. XX, Y., 2/ D. H., nar. X. Q. XXXX, bytom A. H. XX, Y., v konaní zastúpená žalovaným 1/, o zaplatenie 437,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. apríla 2015 č. k. 19C/86/2014-47, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaných zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 437,70 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 27. augusta do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 64,35 eur a náhrady trov konania; II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach v bode 3 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. Zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% zistený pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % zistený pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky je neprijateľná a preto neplatná; III. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 544 ods. 1 a 2 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) z. č. 129/2010 Z. z. o SÚ (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení zmien a noviel) a § 497 Obz. (z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanými dňa 14. januára 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 650 eur za odplatu vo výške 247 eur, ktorý dlh sa žalovaní zaviazali vrátiť v 13-tich splátkach, v prvých troch mesiacoch vo výške 3,25 eur a ďalej v 10-tich mesiacoch vo výške 88,37 eur mesačne. V zmluve bola uvedená RPMN 44,57 % a v pripojených Obchodných podmienkach 67,70 %. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaní z poskytnutého úveru zaplatili sumu 1.400,50 eur, pričom zmluva uzatvorená medzi účastníkmi bola zmluvou spotrebiteľskou a preto ju podrobil kontrole v zmysle ustanovení z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že neobsahuje zákonné náležitosti a to podľa § 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v zmluve nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov, ale len odkaz na nesprávnu uvedenú priemernú výšku RPMN 44,57 eur. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 650 eur a splatili 1.400,50 eur. Zamietol návrh i v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže táto je uvedená len v Obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy a je nesporné, že nebola individuálne dohodnutá a preto je dojednanie o zmluvnej pokute neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel), avšak v konaní úspešným žalovaným náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila ustanovením § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. a) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie zákona 258/2001 Z. z., keď tento bol zrušený zákonom č. 129/2010. Vzhľadom na prehľad zaslaný z vnútorného systému uviedla, že žalovaní zaplatili celkom len sumu 580,75 eur a nie sumu vo výške 1.400,50 eur, keď súd prvej inštancie ani neuviedol, akým spôsobom dospel k takémuto zisteniu a taktiež ani neuviedol, prečo zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Taktiež nesúhlasila s tým, že v zmluve má nesprávne uvedenú priemernú RPMN v hodnote 44,57 %, nakoľko táto hodnota korešponduje s hodnotu zverejnenou Ministerstvom financií SR k dátumu uzavretia zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 C.s.p.), prihliadnuc na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 15. novembra 2016. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/86/2014 je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 437,70 eur, úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne, zo sumy 437,70 eur od 27. augusta 2011 do zaplatenia. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a určil za neplatnú zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach v bode 3 (presne vymedzené vo výroku II. rozsudku) z dôvodu jej neprijateľnosti. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. <. - procesného predpisu účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie (že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. <. a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán (účastníkov) nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo, kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. <.. 9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. <. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci vyššie uvedené odvolacie dôvody z odvolania žalobkyne nie sú naplnené. 11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia vo veci a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. <., t.j., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 12. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (pokiaľ ide o odvolaciu námietku nedostatku riadneho odôvodnenia napádaného rozhodnutia), s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. <.). Na ďalšie zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 13. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na tento sa vzťahujú príslušné ustanovenia ZoSÚ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, len na strane 5 odôvodnenia v poslednom odseku nesprávne uviedol, že zmluvu podrobil kontrole v zmysle z. č. 258/2001 Z. z. 14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 16. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). 17. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), a k) zákona, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 9 ods. 2 ZoSÚ, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. 19. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. 20. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. f) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaní uhradili celkom 1.400,50 eur, súd správne žalobu zamietol. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca ku svojej žalobe nepriložil listinný dôkaz preukazujúci celkovú sumu uhradenú žalovanými jednotlivými splátkami na základe zmluvy o úvere zo 14. januára 2011. Žalovaní v priebehu konania preukázali listinnými dôkazmi (ústrižkami poštových poukážok a výpismi z Y. G. - č. l. 27 až 37), že svoj dlh voči žalobkyni uhradili, predložili i e-mailovú komunikáciu s advokátom žalobkyne z 22. júla 2014 potvrdzujúcu splatenie celého dlhu. Súd prvej inštancie správne vyzval advokáta žalobkyne výzvou (súčasťou predvolania doručenou mu 3.1.2015), aby sa vyjadril k listinným dôkazom a uviedol kedy a akú sumu žalovaní poukázali, aký je zostatok dlhu a čo predstavuje. Advokát žalobkyne ostal nečinný, k listinným dôkazom sa napriek opakovanej výzve nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Dôkaz - výpis z vnútorného systému o úhrade spolu len sumy 580,75 eur uviedol len v odvolaní. 21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 22. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v jej Obchodných podmienkach (zakladajúcich jej právo na zaplatenie zmluvnej pokuty) odvolací súd dodáva, že toto dojednanie bolo neplatné nie len pre ich neprijateľnosť (ako to uzavrel súd prvej inštancie), ale aj pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednania a to použité písmo, kedy samotná úverová zmluva (obsahujúca základné práva a povinnosti zmluvných strán z nej plynúce) je vyhotovená väčším písmom ako prehlásenie (nachádzajúcej sa v spodnej časti úverovej zmluvy) o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky a že dolu podpísaný klient (žalovaní) svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s týmito podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že už takéto vyhotovenie časti zmluvy spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, z ktorých potom zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma a jeho formát (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila žalobkyňa na vyhotovenie časti úverovej zmluvy a obchodných podmienok k nej sa viažucich (v spotrebiteľských zmluvách) za odporujúce dobrým mravom a nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok ich neplatnosť. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že voľným okom nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. 24. V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešný žalovaní, v dôsledku čoho im podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu ich úspechu vo veci, keďže im ale žiadne trovy nevznikli, nepriznal im ich. 25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).