Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/129/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210842 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210842.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, o zaplatenie 953,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27. novembra 2014, č.k. 17C/364/2014-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa ktorým sa domáhal na odporcovi zaplatenia istiny 953,71 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.02.2011 do zaplatenia a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa zaplatenia sumy 953,71 eur s príslušenstvom domáhal na základe nedoplatku zo zmluvy o pôžičke č. 7061090, ktorú uzavrel odporca so Slovenskou požičovňou dňa 21.09.2009. Právny predchodca navrhovateľa na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi celkovú sumu 1.872 eur, ktorú sa odporca zaviazal pravidelne splácať v 24 mesačných splátkach po 78 eur, čo však nedodržal. Do podania návrhu uhradil celkovo sumu 1.022 eur. Keďže odporca riadne nesplácal, navrhovateľ ho listom zo dňa 18.02.2011 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Pohľadávka bola z pôvodného veriteľa Slovenská požičovňa postúpená na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a následne na EOS KSI Slovensko, s.r.o. teda navrhovateľa. Súd skonštatoval, že právny predchodca navrhovateľa súdu k návrhu doložil ako listinný dôkaz zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 21.09.2009. Súd konštatuje, že v zmluve bola dohodnutá výška pôžičky 1.400 eur, mesačná splátka 78 eur, počet mesačných splátok 24, celková suma pôžičky 1.872 eur, konečná splatnosť 24 mesiacov, ročná úroková sadzba 33,98 a priemerná RPMN je nečitateľná. Iné údaje zo zmluvy, jej druhá strana ako ani všeobecné podmienky nie sú čitateľné, teda ani preskúmateľné zo strany súdu. Údaje, ktoré sú v zmluve čitateľné postačujú na prijatie záveru, že zmluva o úvere sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z. účinným k 21.09.2009, nakoľko predmetný vzťah treba posúdiť ako spotrebiteľský. Dňa 23.02.2011 odporca osobne prevzal list právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 18.02.2011, ktorým bol vyzvaný na okamžité splatenie dlhu v celkovej výške 864,80 eur, najneskôr však do troch dní. Podľa § 122 O.z. potom mal odporca plniť najneskôr dňa 26.02.2011 a dňom 27.02.2011 sa dostal do omeškania. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 100 ods. 1, 2, § 101, § 122 ods. 2 O.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne posudzované vykonať po prvý raz. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu t.j. či subjektívneho alebo objektívneho tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvý krát splniť dlh resp. začať s jeho plnením. Keďže v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd musí ex offo prihliadať na premlčanie nároku v spotrebiteľských vzťahoch, v danej veci sa takisto zaoberal premlčaním. Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu dňa 26.02.2011. V danom prípade sa dlh odporcu premlčal dňom 26.02.2014, návrh na súd bol podaný až dňa 17.04.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa súd ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi a návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Zastáva názor, že na daný prípad nesprávne súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 36/95, článok 125 ods. 1 písm. a), článok 152 ods. 4 Ústavy, Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 348/06. Aplikáciou ustanovenia § 5b na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok návrhom zo dňa 17.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Navyše odporca svojím podaním zo dňa 11.11.2014 uznal uplatnený návrh, preto súd mal postupovať podľa § 153a ods. 1 O.s.p. a vydať rozsudok na základe uznania. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 17C/364/2014 je určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 953,71 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.02.2011 do zaplatenia, titulom nedoplatku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061090 zo dňa 21.09.2009. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu premlčania nároku. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaním potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda i premlčanie sa posudzuje podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to § 100 ods. 1, § 101. Ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd správne najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 13/2014 a sp.zn. 8 MCdo 13/2014 v ktorých sa konštatuje, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musel vziať na zreteľ ust. §5b zák.č. 250/2007 Z.z. a teda bol povinný prihliadať na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Správne tiež zohľadnil § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave dospel správne súd k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok voči odporcovi priznať a preto správne súd prvého stupňa návrh voči odporcovi z dôvodu premlčania ako nedôvodný zamietol s tým, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 11.11.2014 za prejav, ktorý nemožno považovať za uznávací, z dôvodu, že v ňom absentujú všetky podstatné náležitosti uznávacieho prejavu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu nepriznal, nakoľko túto si neuplatnil, ani mu žiadne trovy nevznikli. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.