Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201170 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114201170.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, zastúpený splnomocnencom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s.r.o., IČO: 35 967 421, Lermontovova 18, Bratislava, proti odporkyni: R. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX, R. T. C., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: Mgr. G. X., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 1.198,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra 2014,č.k. 18C/200/2014-35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 990 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20% z celkovej ceny tovaru s DPH t.j. 199,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 990 eur od 11.09.2009 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu súd nepriznáva. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel dňa 10.12.2009 kúpnu zmluvu č. 29021138. Za objednaný a riadne odovzdaný tovar mala odporkyňa navrhovateľovi uhradiť sumu 990 eur. Odporkyňa obdržala tovar podľa zmluvy a kúpnu cenu neuhradila. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu alebo jej časť predávajúcemu, vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20% z celkovej ceny tovaru s DPH. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 563, § 588, § 591, § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona na ochranu spotrebiteľa. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd z úradnej povinnosti povinný skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa a prihliadnuť na premlčanie ex offo teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b bola zavedená s účinnosťou 01.05.2014. Neboli vo vzťahu k tejto úprave prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní sa stal splatným dňa 11.12.2009. Premlčacia doba začala plynúť dňa 12.12.2009, kedy navrhovateľ mohol uplatniť na súde svoje právo voči odporkyni a premlčacia doba mu uplynula dňa 12.12.2013. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 17.01.2014, t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko uplatnený nárok je premlčaný, keď v tomto smere súd vychádzal z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a to § 563, v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiada, k čomu však nedošlo a keď súd vychádzal z § 591 O.z. z ktorého vyplýva, že ak nie je dohodnuté inak, ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Súd dospel preto k záveru, že odporkyňa bola povinná plniť bez zbytočného odkladu, teda dňom nasledujúcim po obdržaní tovaru, t.j. dňom 11.12.2009. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne v danej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014. Právo, ktoré je predmetom tohto konania bolo uplatnené na súde pred dňom 01.05.2014, predmetné konanie je teda súdnym konaním, na ktoré sa nemôže vzťahovať uvedené novelizujúce ustanovenie, keď spätná účinnosť právnych noriem je prípustná len v prípadoch, kedy ju zákon predpokladá. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s posúdením začiatku plynutia premlčacej doby. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 563 O.z.. Splatnosť predmetnej pohľadávky nebola v zmluve výslovne dohodnutá, za právnu skutočnosť podmieňujúcu vznik povinnosti na peňažné plnenie a zároveň začiatok plynutia premlčacej doby je nutné považovať okamih doručenia výzvy na zaplatenie dlžníkovi. V danom prípade je potrebné pod tento moment subsumovať okamih podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa v zmysle ustálenej právnej praxe považuje za výzvu na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Podanie žaloby je treba považovať za kvalifikovanú upomienku. Za doručenie výzvy na plnenie peňažného záväzku dlžníkovi možno považovať aj doručenie žaloby. Za takúto aplikáciu predmetného ustanovenia sa však v neposlednom rade hlási i doktrinálny výklad. Ak veriteľ namiesto výzvy podal žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia dlžníkovi ten deň, kedy mu bola doručená žaloba veriteľa. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň. Ak by plnil neskôr, dostal by sa do omeškania. Súd tak nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a prihliadol na oslabenie právneho nároku navrhovateľa z úradnej povinnosti a zároveň nesprávne aplikoval ustanovenie § 563 O.z. a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 18C/200/2014 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.198,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 990 eur od 11.09.2009 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý z dôvodu premlčania nároku. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne skúmal v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. premlčanie nároku navrhovateľa a dospel k správnemu záveru, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni je premlčaná. Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Toto ustanovenie upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou kratšou, či dlhšou premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je tu ustanovená v dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, lebo o svojom práve nevedel, lebo mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka a pod.). V predmetnej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu kúpnej zmluvy nebol dohodnutý čas splnenia záväzku. Pre prípad, ak čas splnenia záväzku nebol dohodnutý, ani inak určený právnym predpisom (§ 563), či určiteľný rozhodnutím súdu (§ 564), dlžník je podľa ustanovenia § 563 povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Z uvedeného tak vyplýva, že veriteľ, teda navrhovateľ, mohol najskôr o splnenie svojej pohľadávky požiadať dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k vzniku právneho vzťahu, t.j. 11.12.2009 a požiadať mohol v lehote troch rokov, t.j. do 11.12.2012. Ak však v tejto lehote o splnenie nepožiadal, právo sa mu premlčalo. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže k podaniu návrhu na začatie konania došlo dňom 17.01.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd prvého stupňa správne návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku a odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej odporkyni v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.