Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200784 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114200784.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Obec Bíňovce, 919 07 Bíňovce, IČO: 31 22 58, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o zaplatenie 518,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7 Cb/34/2014-79 zo dňa 29.04.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 29.04.2015 č.k. 7 Cb/34/2014-79 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,16 eur a náhradu trov konania vo výške 45 eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie s použitím ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 123, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo v konaní sporné, že žalovaná užívala nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu o výmere 60 m2 v budove Domu kultúry a zdravotného zariadenia v Bíňovciach, za účelom využívania prenajatých priestorov ako predajne potravín a ďalších výrobkov. Písomná Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.03.2008 bola uzavretá na dobu neurčitú. Aj keď žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poukázala na to, že predmetnú zmluvu osobne nepodpísala, a preto ju pokladá za neplatnú, tak v priebehu konania uviedla, že na podpis zmluvy ústne splnomocnila svojho manžela, ktorý ju zastúpil pri podpise, právnom úkone uzatvorenia zmluvy a konal v jej mene, s jej súhlasom a vedomím, pričom obsah zmluvy jej bol známy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva bola zmluvnými stranami uzatvorená platne. V článku II bod. 1 zmluvy si strany dohodli, že výška úhrady za užívanie prenajatých priestorov je stanovená v dvoch položkách a to: nájomné a úhrada prevádzkových nákladov. Podľa bodu 4. Článku II zmluvy, prevádzkové náklady bude nájomca - žalovaná uhrádzať tak, že nakoľko spotreba elektrickej energie je na samostatnom elektromere, úhrada za spotrebu elektrickej energie sa bude platiť podľa faktúr z elektrární do pokladne referentke Obecného úradu vždy do termínu splatnosti faktúry. S citovaným dojednaním o spôsobe úhrady spotrebovanej elektriny žalovaná súhlasila a po dobu nájmu až do januára 2011 aj úhrady riadne vykonávala. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluvným partnerom - odberateľom elektrickej energie od dodávateľa ZSE Energia, a.s., bol žalobca, ktorý aj hradil tomuto dodávateľovi úhrady za dodávku, či už na základe preddavkových, zálohových faktúr alebo na základe zúčtovacích, vyúčtovacích faktúr za to ktoré obdobie. Žalobca následne tieto uhradené platby ZSE Energia, a.s., predkladal na preplatenie konečnému a reálnemu odberateľovi - žalovanej. Účastníci zhodne uviedli, že žalovaná naposledy uhradila žalobcovi zálohovú platbu vo výške 179,40 eur za mesiac január 2012. Zároveň účastníci zhodne uviedli, že nebytové priestory reálne žalovaná užívala do polovice marca 2012, pričom dodávka elektrickej energie bola ukončená (bola odpojená) dňa 04.03.2012. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 a jej doručenia v totožný deň mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca v súlade so zmluvou vypovedal Zmluvu o nájme zo dňa 11.03.2008, pričom uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, teda uplynutým mesiaca január 2012, došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi. V prípade ak by nájomný vzťah aj naďalej existoval, tak žalovanej by vznikla povinnosť uhradiť svoj dlh za spotrebovanú energiu za mesiace január až marec 2012 v zmysle článku II. zmluvy. Nakoľko však v mesiacoch február až marec 2012 užívala žalovaná nebytové priestory už bez právneho dôvodu, titulu (ktorým bol v minulosti nájom), ktorý odpadol, bolo nutné posudzovať prijímanie plnenia z jej strany (užívanie nehnuteľnosti, spotrebovanie elektrickej energie) ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať, zaplatiť. Súd prvého stupňa mal za to, že žalovanej vznikla v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté plnenie za rozhodné obdobie titulom bezdôvodného obohatenia, majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaná v rozhodnom období február až marec 2012 prijímala plnenie žalobcu v podobe užívania nehnuteľností, v danom prípade nebytových priestorov spolu s plnením - dodávkou elektrickej energie, a preto je povinná vrátiť peňažnú náhradu získaného prospechu vo výške rovnajúcej sa bežnej, obvyklej odplate. Z vykonaného dokazovania a to konkrétne z listinných dôkazov predložených žalobcom (faktúr) mal súd prvého stupňa preukázané, že výška obvyklého, bežného plnenia za prijímanú elektrickú energiu je vo výške reálnej spotreby elektrickej energie spolu za rozhodné obdobie v sume 518,16 eur (vyúčtovaná suma nedoplatku za obdobie január až marec 2012), ktorú je povinná žalovaná žalobcovi zaplatiť. Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 45 eur za zaplatený súdny poplatok. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil, nevypočul osobu, ktorá uzatvárala zmluvu a namietala výšku žalovanej sumy. Žalovaná uviedla, že v žiadnom prípade nemohla minúť na spotrebe elektrickej energie za 35 dní sumu, ktorú si uplatnil žalobca, keď za celý rok bola spotreba elektrickej energie v hodnote 2.200 eur a za jeden mesiac nemohla teda spotrebovať elektrickú energiu v hodnote 518,16 eur, keď mesačná platby boli okolo 180 eur. Elektromer, ktorý bol odfotený ako dôkaz, bol odfotený v roku 2014. Žalobcom predložené faktúry sú nezrozumiteľne, čudným spôsobom vyrátané, na ktorej sú uvedené tri odberné miesta. Žalobcom predložené faktúry neobsahujú údaje žalovanej a nie je z nich zrejmé, k čomu sa žalované sumy viažu. Ďalej žalovaná namietala, že zmluva bola podpísaná pánom T. a nie jej osobou. Žalovaná uviedla, že starostka obce ju z predmetného objektu vystrnadila, následne predmet nájmu zrekonštruovala a náklady za energie týmto spôsobom použité, žiada zaplatiť od žalovanej. Žalovaná namietala, že náklady za spotrebovanú elektrickú energiu si nemohla odrátať zo zisku, dať do daňového priznania, pretože jej nebolo umožnené prepis elektromeru na jej osobu a v tejto veci s ňou starostka nechcela komunikovať. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a),c),d)), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorú zmluvu vypovedal žalobca výpoveďou zo dňa 28.10.2011, keď trojmesačná výpovedná lehota uplynula 31.01.2012. Predmetom sporu je zaplatenie ceny za spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie 01.02.2012 do 04.03.2012, kedy žalovaná užívala nebytové priestory bez právneho dôvodu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že na strane žalovanej vznikol majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol a to vypovedaním nájomnej zmluvy. V predmetnom konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa domáhal žalobca predmetnou žalobou. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania a to konkrétne z faktúr predložených žalobcom za preukázané, že výška obvyklého, bežného plnenia za prijímanú elektrickú energiu je vo výške reálnej spotreby elektrickej energie za rozhodné obdobie spolu v sume 518,16 eur, ktorú je povinná žalovaná žalobkyni zaplatiť. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje, nakoľko súd prvého stupňa bol povinný skúmať za účelom zistenia výšky obvyklého plnenia za odber elektrickej energie, aké platby boli žalovanou v minulosti vykonávané za odber elektrickej energie na odbernom mieste, ktoré žalovaná užívala pre účely podnikania aj po skončení nájomnej zmluvy a doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky obvyklého nájomného za rozhodné obdobie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva aj žalovanou namietaná skutočnosť, že žalobcom predložené faktúry, resp. ich časť označená žalobcom, sa skutočne vzťahujú k odbernému miestu, ktoré žalovaná užívala na účely podnikania a aj po skončení nájomného vzťahu, nakoľko to nevyplýva ani zo zmluvy o nájme ani z iných listinných dôkazov predložených žalobcom. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v tejto časti zmätočné, nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Vzhľadom na uvedené, je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný a teda zjavne neodôvodnený. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia prvostupňového súdu s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nemožnosti doplnenia dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) bude opätovne posúdiť výšku obvyklého plnenia za prijatú elektrickú energiu v rozhodnom období, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vysporiadať sa so všetkými vznesenými námietkami žalovanej a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa odvolala voči všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, súd na základe odvolania žalovanej zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vrátane náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, nemožno hovoriť o úspechu žalobcu alebo žalovanej. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.