Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210965 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210965.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. X, zastúpená: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, proti manželovi: Mgr. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom Paulínska 20, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: 1) V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, 2) Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, o návrhu navrhovateľa: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, o výživné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10. marca 2016, v časti výrokov III., V., VI. a VIII. a o odvolaní manžela (otca) proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu, takto r o z h o d o l : I. Súd rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti rozvodu manželstva, vo výroku I., v časti zverenia maloletej Z. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku IV., v časti neurčenia platiť výživné na maloletú Z., vo výroku VI., v časti daňového bonusu a prídavku na dieťa na maloletú Z., vo výroku VII., v časti styku rodičov s maloletou Z., vo výroku VIII., v časti uloženia povinnosti navrhovateľke, manželovi a maloletej V. podrobiť sa psychologickému poradenstvu, vo výroku IX., v časti náhrady trov konania, vo výroku X., v časti povinnosti zaplatiť trovy štátu, vo výrokoch XI. a XII. p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zverenia maloletej V., vo výroku II., m e n í tak, že maloletá V. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í v časti povinnosti platiť výživné na mal. V., vo výroku III., tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú V. vo výške 80 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku. Matka je povinná platiť výživné synovi G. vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. IV. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í v časti úpravy styku s maloletou V. na čas po rozvode, v časti výroku IV. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou V. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod.. Matka je povinná maloletú V. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný po skončení styku V. odovzdať v mieste jeho bydliska. V. Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení v časti, v ktorej súd zveril G. do osobnej starostlivosti otca, vo výroku II., v časti, v ktorej upravil styk matky s G., vo výroku IV. a v časti, v ktorej súd uložil povinnosť G. podrobiť sa psychologickému poradenstvu, vo výroku IX. tak, že G. sa nezveruje do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, neupravuje sa styk G. s matkou a neukladá sa mu povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, výrokom II. maloleté deti G. a V. sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom obom rodičom priznal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výrokom III. Súd matke uložil povinnosť na čas po rozvode platiť na maloletého G. a V. výživné vo výške 80 eur mesačne na keždé z detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. súd upravil styk matky s maloletým G. a maloletou V. na čas po rozvode tak, že matky je oprávnená stretávať sa s maloletým G. a maloletou V. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 17.00 do 18.00 hod. Otca súd súčasne zaviazal maloleté deti na styk s matkou pripraviť a odovzdať ich matke v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska a matke uložil povnnosť odovzdať deti otcovi v mieste jeho bydliska. Výrokom V. maloletú Z. sa na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca v týždenných intervaloch (v párnych týždňoch u matky a v nepárnych u otca) od nedele od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výrokom VI. matke ani otcovi súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti povinnosť platiť výživné na maloletú Z. neurčil. Výrokom VII. súd určil, že daňový bonus na maloletú Z. si bude uplatňovať matky a prídavok na dieťa na maloletú Z. bude poberať otec. Výrokom VIII. súd upravil styk rodiča, ktorý nebude mať maloletú Z. vo svojej osobnej starostlivosti, počas striedavej osobnej starostlivosti tak, že matky je oprávnená stretávať sa s maloletou Z., keď bude maloletá v osobnej starostlivosti otca počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 04.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hod. do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. Otcovi súd umožnil stretávať sa s maloletou Z., keď bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 04.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hod. do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. Výrokom IX. súd uložil matke, otcovi a maloletým deťom G. a V. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 25 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi o výchove a starostlivosti o maloleté deti, za účelom zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletých detí, usmernenia rodičov o ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí a obnovenia vzťahu matky s maloletým G. a maloletou V.. Výrokom X. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Výrokom XI.súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 150,23 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom XII. Zaviazal odporcu zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 67,56 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 6, § 75 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine (ďalej len ZoR) a § 113 ods. 1, § 154 ods. 1 a § 144 O.s.p. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí mali rozdielne názory na spolužitie v manželstve, čo viedlo k nezhodám, konfliktom, podľa tvrdenia navrhovateľky z dôvodu zasahovania do rodiny zo strany rodičov manžela (čo manžel v priebehu konania nerozporoval), čo podľa manžela vyústilo do nevery zo strany navrhovateľky, ktorá však neveru popiera. Či už zo strany navrhovateľky k nevere počas manželstva prišlo alebo nie, je zrejmé, že v manželstve boli dlhší čas nezhody, pričom prípadná nevera by bola ich vyvrcholením. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával ďalšie dokazovanie o manželom tvrdenej nevere navrhovateľky. Takéto dokazovanie by nehospodárne predlžovalo konanie. V priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú úplne rozvrátené, manželia viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nevedú spoločný intímny život, nevychovávajú spoločne svoje deti, nie je medzi nimi žiaden citový vzťah. Existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka a manžel žijú oddelene od januára 2014, pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a obaja s rozvodom súhlasia. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch účastníkov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v záujme účastníkov konania, ani v záujme ani maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, životné hodnoty a následne aj na výchovu ich detí. 3. Z dôvodu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, súd rozhodoval aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase rozhodovania bolo v najlepšom záujme oboch starších maloletých detí zveriť ich do osobnej starostlivosti otca. V súlade s § 43 ods. 1 ZR bol v konaní zisťovaný názor maloletých detí G. a V., ktorí vzhľadom k svojmu veku a rozumovej vyspelosti vyjadrili samostatne svoj názor na referáte poradensko-psychologických služieb na úrade práce v konaní sp. zn. 19P/9/2014 (úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom do rozvodu), ako aj pri vyšetrení u znalkyne v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné zisťovať názor maloletých detí na pojednávaní. Maloleté deti G. a V. vyjadrili svoj názor zostať v starostlivosti otca, pričom vzťah oboch detí k matke je v súčasnosti narušený a obidvaja odmietajú sa s ňou stretávať. Podľa názoru súdu je nevyhnutné za pomoci psychológa pracovať na obnove vzťahu detí k ich matke, pretože súčasný stav ich vzťahov nie je v záujme zdravého psychického vývoja detí. Pri rozhodovaní súd musí vychádzať zo skutkového stavu stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase vyhlásenia rozsudku bol zistený taký skutkový stav, ktorý by neumožnoval dve staršie deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, podľa návrhu matky, aj keď boli naplnené podmienky podľa § 24 ods. 2 ZoR, a obaja rodičia sú spôsobilí maloletého G. a V. vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem. Podľa názou súdu vzhľadom na odmietavý postoj detí k matke, ktorý súd rešpektoval, nebola v prejednávanej veci splnená podmienka, že by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme týchto detí. Nebolo možné nútiť obe staršie deti, aby sa podriadili výchove matky, ku ktorej majú narušený vzťah. Bolo by to kontraproduktívne, a takéto riešenie vzťahov neodporúčala ani znalkyňa v znaleckom posudku (viď č.l. 164). Predpokladom pre zverenie oboch starších detí do striedavej osobnej starostlivosti bude preto najskôr obnovenie vzťahu medzi deťmi a ich matkou za pomoci psychológa v rámci uloženého výchovného opatrenia a až po obnove tohto vzťahu by bolo možné uvažovať o uvedenej forme starostlivosti. Zároveň súd poukázal na nezanedbateľnú skutočnosť, že z prešetrených pomerov u matky je zrejmé, že vykonávaniu striedavej osobnej starostlivosti (odhliadnuc od vyššie uvedeného) bráni aj praktická prekážka, pretože bytové pomery matky nie sú prispôsobené pre spolužitie štyroch osôb. 4. Maloleté deti G. a V. boli vo výroku II. zverené do osobnej starostlivosti otca, preto bolo potrebné matku zaviazať na platenie výživného na obe maloleté deti. 5. Náklady na maloletého G. boli vyčíslené vo výške približne 300 eur mesačne (č. l. 210), pozostávajúce z mesačných nákladov na stravu vo výške 135 eur, na oblečenie 50 eur, hygienické potreby 17,48 eura, kocúr 16 eur, školské potreby 51,50 eura, kino/futbal 20 eur a telefón 9 eur. Mesačné náklady na maloletú V. boli vyčíslené vo výške asi 349 eur (č.l. 212), pozostávajúce z nákladov na stravu 120 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 19,48 eura, morské prasa 20 eur, školské potreby 16,67 eura, školské poplatky 38,33 eura mesačne, kino/divadlo 20 eur, telefón 21 eur a cestovné 44 eur. 6. Matka je zamestnaná v spoločnosti CWS - boco R., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 783,40 eura (potvrdenie na č.l. 191-192 v spojení s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 285). Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, poberá výsluhový dôchodok 392,48 eura mesačne (č.l. 198) a poberá tiež prídavok na dieťa na tri deti v celkovej výške 70,56 eura. Z oznámenia ÚPSVaR Piešťany pracovisko Hlohovec (č.l. 273) zo dňa 15.01.2016 vyplýva, že do evidencie môže byť zaradený aj uchádzač o zamestnanie, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku. Od začiatku roku 2015 mal úrad práce jednu nahlášku voľného pracovného miesta na profesiu sociálny pracovník od zamestnávateľa P., s.r.o. v P.. Z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 15.01.2016 potom vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva bola vo výške 596 eur. 7. Z príjmu matky vo výške 783,40 eura mesačne 20 - 25% (čo je v súdnej praxi zaužívané rozmedzie pre stanovenie výšky výživného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti) predstavuje časť od 160 do 200 eur, v ktorej sa určuje výživné matky na všetky jej deti. Matka má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, preto je potrebné stanoviť výživné na hornej hranici rozmedzia, t.j. matky by sa mala podieľať na výžive svojich troch detí v celkovej sume 200 eur zo svojho príjmu. Vzhľadom na vek dvoch starších detí, ako aj skutočnosť, že sa o ne matky osobne nestará, je podľa názoru súdu odôvodnené určiť na ne výživné vo výške 80 eur na každé z starších detí, pričom zostávajúca suma 40 eur spolu s uplatneným daňovým bonusom bude určená na výživu maloletej Z. počas obdobia v mesiaci, kedy bude mať maloletú vo svojej starostlivosti, a zo zvyšku bude matka uhrádzať náklady na bývanie a svoje životné potreby. 8. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem ako len výsluhový dôchodok 392,48 eura mesačne. Otec je vysokoškolsky vzdelaný a preto je nepochopiteľné, že sa uspokojuje s príjmom v uvedenej výške a s tým, že je viac ako rok nezamestnaný. Otec si prácu nehľadá dostatočne, keď podľa jeho tvrdenia si hľadá prácu iba pomocou známych a portálu profesia.sk. Otcovi nič nebráni hľadať si prácu prostredníctvom evidencie na úrade práce. Z oznámenia úradu práce vyplynulo, že evidovať sa môže aj osoba poberajúca výsluhový dôchodok, pričom na úrade práce mali v ponuke aj pozíciu vhodnú práve pre otca. Uvedené možno vykladať len na ťarchu otca, ktorý by mal využiť všetky možnosti, aby sa zamestnal a mohol sa tak podieľať vo vyššej miere na výžive svojich detí. Otec je zdravý muž v produktívnom veku (hoci po operácii chrbtice, avšak otec netvrdil a nepreukázal neschopnosť pracovať, zároveň bol po operácii schopný pracovať rok na pozícii robotník na zbernom dvore - viď č.l. 195), žijúci v Trnavskom kraji, je schopný za pomoci úradu práce nájsť si zamestnanie, kde by vzhľadom k svojmu vysokoškolskému vzdelaniu dosahoval čistý príjem vo výške asi 596 eur (oznámenie Štatistického úradu na č.l. 272). Ak tak otec nepracuje a nehľadá si prácu za využitia všetkých možností, je potrebné na to prihliadať ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku v zmysle § 75 ZoR. Súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca dosahovať čistý mesačný príjem asi 988,48 eura (výsluhový dôchodok 392,48 eur + potencionálny príjem 596 eur), z ktorého je povinný sa tiež podieľať na výžive svojich detí. S prihliadnutím na možnosti matky a schopnosti otca je výška výživného matky na obe staršie deti odôvodnená vo výške 80 eur mesačne na každé z detí. Ide o súrodencov podobného veku a potrieb, s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej Z., ako aj výdavky matky na bývanie a na svoje životné potreby. Súd tak určil vo výroku III. výšku výživného matky voči maloletému G. a maloletej V. 80 eur mesačne na každého z nich. Vo zvyšnej miere budú náklady na obe deti kryté prídavkom na dieťa a zároveň bude potrebné, aby sa na nákladoch na obe staršie maloleté deti podieľal aj otec, ktorý by mal urobiť všetko pre zvýšenie svojho príjmu, a to aj evidenciou na úrade práce. Ak niektoré z nákladov na maloletého G. a maloletú V. nebudú pokryté výživným zo strany žiadneho z rodičov (nakoľko vyčíslené náklady evidentne prevyšujú možnosti a schopnosti oboch rodičov), bude vecou otca, aby vynakladanie týchto nákladov zvážil resp. obmedzil. 9. Maloleté deti G. a V. nemajú v súčasnosti záujem o stretávanie sa s matkou, ale zároveň z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že tu nie sú dôvody pre zákaz styku matky so staršími deťmi. Podľa záverov znalkyne by bolo kontraproduktívne staršie deti do styku s matkou nútiť, z čoho potom logicky vyplýva, že ani styk matky s deťmi nie je vhodné upraviť širokom rozsahu. Preto súd vo výroku IV. upravil styk matky s dvomi staršími deťmi pre začiatok v obmedzenom rozsahu, počas každého nepárny víkendu v nedeľu od 17.00 hod. do 18.00 hod., aby bol zachovaný aspoň minimálny kontakt matky s oboma staršími deťmi a aby bol vytvorený priestor pre ich stretávanie a obnovenie vzťahu. Uvedený čas stretnutí určil súd tak, aby bezprostredne predchádzal preberaniu maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky, aby mala matka vyhradený čas na stretnutie so staršími deťmi. V prípade, že dôjde k obnoveniu vzťahu medzi dvoma staršími deťmi a matkou, nič nebráni matke podať návrh na zmenu úpravy styku s deťmi v širšom rozsahu. 10. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Z. na čas po rozvode, súd dospel k záveru, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v najlepšom záujme maloletej a budú tak lepšie zaistené jej potreby, ako by tomu bolo v prípade výlučnej starostlivosti len jedného rodiča. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletá Z. má porovnateľný vzťah k obom rodičom, rovnako obaja rodičia majú pozitívny vzťah k maloletej, a obaja rodičia majú záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletá dva roky žije v domácnosti otca, v ktorého starostlivosti o maloletú neboli zistené závady. Matka a aj otec žiadali zveriť maloletú Z. do svojej osobnej starostlivosti, pričom pôvodne na referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR počas konzultácií (pre potreby konania sp. zn. 19P/9/2014) obaja súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec následne nesúhlasil, na poslednom pojednávaní v konaní sp. zn. 17P/27/2014 túto možnosť pripustil, matka nie. Z dôvodu, že názor maloletej Z. bol zisťovaný v rámci vyšetrenia u znalkyne, pričom zo strany otca boli tvrdené zmeny v postoji maloletej od času vydania ostatného predbežného opatrenia v mesiaci november 2015, súd v súlade s § 43 ods. 1 ZoR považoval za potrebné zistiť aktuálny názor maloletej jej vypočutím. Maloletá Z. bola vypočutá na pojednávaní za prítomnosti iba kolízneho opatrovníka, pričom s obsahom jej výpovede boli ostatní účastníci oboznámení. Z vyjadrenia maloletej Z. bolo zrejmé, že pociťuje stretávanie sa so svojou matkou za nedostatočné („keď je u maminy, je jej smutno za tatinom trochu, keď je u tatina, je jej strašne smutno za maminou“). Vyjadrila preferenciu starostlivosti matky („chcela by, aby to bolo inak, chcela by, aby bývala u maminy a k tatinovi chodievala“), neskôr pripustila aj možnosť striedania („páčilo by sa jej aj, keby bola týždeň u maminy a týždeň u tata“). Na vyšetrení u znalkyne maloletá vyjadrila svoj názor tak, že by sa chcela striedať, byť s tatom aj s mamou (viď č.l. 161). Súd mal z vykonaného dokazovania a preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú Z. vychovávať. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchovný potenciál rodičov je rovnaký a medzi oboma rodičmi a maloletou je porovnateľný vzťah. Je v záujme zdravého vývinu maloletej, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia rovnakým dielom. Zároveň maloletá, hoci na pojednávaní skôr preferovala starostlivosť matky, neodmietla ani striedavú osobnú starostlivosť, pričom k tejto forme starostlivosti sa zároveň priklonila pri znaleckom vyšetrení u znalkyne. Pri vypočutí na súde pritom maloletá neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by striedavej osobnej starostlivosti bránili. Zároveň súd poukazuje na to, že hoci znalkyňa odporučila súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zároveň uviedla, že zverenie maloletej Z. do striedavej starostlivosti oboch rodičov považuje tiež za vhodné (viď č.l. 165). Rodičia sa dokonca na začiatku konania sp.zn. 19P/9/2014 dohodli v rámci konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR na striedavej starostlivosti o maloletú, pričom od tejto dohody otec následne ustúpil. Súd sa stotožňuje s názorom znalkyne, že matka je pre malé dievčatko bližšou rodičovskou postavou a je pre dievčatko veľmi dôležitá z hľadiska formovania správnej ženskej identity a z hľadiska identifikácie a že maloletá bola dlhý čas vo výlučnej starostlivosti otca. Uvedené však nie je podľa názoru súdu prekážkou pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pre formovanie správnej ženskej identity maloletej nie je nevyhnutné, aby bola maloletá vo výlučnej starostlivosti svojej matky, ale postačuje, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky aspoň po primeraný čas, čo interval jedného týždňa spĺňa. Ak aj maloletá bola vo výlučnej starostlivosti otca po dlhší čas, uvedené neznamená, že je v záujme maloletej teraz otca úplne zo starostlivosti o maloletú vylúčiť. Zároveň súd poukazuje na potrebu zachovať súrodenecké väzby medzi maloletou a staršími súrodencami. Hoci je medzi dvoma staršími deťmi a Z. väčší vekový rozdiel, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že najmä medzi maloletými deťmi V. a Z. je blízky súrodenecký vzťah, ktorý by v prípade dlhšieho odlúčenia mohol byť narušený, čo nie je možné považovať na prospech maloletej, ale ani starších maloletých detí. Bydliská oboch rodičov (H.- P.) sú od seba vzdialené cca 14 km, čo je 19 minút cesty (vzdialenosti.sk). Uvedenú vzdialenosť súd považuje za ľahko prekonateľnú, maloletá ju v súčasnosti prekonáva denne pri návšteve základnej školy v P.. Podmienky u oboch rodičov sú pre starostlivosť o maloletú Z. vhodné, v súčasnej domácnosti otca maloletá vyrastala a podmienky u matky boli prešetrené kolíznym opatrovníkom a tieto sú považované za vhodné pre vykonávanie starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov zveril súd maloletú Z. vo výroku V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa názoru súdu sa rodičia (najmä otec) doposiaľ nevysporiadal s rozpadom ich manželstva a z tohto dôvodu medzi nimi panujú až nenávistné vzťahy, ktoré bránia konštruktívnej komunikácii. Preto nariadenie striedavej osobnej starostlivosti až po odstránení problémov v komunikácii rodičov by mohlo viesť k tomu, že by vhodné podmienky pre takúto formu starostlivosti nenastali nikdy, čo by bolo v rozpore so záujmom maloletej Z.. Súd preto dospel k záveru, že napriek problémom v komunikácii medzi rodičmi, prevažujú vyššie uvádzané dôvody pre zverenie maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a je potrebné odstraňovať problémy s nedostatočnou komunikáciou popri zverení maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti. Ak je komunikácia medzi rodičmi zlá, akákoľvek forma starostlivosti o maloleté dieťa môže viesť k narušeniu jeho vývinu. Preto riziká nedostatočnej komunikácie nie je možné vzťahovať iba k striedavej osobnej starostlivosti, ale sú prekážkou pre akúkoľvek starostlivosť, pričom však súd o niektorej z foriem starostlivosti rozhodnúť musí. Ak teda nedostatočná komunikácia bráni akejkoľvek forme starostlivosti a zároveň nič iné nebráni striedavej osobnej starostlivosti, pričom súd má preukázané, že práve zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti budú najlepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, nevidí dôvod túto formu starostlivosti neurčiť. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2661/2010, podľa ktorého „nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na motiváciu na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil.“ 11. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zo strany otca, pretože znalecky posudok bol znalkyňou vypracovaný objektívne a jeho závery sú v logickom súlade s ostatnými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšlo najavo. Námietku zaujatosti vznesenú otcom až po doručení znaleckého posudku považuje súd len za účelovú. Účastníci mali možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči znalkyni už po doručení uznesenia o ustanovení znalkyne, sama znalkyňa dala otcovi možnosť, aby znalecké dokazovanie vykonal iný znalec, čo otec odmietol (č.l. 156). Zároveň súd poukazuje na to, že výber použitých metód je vecou znalca, pričom znalkyňa nepoužitie otcom uvádzaných metód riadne zdôvodnila. Pokiaľ ide o ostatné námietky otca voči znaleckému posudku, k týmto súd uvádza, že znalkyňa sa s nimi vyčerpávajúco vysporiadala na pojednávaní. 12. Za optimálny interval striedavej osobnej starostlivosti maloletej Z. súd s prihliadnutím na vek maloletej, ako aj odporúčanie znalkyne, považoval súd striedanie sa v týždňových intervaloch s odovzdávaním maloletej o 18.00 hod. každú nedeľu, kedy zostane maloletej dostatok času na zvítanie sa s preberajúcim rodičom, zverenie sa so zážitkami a prípravu školských potrieb na nasledujúci deň. Matke súd upravil vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletú v párnom týždni (keď práve v párnom týždni bol predbežným opatrením určený styk matky s Z. v širšom rozsahu), a otcovi potom v nepárnom týždni. Odovzdávanie maloletej súd určil v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, aby tak bolo zaručené vyzdvihnutie si maloletej preberajúcim rodičom a odovzdanie potrebných informácií týkajúcich sa maloletej. Preberanie maloletej v škole (súčasne pri určení iného dňa preberania maloletej ako v nedeľu) nepovažoval súd za vhodné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že takéto preberanie by nebolo možné napríklad v prípade ochorenia maloletej alebo školského voľna. 13. O zastupovaní všetkých detí a správu ich majetku súd rozhodol vo výrokoch II. a V. rozsudku tak, že obaja rodičia sú oprávnení svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZoR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. V zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd u žiadneho z rodičov nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, vo výrokoch II. a V. zároveň rozhodol o zastupovaní a spravovaní majetku všetkých maloletých detí (bez ohľadu na ich zverenie) v bežných veciach každým z rodičov. 14. Náklady na maloletú Z. boli vyčíslené 268,31 eura mesačne (č.l. 207), pozostávali z mesačných nákladov na stravu 114 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 17,48 eura, pes 20 eur, školské potreby 16,67 eura, školské poplatky 16,16 eura, jazdenie 20 eur, kino/divadlo 14 eur. Pri uvažovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej Z. vychádzal súd z možností a schopností oboch rodičov opísaných vyššie, z čoho dospel k záveru, že tieto sú u oboch rodičov porovnateľné (matky 783,40 eura, otec 988,48 eura) a preto počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné vo výroku VI. neurčil, ale rodičia sa na nákladoch na maloletú Z. budú podieľať každý v polovici, pričom obdobne ako pri starších dvoch deťoch platí, že rodičia budú musieť náklady na maloletú prispôsobiť svojim možnostiam a schopnostiam. 15. Vo výroku VII. rozsudku súd určil, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti si daňový bonus bude uplatňovať navrhovateľka a prídavok na dieťa bude poberať odporca, s čím pre prípad nariadenia striedavej osobnej starostlivosti nad maloletou Z. účastníci vyjadrili súhlas. 16. Vzhľadom k osobitným obdobiam roka ako sú prázdniny a sviatky, súd vo výroku VIII. upravil počas striedavej osobnej starostlivosti styk rodiča, ktorý v uvedenom čase nebude mať maloletú Z. vo svojej starostlivosti, s maloletou, aby bolo zabezpečené spravodlivé trávenie prázdninových resp. sviatočných dní ako maloletej, tak aj oboch rodičov. Na stretávaní sa rodičov s maloletou Z. sa rodičia zatiaľ neboli schopní dohodnúť. Počas letných prázdnin, súd toto obdobie osobitne neupravoval, pretože týždňové intervaly osobnej starostlivosti považuje súd za primerané aj pre letné obdobie. Umožňujú každému z rodičov stráviť s maloletou i prípadnú dovolenku, a to v spravodlivom pomere, pričom interval odlúčenia maloletej od druhého rodiča na týždeň považoval súd za optimálny aj vzhľadom k veku maloletej. Rovnako súd nepovažoval za potrebné upravovať styk druhého rodiča s maloletou Z. počas polročných a jesenných prázdnin, a to vzhľadom k ich krátkemu rozsahu (1-2 dni). 17. Počas vianočných prázdnin, jarných prázdnin a veľkonočných prázdnin bude matka oprávnená stretávať sa s maloletou Z. (ak bude v osobnej starostlivosti otca), počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 04.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hod. do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., a otec potom opačne. Takto bude zabezpečené, aby maloletá Z. strávila prázdninové resp. sviatočné dni porovnateľne u oboch rodičov. Súd uložil rodičom povinnosť maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť. Príprava zahŕňa nielen fyzickú, ale aj psychickú prípravu a odovzdanie dieťaťa v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa vrátiť v mieste bydliska druhého z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú starostlivosť. 18. Nie len znaleckým dokazovaním bolo preukázané, ale aj z celého konania na súde vyplynulo, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú narušené, títo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie. Ide o problém, ktorý je potrebné riešiť nielen v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú Z., ale v prípade akéhokoľvek modelu starostlivosti o deti. Zároveň bolo preukázané odmietanie matky zo strany starších detí spôsobom, ktorý pripomína syndróm zavrhnutého rodiča. Hoci otec sa bráni tomu, že by obe staršie deti negatívne ovplyvňoval voči matke, na druhej strane uvádza, že o matke sa doma nerozprávajú, on matku deťom nepripomína (č.l. 156). Je pritom úlohou zodpovedného rodiča, aby v situácii, keď v prípade dvoch starších detí je iba on rodičom, ktorý je s deťmi v pravidelnom kontakte, pozitívne vplýval na deti na ich vzťah k matke. Ak je tento narušený, má podporovať jeho nápravu. Súd nevylučuje, že staršie deti môžu mať svoj názor na matku vytvorený z vlastných skúseností, avšak ani to nie je dôvodom na to, aby úplne zanevreli na svoju matku. Súd sa stotožňuje s názorom znalkyne v tom smere, že negatívne vnímanie matky staršími deťmi nie je podložené dostatočnou kvalitou negatívnych zážitkov, ktoré sú navyše z dávnejšieho obdobia. Ak vznikli v manželstve účastníkov problémy, bolo úlohou otca, ktorý zostal v domácnosti s deťmi, vysvetliť im, že problémy medzi rodičmi sa týkajú ich dvoch, ale obaja rodičia naďalej zostávajú rodičmi. Tak ako otec doposiaľ udržiava dobré vzťahy so svojimi rodičmi, najmä s matkou, mal by si uvedomiť, že aj jeho deti svoju matku pre svoj zdravý vývin potrebujú, pričom jej absencia sa už prejavuje v negatívnom zmysle na psychickom stave všetkých detí. Matka sa zasa musí naučiť nájsť si opäť cestu k svojim dvom dospievajúcim deťom, pričom vzhľadom k súčasným vzťahom to nie je možné inak, ako za pomoci psychológa. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol (uvedené platí najmä pre otca, ktorý rozpad vzťahu znáša ťažšie), uvedomiť si, že rodičmi (všetkých) maloletých detí zostávajú naďalej obaja, naučiť sa rešpektovať rolu toho druhého a podporovať rolu druhého rodiča v očiach svojich detí. Cieľom by malo byť tiež dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté deti, ich zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú zodpovední obaja. 19. Vzhľadom k vyššie uvedenému, s poukazom na odporúčania znalkyne, ako aj návrh kolízneho opatrovníka, súd vo výroku IX. uložil obom rodičom, ako aj maloletým deťom G. a V. výchovné opatrenie, t.j. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré im bude poskytnuté v rozsahu 25 sedení resp. konzultácií počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko- psychologických služieb ÚPsVaR Piešťany, pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde o 25 konzultácií. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi o výchove a starostlivosti o maloleté deti, zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletých detí, usmernenie rodičov pri ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí a obnovenie vzťahu matky s maloletým G. a maloletou V.. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet 25 konzultácií považuje v prejednávanej veci za primeraný. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Vo výroku X. Súd rozhodol, že účastníci nemajú na náhradu trov konania právo, lebo išlo o konanie o rozvod manželstva, pričom priznanie náhrady trov neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov. Žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať. 21. V konaní vznikli trovy štátu znaleckým dokazovaním znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD., za znalecký posudok vo výške 663,12 eura (č.l. 172), ktoré boli uhradené v sume 250 eur z preddavku zaplateného matkou (č.l. 73), v sume 7,50 eura z preddavku zaplateného otcom (č.l. 170 a 171) a v sume 405,62 eura zo štátneho rozpočtu a za účasť znalkyne na pojednávaní vo výške 137,34 eura (č.l. 276), ktoré boli uhradené zo štátneho rozpočtu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17P/27/2014-97 zo dňa 12.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/6/2015-111 zo dňa 31.03.2015 bol otec oslobodený od súdnych poplatkov v rozsahu 75%. 22. Pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 O.s.p. zásade platia obdobné kritéria ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená, že trovy štátu by mal nahradiť ten účastník konania, ktorý v konaní nedosiahol ním zamýšľaný výsledok. S prihliadnutím na výroky rozsudku je možné konštatovať, že výsledok bol pre oboch účastníkov približne rovnaký (bolo rozhodnuté o osobnej starostlivosti odporcu o dve staršie maloleté deti, o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o najmladšie dieťa, keď obaja rodičia žiadali o jeho zverenie do svojej osobnej starostlivosti, ako aj o uložení výchovného opatrenia rodičom aj starším deťom). Z uvedeného súd vyvodil, že štát by mal voči obom rodičom právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny znalkyni PhDr. Halašovej v rovnakom rozsahu, t.j. v polovici. Voči otcovi má štát toto právo v súlade § 148 ods. 1 O.s.p. v rozsahu 25% (100% mínus jeho oslobodenie v rozsahu 75%). 23. Keďže náklady na znalecké dokazovanie vykonané znalkyňou boli vo výške 800,46 eura, polovica pripadajúca na navrhovateľku predstavuje sumu 400,23 eura. Z uvedenej sumy uhradila navrhovateľka preddavok 250 eur, súd navrhovateľku vo výroku XI. zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 150,23 eura (400,23 - 250). S prihliadnutím na výšku sumy jej s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Polovica pripadajúca na odporcu potom predstavuje rovnako sumu 400,23 eura. Odporcu z dôvodu jeho čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov je možné zaviazať na náhradu trov štátu v rozsahu 25%, pôjde o sumu 100,06 eura (25% zo sumy 400,23 eura). Z uvedenej sumy uhradil odporca podľa záznamov Justičnej pokladnice v súdnom registri preddavok celkom v sume 32,50 eura (24.08.2015 - 2,50 eura, 18.09.2015 - 5,- eur, 22.10.2015 - 5,- eur, 23.11.2015 - 5,- eur, 22.12.2015 - 5,- eur, 25.01.2016 - 5,- eur, 17.02.2016 - 5,- eur), súd preto odporcu vo výroku XII. zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 67,56 eura (100,06 - 32,50), pričom s prihliadnutím na výšku sumy mu s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní. 24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka v časti výroku III., ktorým súd zaviazal navrhovateľku platiť na čas po rozvode na maloletého G. výživné vo výške 80 eur mesačne a na maloletú v V. vo výške 80 eur mesačne, v časti výroku V., ktorým súd zveril na čas po rozvode maloletú Z. do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu, v časti výroku VI., o neurčení vyživovacej povinnosti účastníkov na maloletú Z. a v časti VIII., ktorým bol upravený styk počas striedavej starostlivosti o maloletú Z.. V zostávajúcej časti rozsudku t. j. vo výrokoch I., II., IV., VII., IX., X., XI. a XII. navrhovateľka rozsudok nenapadla. Navrhovateľka podala odvolanie podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok považuje navrhovateľka za nesprávny najmä z dôvodu, že súd zveril maloletú Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov napriek tomu, že v zmysle záverov znaleckého posudku zo dňa 1.10.2015 súdnej znalkyne PhDr. Marty Halašovej PhD a v zmysle výsluchu tejto znalkyne na pojednávaní 7.1.2016 je zrejmé, že znalkyňa považovala za vhodné zveriť maloletú Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čo v znaleckom posudku riadne odôvodnila. Napriek jednoznačným vyjadreniam znalkyne, že považuje za vhodné zverenie maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie v rozpore so zisteniami znalkyne a zveril maloletú Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch účastníkov. Súd odôvodňuje túto časť svojho rozhodnutia len všeobecným spôsobom a odkazom na právne predpisy, resp. právnu teóriu, pričom sa riadne nevysporiadal s názormi znalca. Náznakom konkrétneho dôvodu, pre ktorý súd nerozhodol v súlade so závermi znalca je tvrdenie, že bol súdom zisťovaný názor maloletej Z. výsluchom na pojednávaní. Podľa názoru matky mal súd prihliadnuť na skutočnosť, že maloletá Z. mala počas výsluchu iba 7 rokov, a jej vyjadrovacie schopnosti zodpovedajú veku a tomu, že bola prvý raz na súde. Súd mal pri porovnaní výpovednej hodnoty znaleckého posudku a výsluchu sedemročného dieťať dôkladne zvážiť, ktorý dôkazný prostriedok má vyššiu výpovednú hodnotu . Za nesprávny matka považovala aj rozsudok súdu v časti, v ktorej ju súd zaviazal na platenie výživného na maloletého G. a V. vo výške 80 eur mesačne každé dieťa. Vzhľadom k tomu, že matka navrhla zveriť maloletú Z. do svojej osobnej starostlivosti, v dôsledku toho je potrebné korigovať aj výšku výživného, ktoré by mala matka platiť na G. a V., keďže matka je povinná vyživovať nielen G. a V., ale aj Z.. Ak by bola maloletá Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné stanovené v napadnutom rozsudku na maloletého G. a V. nezohľadňuje skutočnosť, že navrhovateľka musí vyživovať tiež maloletú Z., hoci len v polovici. Súd dostatočne nezohľadnil zvýšené výdavky navrhovateľky (oproti odporcovi), ktoré navrhovateľka musí vynakladať na zabezpečenie chodu novej domácnosti na adrese v P., keďže jej odporca neumožňuje bývať v dome na adrese H. XXX, hoci je tento dom v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Navrhovateľka si musela zabezpečiť celé vybavenie domácnosti sama a tiež musí uhrádzať náklady spojené s užívaním prenajatého bytu. Podľa názoru navrhovateľky mal tieto skutočnosti súd zohľadniť a vymerať výživné primerané týmto okolnostiam. Taktiež súd nevzal do úvahy pomoc (zrejme aj finančnú) ktorú poskytuje podľa tvrdení odporcu odporcova rodina odporcovi. Z uvedených dôvodov na navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že navrhovateľku zaviaže platiť na maloletého G. a na maloletú V. výživné vo výške po 50 eur na každé dieťa. Maloletú Z. matka navrhla na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného na maloletú Z. vo výške 80 eur mesačne. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletou Z. každý párny týždeň od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 16.00 hod. 25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel v celom rozsahu prostredníctvom právnej zástupkyne. Podľa názoru manžela súd v konaní spoľahlivo nezistil pravé príčiny rozvratu manaželstva v súlade s § 24 ZoR. Všetky príčiny a porušenia povinností manželov, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva, má súd nielen zistiť ale ich aj zhodnotiť a zaujať k nim stanovisko. Ak súd zistí, že tieto príčiny spôsobil alebo vyvolal jeden z manželov, má k jeho správaniu zaujať kritické stanovisko. Morálne odsúdenie môže mať vplyv aj na usporiadanie niektorých ďalších vzťahov rozvedených manželov. Zistenie príčiny rozvratu manželstva súd uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd nezisťoval, prečo navrhovateľka voči odporcovi cíti neprekonateľný odpor a nenávisť (str. 4 - 5 rozsudku). Súd sa tiež uspokojil len so zistením, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené avšak s odôvodním ktoré nemá oporu v zákone. Pre odporcu je veľmi dôležité, aby sa práve dôvody rozvratu manželstva zistili dôkladne je to jeho právo a povinnosť súdu. Odporca je presvedčený, že dôvodom rozvratu manželstva je dlhodobá nevera zo strany navrhovateľky a súd mal k tomuto zaujať stanovisko a nie len formalistický skonštatovať rozvrátenie vzťahov. Súd bez dôkladnejšieho dokazovania len skonštatoval, že manželia mali rozdielne názory na spolužitie, čo však bolo len prevzaté tvrdenie zo strany navrhovateľky. Súd tiež skonštatoval, že je zrejmé, že v manželstve boli dlhší čas nezhody, pričom prípadné nevera by bola ich vyvrcholením (str. 14 rozsudku). Ide o nič nehovoriace a neveru bagatelizujúce tvrdenie súdu. Odporca považuje za nevyhnutné, aby bolo dokazovanie v tomto smere doplnené. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že navrhovateľka sa počas konania opakovane na adresu odporcu vyjadrovala s pocitom nenávisti s odporom, čo sa však nedá povedať o odporcovi. Toto odporca vníma ako prvoradý problém vo vzťahu rodičov (nie ako partnerov) a nie to ako opakovane súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ide o to, že odporca sa doposiaľ nevyrovnal z rozpadom manželstva, pričom ide o podstatnú vec v konaní. Matka podľa názoru odporcu nie je schopné rešpektovať úlohu odporcu v živote ich spoločných detí, pričom odporca dobrovoľne a zodpovedne maloletú Z. odovzdával matke počas obdobia, keď nemali upravený styk, čo trvalo asi rok. Svedčí to o tom, že otec deti podporuje vo vzťahu k matke s tým, že zároveň rešpektuje ich rozhodnutia a do ničoho ich kontraproduktívne nenúti. Navrhovateľka bez ohľadu na postoj maloletých detí a maloletje Z. trvala na tom, aby jej maloletá Z. bola zverená do osobnej starostlivosti a G. a V. do striedavej starostlivosti, čím len dokázala, že prvoradý je pre navrhovateľku jej vlastný záujem a až na inom mieste záujem maloletých detí. 26. Súd nerešpektoval právo G. a V., ktorí výslovne a opakovane žiadali o to, aby boli vypočutí pred súdom. Súd len skonštatoval, že postačuje i vyjadrenie na ÚPSVaR a pred súdnou znalkyňou, avšak maloleté deti vo veku blízkom dospelosti žiadali byť vypočuté práve v konaní, ktoré sa ich bytostne dotýka. Súd tiež nevykonal dokazovanie vo veci údajného napadnutia navrhovateľky zo strany odporcu, v uvedený deň bol odporca v práci a popiera, že by navrhovateľku fyziky napadol. Takéto tvrdenia sú spôsobilé spôsobiť odporcovi ujmu v spoločnosť ako aj pred deťmi. Odporca naďalej trvá na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku, nakoľko aj napriek konštatovaniu súdu, že znalkyňa vyčerpávajúco odôvodnila svoje závery, odporca je toho názoru, že znalkyňa sa vyjadrila len k napádaným bodom znaleckého posudku, pričom už pri osobnej účasti na pojednávaní odporcu vykreslila ako starostlivého a drobného rodiča, avšak celý znalecký posudok sa nesie v tom duchu, že odporca je tým človekom, ktorý v podstate deti popudzuje voči matke, čo v konečnom dôsledku vyústilo do nariadenia predbežného opatrenia v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, pričom takéto rozhodnutie nebolo nevyhnutné, avšak bolo dôsledkom tohto znaleckého posudku. Znalecký posudok nie objektívny a neboli použité ani vhodné metódy na náležité zistenie skutkového stavu. Súd nesprávne vyhodnotil situáciu a závery vykonaného dokazovania, keď v petite rozsudku rozhodol, že maloletú Z. zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, bez zohľadnenia skutočnosti, že v období asi dvoch rokov žila maloletá Z. skoro výlučne len s otcom a svojimi súradnicami, resp. v poslednom období sa maloletá s matkou stretávala bez prespatí. Je to pre maloletú veľký skok, keď úzkeho rozsahu stretávania sa s matkou do striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. Z. nie je na takúto zmenu žiadnym spôsobom pripravená a odporca je toho názoru, že mal Z. by mala najskôr podstúpiť intenzívnu prípravu na takúto zmenu pod odborným dohľadom psychológa a postupným rozširovaním styku s matkou nastúpiť na režim striedavej osobnej starostlivosti. Odporca nesúhlasí s nariadením výchovného opatrenia rodičom, G. a maloletej V.. V roku 2014 už absolvovali asi polročné sedenie na ÚPSVaR, avšak bezvýsledne. Deti odmietajú absolvovať tieto sedenia, nakoľko sa s matkou nechcú stretávať. Ich nútenie do týchto stretnutí, či už zo strany otca, alebo jeho rodinny, prípadne zo strany súdu budú len kontraproduktívne a spôsobilé narušiť aj fungujúce vzťahy medzi odporcom a deťmi. Matka nevyvíja žiadne aktivity k tomu, aby svoje vzťahy s deťmi obnovila, toto len deklaruje, ale reálne preto nič nerobí, čo G. a V. intenzívne vnímajú a nemajú záujem s matkou komunikovať. Vzhľadom na vek detí blízky dospelosti, nie je v možnostiach a schopnostiach otca prinútiť deti absolvovať výchovné opatrenie. 27. V časti určenia výživného na G. a V. súd nesprávne vyhodnotil náklady na G., ktorý má zvýšené náklady na svoje štúdium a žiadne odporcom uvádzané náklady nie sú nadštandardné, dokonca v porovnaní s rovesníkmi sú nízke. Ak by s odporca vychádzal z toho, že náklady na G. sú približne 300 eur mesačne, potom by sa mala matka podielať na jeho výžive minimálne v polovici, sumou 150 eur, pričom otec G. okrem iného poskytuje aj osobnú starostlivosť. Maloletá V. má zvýšené náklady na svoj zdravotný stav, resp. Zhoršený chrup, pričom bez prispenia matky otec zaplatil 600 eur na preliečovanie jej zubov. V. má bez pochyby väčšie náklady aj na hygienické potreby vzhľadom na svoj vek a pohlavie. Jej náklady boli vyčíslené v sume asi 349 eur mesačne a matka by sa mala podieľať na výživnom minimálne 175 eur mesačne, pričom otec poskytuje V. aj osobnú starostlivosť. Odporca tiež nesúhlasí s tým, že súd neurčil výživné zo strany matky na maloletú Z.. Súd môže rozhodnúť o výške výživného pre maloleté dieťa aj keď bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd tak zabezpečuje základné potreby dieťaťa, taktiež jeho zdravý vývin a vzťah k obom rodičom. V praxi dochádza aj k prípadom, že jeden z rodičov môže poskytnúť dieťaťu lepšie životné podmienky a druhý len základné. Za danej ssituácie podľa názoru otca môže nastať taký stav, že (z psychologického hľadiska) maloletá Z. si skôr zvykne na pohodlnejší spôsob života na lepšej úrovni u matky. A to aj napriek tomu, že citové väzby k otcovi sú rovnaké. Súd tak vyvodil priestor, že s odstupom času by nie len z tohto pragmatického dôvodu prišlo k situácii, že maloletá Z. bude chcieť byť zverená do starostlivosti matky, ktoré bude kupovať viac hračiek, chodievať s ňou na rôzne výlety, plniť jej sny v podobe hmotných aj nehmotných darov. Na predchádzanie už spomenutej nepriaznivej situácie a v záujme maloletej Z. mal súd uložiť navrhovateľke, ktorá má preukázateľne dvakrát väčší príjem ako otec, aj nižšie výdavky ako otec, aby platila výživné na maloletú Z. aspoň v minimálnej miere 30 eur mesačne a to aj keď je zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Odporca dal súdu do pozornosti, že ak sa preukáže, že navrhovateľka nežije v domácnosti sama, ale so svojím priateľom, tak ako to v skutočnosti aj je, tak je evidentné, že je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu všetkých detí vyšším výživným ako určil súd . 28. Manžel sa tiež nestotožňuje s názorom súdu, že by si nehľadal zamestnanie, aby zvýšil svoje príjmy. Otec predkladá len príkladmo sedem pokusov o nájdenie si zamestnania, avšak so zápornou odpoveďou. Odporca sa intenzívne snaží nájsť si zamestnanie aj napriek tomu, že nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Sleduje zverejňované pracovné miesta na nástenke na ÚPSVaR a na webovej adrese úradu práce. Evidenciu na úrade práce možnosť tohto pohľadu považovať len za formalitu, ktorá nie je nevyhnutná. Odporca chce dopriať svojimi deťom všetko, čo k svojej príprave na budúce povolanie potrebujú, ako aj zabezpečiť im rôzne kultúrne a športové vyžitie v súvislosti s ich vekom a robí preto všetko, či už dopytom na voľné pracovné pozície u svojich známych, cez internet, osobne a inak. Nemožno teda tvrdiť, že len preto, že nie je oficiálne evidovaný ako u nezamestnaný na úrade práce, nevenuje sa dostatočne vyhľadávaniu vhodných pracovných miest. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodntie. 29. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu 25.4.2016 prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že z postoja účastníkov v priebehu konania a z výsledkov dokazovania je úplne zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Sám manžel vo svojom výsluchu potvrdil hlboký rozvrat manželstva s navrhovateľkou. Podľa názoru navrhovateľky manžel napadol odvolaním rozsudok súdu najmä preto, aby svojimi ďalšími obštrukciami dosiahol oddialenie zániku manželstva a tak aj zániku BSM. Manžel býva v spoločnom dome účastníkov a svojím postupom sa snaží oddialiť vyporiadanie BSM. Nie je tiež jasné, prečo manžel súdu vytýka, že nevykonal dôkazy o príčine rozvratu manželstva účastníkov, keď počas konania pred súdom žiadne takéto dôkazy nenavrhol vykonať. Podľa názoru matky skutočnou príčinou rozvratu manželstva účastníkov bolo agresívne správanie manžela a jeho ničím neodôvodnená žiarlivosť. Počas celého manželstva sa navrhovateľka manželovi vo všetkom prispôsobovala, musela robiť ústupky jemu a jeho rodine. Manžel bol a je citovo závislý na svojich rodičoch a rodičov a vo všetkom poslúcha. Keď došlo k názorovej nezhode medzi navrhovateľkou a rodičmi manžela, manžel sa postavil na stranu svojich rodičov. Navrhovateľka sa domnievala, že keď sa osamostatnia a odsťahujú do vlastného domu, narodila sa im maloletá Z., vzťahy sa upravia. Vzťahy manželov sa však naopak zhoršili a rodičia odporcu stále zasahovali do života ich rodiny. Navrhovateľka nastúpila po skončení materskej dovolenky do práce a odporca navrhovateľku od tej doby podozrieval z nevery. Navrhovateľku sledoval, vzal jej kľúče od ich spoločného domu, vozil ju z práce domov nikam ju nechcel púšťať. Trval na tom, že aj ku kaderníčke ju musí zaviesť. Keďže manžel bol na výsluhovom dôchodku, celé dni sa túlal po meste a zisťoval o navrhovateľke informácie, s kým sa stýka. Navrhovateľka sa toto správanie snažila pochopiť a pripisovala to spočiatku láske k nej a tomu, že v prípade manžela i ide o bývalého policajta. Neskôr pochopila, že správanie manžela je chorobné a jeho paranoidný blud o jej nevere mu nie je možné rozumným spôsobom vyvrátiť. Následkom toho boli ďalšie hádky a slovná a fyzická agresivita sa len vystupňovali, čoho dôkazom je zaťahovanie detí manželom do svojho boja s navrhovateľkou napriek tomu, že manžel stále tvrdí, že je preňho prvoradý záujem detí. Manžel neváha opakovanie navrhovať, aby deti vypočul súd. Manželovi musí byť zrejmé, že predvolávanie maloletých detí na súd a ich zaťahovanie do sporu rodičov negatívne pôsobí na psychický vývoj maloletých detí. Ak by aj manžel sám na nevhodnosť tohto svojho postupu neprišiel, mohol sa to dozvedieť z obsahu znaleckého posudku. Navrhovateľka má pochybnosti o priložených listinných dôkazoch manžela ku skutočnosti, že si otec hľadá zamestnanie. Takéto dôkazy mal otec predložiť do skončenia dokazovania. Súd k výške príjmu manžela vykonal dokazovanie výsluchom manžela a manžel pred súdom uviedol, že si hľadá zamestnanie iba pomocou svojich známych a na stránke W.. O hľadní si práce prostredníctvom úradu práce sa odporca vo výpovedi nezmieňoval. Podľa názoru navrhovateľky manžel podával predložené žiadosti účelovo, potom, keď počas konania zistil, že to môžem mať pre neho v tomto konaní význam. K zvereniu maloletej Z. do svojej osobnej strarostlivosti sa navrhovateľka vyjadrila vo svojom v odvolaní, ne ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva. 30. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril manžel prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu 25.4.2016. Vo vyjadrení uviedol, že matka nevenuje dostatočnú pozornosť záujmom svojich detí, najmä maloletej Z., pretože absolútne ignoruje skutočnosť, že viac ako 2 roky žije maloletá v rodine otca v jeho domácnosti so svojimi súrodencami pričom aj znalecký posudok preukázal, že maloletá Z. je veľmi naviazaná na svoju staršiu sestru. Napriek týmto nevyvratiteľným skutočnostiam a faktom matka navrhuje, aby bola maloletá Z. vytrhnutá z prostredia, v ktorom žije prakticky od narodenia. Je evidentné, že matka nepodporuje a ani nemá záujem podporovať styk Z. s otcom. V minulosti sa stalo, že matka dcéru po styku nevrátila otcovi v určenom čase a otec musel privolať políciu. Je vysoká pravdepodobnosť, že keby bola Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec ani súrodenci by sa s Z. nemohli stretnúť v inom čase, ako by to umožnila matka bez ohľadu na rozhodnutie súdu. Otec matke nikdy nebránil v styku s dcérou. Matka poukazuje na znalecký posudok, avšak iba v častiach, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, pričom aj zo zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom bola znalkyňa vypočutá, je zachytené, že znalkyňa sa vyjadrovala v tom zmysle že otec je dobrým rodičom a poskytuje deťom všetko čo potrebujú. Otec súhlasí s tvrdeniami matky, že prostredie súdu by mohlo a asi aj by pôsobilo na maloletú Z. stresujúco, pretože po výsluchu maloletej Z. sa maloletá vyjadrila, že toto nechcela povedať, ale bála sa povedať to, čo chcela a to, že jej to vyhovuje tak, ako to bolo doposiaľ. Od tohto pojednávania sa maloletá viackrát vyjadrila, že k mame nechce chodiť, pretože po pojednávaní sa jej už mama prestala venovať a cíti sa u nej opustená. Z. v súčasnosti plače, že nechce k mame ísť a otec bol nútený vyhľadať kolízneho opatrovníka a tieto skutočnosti mu oznámiť. Otec navrhol, aby bola v konaní vypočutá psychologička, ktorú maloletá Z. a V. dlhodobo navštevujú a aby sa odborne vyjadrila k pomerom v rodine, resp. aby sa vyjadrila k striedavej staroslivosti oboch rodičov alebo k zvereniu maloletej Z. výlučne do osobnej starostlivosti matke s poukazom na psychických stav maloletej. Znalkyňa je síce odborne vzdelaná, avšak maloletú Z. videla jedenkrát aj to na krátky čas, pričom psychologička maloletej Z. s ňou dlhodobo pracuje a vie lepšie vyhodnotiť aktuálnu situáciu. K výške výživného sa otec vyjadril už v podanom odvolaní pričom toho sa pridržiava. Poukazuje na skutočnosť, že otec má väčšie výdavky na energie a deti a takisto musí platiť úver. Byt, v ktorom býva matka bol už zariadený a matka žiadnym spôsobom nevydokladovala od roku 2014 výdavky na zariadenie. Matka si môže nájsť lacnejší podnájom ako v v centre mesta. Matka predtým bývala u rodičov a aj sa tam zdržuje, pri odchode zo spoločnej domácnosti si matka zobrala veľa vecí a vybavenia. Súd nesprávne prihliadal aj k tomu, že na chod domácnosti otcovi prispieva jeho blízka rodina, pretože k tomuto členovia rodiny nie sú povinní. Otec tiež navrhuje, aby súd vyžiadal výpis z banky matky za rok 2014 na preukázanie skutočnosti, že matka mala podiel vo firme L., k.s., čo otcovi doposiaľ nebolo známe. 31. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP) v časti rozvodu manželstva, v časti starostlivosti súdu o maloleté deti preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§385 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu manžela (otca) nie je možné priznať úspech a odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné. 33. Predmetom konania na súde prvého stupňa bol rozvod manželstva účastníkov úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči trom maloletým deťom. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v prvej časti odôvodnenia toho rozsudku, manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti G. a V. zveril do osobnej starostlivosti otca, maloletú Z. do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, matku zaviazal platiť výživné na maloletého G. a V. vo výške po 80 eur na každé z detí. Na maloletú Z. výživné neurčil s tým, že na výdavkoch spojených s jej starostlivosťou sa bude podieľať každý z rodičov počas doby zverenia. Obom rodičom a maloletej V. a G. uložil výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Súd tiež rozhodol o uplatňovaní si daňového bonusu a rodinných prídavkov v súvislosti so starostlivosťou o maloletú Z.. Rozhodol o trovách účastníkov konania a trovách štátu. 34. Manžel (otec) vo svojom odvolaní napadol všetky výroky rozsudku, v časti rozvodu trval na tom, že v odôvodnení rozsudku absentuje skutočná príčina rozpadu vzťahov medzi manželmi, za ktorú manžel považuje neveru navrhovateľky. V tomto smere navrhol doplniť dokazovanie. V odvolaní navrhol, aby súd zaviazal matku maloletých detí platiť na G. a V. vyššie výživné, na každé z detí po 150 eur, t.j. vo výške polovice nákladov spojených s ich starostlivosťou. Nesúhlasil so zverením maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti, pretože Z. bola do rozhodnutia súd prvej inštancie počas dvoch rokov u otca, s matkou sa stretávala, je to pre ňu závažná zmena, ktorú dieťa nezvláda a pri odovzdávaní plače. Navrhol Z. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a po častejšom stretávaní sa s matkou pripustil upraviť zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Podľa názoru otca mal súd zaviazať matku na platenie výživného na maloletú Z. aspoň v minimálnej výške. Mal výhrady voči uloženému výchovnému opatreniu, tvrdil, že deti sa dobrovoľne nechcú stretávať so psychologičkou a on ich k tomu nemôže nútiť. 35. Navrhovateľka podala odvolanie voči výroku súdu prvej inštancie, ktorou ju zaviazal platiť výživné na G. a V. vo výške 80 eur, navrhla znížiť toto výživné na 50 eur, maloletú Z. navhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného na maloletú Z. vo výške 80 eur mesačne a navrhla upraviť styk otca s maloletou Z.. 36. Počas odvolacieho konania, podaním doručeným súdu 6.10.2016 navrhovateľka oznámila, že maloletá V. býva od konca júna 2016, po incidente s otcom u nej, preto navrhla, aby súd zveril maloletú V. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného na maloletú V. vo výške 80 eur mesačne, vyjadrila súhlas s tým, že na G. bude platiť 80 eur mesačne a maloletá Z. môže ostať zverená v striedavej starostlivosti oboch rodičov. 37. Z dôvodu, že počas odvolacieho konania syn účastníkov (rodičov) dosiahol plnoletosť a V. sa odsťahovala od otca, začala bývať u matky a matka navrhla zverenie V. do svojej osobnej starostlivosti, súd vo veci nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania výsluchom maloletej V. a výsluchom plnoletého G.. Výsluchom G. bolo potrebné zistiť, či sa pripája k návrhu otca a navrhuje, aby mu matka platila výživné aj po dosiahnutí plnoletosti. Výsluchom maloletej V. bolo potrebné zistiť podstatné skutočnosti nevyhnutné pre záver súdu o jej zverení do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Dokazovanie na pojednávaní bolo doplnené aj výsluchom oboch rodičov. 38. Z výsluchu G. súd zistil, že sa pripája k návrhu otca a navrhuje aby súd zaviazal matku platiť výživné na neho čas po rozvode. Chodí na Strednú odbornú školu v Hlohovci na Nerudovej 13, na fotografický dizajn, je v 3. ročníku. Má bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, návštevou školy. Potrebuje si kúpiť nový fotoaparát - digitálnu zrkadlovku, za približne 1.500 eur. Jeho zdravotný stav je dobrý, v poslednom období bol u zubára, za vytrhnutie dvoch zubov platil okolo 200 eur. Chodieva s otcom do posilňovne, trikrát za týždeň, platí 2,50 eura za jeden vstup pre študenta. Venuje sa cyklistike, potrebuje nový, kvalitný bicykel, ktorý stojí okolo 1.200 eur. Kupuje si nový počítač, má ho objednaný v cene 908 eur. V poslednom čase si kúpil cyklistický dres, stál 100 eur, a nejaké komponenty do počítača tiež do 100 eur. Babka zo strany otca mu prispieva sumou 10 eur mesačne. Nebrigáduje momentálne nikde, cez leto chodil kosiť trávnik na faru. Predpokladá, že s brigádami to bude lepšie po dosiahnutí plnoletosti. S mamou sa nekontaktuje, pretože mu povedala, že nie je jej syn. Stretnú sa s mamou občas, keď si rodičia odovzdávajú sestru Z., pri jej príchode si ju G. natáča na kameru, aby mal dôkaz o jej chovaní, pretože v minulosti sa podľa jeho názoru mama chovala nevhodne. Inak sa s mamou nestretáva. Mama priznala, že bola otcovi neverná, preto má blok, nevie s ňou komunikovať. Bývanie s otcom mu vyhovuje. 39. Z výsluchu maloletej V. súd zistil, že v škole sa jej darí dobre, chodí na súťaže, študuje v druhom ročníku na strednej odbornej škole s maturitou, pripravuje sa na povolanie čašníčky. Máva dvakrát týždenne prax, práca čašníčky sa jej páči, baví ju, zarobí si aj nejaké peniaze. Je predsedníčkou školského výboru, zvolili si ju do tejto funkcie spolužiaci, pretože je schopná komunikovať a vyjednávať s pedagógmi o požiadavkách študentov. Praxuje v P. v reštaurácii E.. Po škole zvykne chodievať k ujovi zo strany matky, je vozičkár, robí mu spoločnosť. V čase, keď bývala ešte u otca, trénovala mažoretky, plánuje takýto kurz zriadiť aj v dedine, v ktorej býva s mamou. Má priateľa K., má 22 rokov. Keď bývala u otca, musela vykonávať viaceré domáce práce a starať sa o sestru Z., čo jej síce neprekážalo, ale niekedy bolo toho veľa. Nevyhovovalo jej, že nemala kamarátov, večer jej otec nedovolil chodievať von, bol prísny. Koncom školského roka došlo medzi ňou a otcom ku konfliktu, otec, jej starí rodičia a sestra otca sa podľa jej názoru nesprávali vhodne k jej návšteve, kamarátom, ktorých mala dovolené si pozvať domov. V tom momente sa za svoju rodinu hanbila. Pohádala sa s otcom a odišla k mame. Keď sa s otcom pokúšala niečo riešiť, bolo jej povedané, že je malá na to, aby vyskakovala. Starí rodičia a otcova sestra, ich krstná mama ich navštevovali často a pomáhali im. Krstná mama všetko kupovala, otec nič neplatil, lebo nemal prácu. Neskôr aj otec pomáhal s domácimi prácami. Starí rodičia a otcova sestra všetko riešili, do všetkého sa starali, čo V. vadilo. Otec je pri odchode z domu povedal, že bude u neho alebo u mamy. Pripustila, že je tvrdohlavá, a za tvrdohlavého považovala aj otca. U mamy je jej dobre, sú ako najlepšie kamarátky, môže sa s ňou o všetkom porozprávať. S otcom sa nestretáva. Mama nesúhlasí s jej fajčením, ani s tetovaniami, ktoré si dala urobiť. S domácimi prácami pomáha aj u mamy, upratuje, umýva riad. Kúpila si psíka, po ktorom musí veľa upratovať. Chce aj naďalej zostať u mamy. Chodieva do Hlohovca ku psychologičke, k Dr. S.. Bola u nej naposledy minulý mesiac. Vie jej dobre poradiť, prichádza k nej s ustarostená s problémami, odchádza spokojná. Chce sa aj naďalej stretávať so psychologičkou. 40. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 41. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 42. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel (označenie účastníka v súlade s § 92 a nasl. CMP) v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neuviedol správne príčinu rozvratu manželstva, za ktorú on považuje neveru manželky. Navrhol doplniť dokazovanie emailovou komunikáciou medzi manželkou a jej kolegom, s ktorým mala podľa názoru manžela intímny vzťah. Odvolací súd manželom navrhované dokazovanie nevykonal a nedoplnil. Z obsahu spisu vyplýva, že manžel, zastúpený právnou zástupkyňou bol poučený o jeho povinnosti označiť dôkazy, ktoré sa majú vykonať do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie. Písomné poučenie podľa § 120 ods. 4 bolo uvedené v poučení, ktoré si manžel prevzal dňa 16.9.2014 (doručenka na č.l. 32). Bol poučený o tejto povinnosti aj na pojednávaní 18.2.2015 (č.l. 288). V konaní o rozvod súd vykonáva dokazovanie zásadne na základe dôkazov, ktoré navrhnú vykonať strany sporu. Manžel okrem dokazovania, ktoré bolo vykonané, iné dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení o príčinách rozvratu nenavrhol vykonať do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.2.2015 (č.l. 286), preto nebolo možné sa ďalšími, navrhovanými dôkazmi zaoberať v odvolacom konaní, ako to napokon namietala aj navrhovateľka. 43. Za príčinu rozvratu manželstva, ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie, je potrebné považovať názorové nezhody medzi manželmi. K uvedenému je potrebné dodať, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi manželmi existuje úplne odlišné vnímanie prežitých situácií a ak následne potom na tieto situácie reagujú svojimi názormi, tieto sa diametrálne odlišujú. V ich hodnotení situácií a názoroch na ne sa počas celého konania nevyskytla zhoda. Napríklad manžel trval na tom, aby na pojednávaní bola vypočutá V. a G., navrhovateľka s tým nesúhlasila, považovala to za zbytočnú psychickú záťaž pre deti. Pri odovzdávaní dieťaťa cez víkend 1.4.2016 (o čom bol spísaný záznam na ÚPSVaR pre konflikt medzi rodičmi, č.l. 358, 359) manžel tvrdil, že maloletá Z. nechcela ísť k matke plakala, bránila sa, pri preberaní dcéry od matky mala Z. vysokú teplotu, matka zanedbala svoju povinnosť ísť s ňou na pohotovosť. Navrhovateľka naopak tvrdila, že pri preberaní dcéry prebehlo všetko v poriadku, ako zvyčajne, Z. k nej s radosťou nasadla do auta. Pri odovzdávaní manželovi mala Z. len zvýšenú teplotu, soplíky, nebolo to nič také, čo by bolo potrebné riešiť na pohotovosti. Aj v minulosti mali obaja manželia názorové nezhody napríklad o tom, či majú deti chodiť poobede do družiny, alebo k starým rodičom zo strany manžela, kde postaviť rodinný dom, či a ako často ich majú navštevovať príbuzní zo strany manžela, postupne sa nezhodli na ničom, manžel bol presvedčený o tom, že navrhovateľka pri výchove detí absolútne zlyháva, o čom svedčí vyjadrenie jeho právnej zástupkyne na pojednávaní 7.1.2016 (č.l. 266). Naopak otec sa považoval za toho rodiča, ktorý robí všetko len to najlepšie pre svoje deti. V takejto dôkaznej situácii je možné dospieť k záveru, že účastníci si absolútne nerozumejú, ich názorové nezhody sú neprekonateľné, nevedia nájsť zhodu v zásadných veciach, čo je pre každé fungujúce manželstvo podstatné a za rozvrat manželstva zodpovedajú obaja rovnako. Nevera navrhovateľky počas konania preukázaná nebola, preto nemohol uzavrieť, že by bola nevera navrhovateľky príčinou rozvratu manželstva. 44. Konanie o rozvod manželstva je vždy spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 45. Počas odvolacieho konania sa rodičia maloletých detí zhodli na tom, že je možné pokračovať v striedavej starostlivosti o maloletú Z. v týždenných intervaloch, ktorá sa realizuje od rozhodnutia súdom prvej inštancie. Obaja rodičia uviedli, že dieťa s tým má problém a je na začiatku striedania plačlivá, ale postupne si zvyká. Matka sa s ňou pred pojednávaním rozprávala, Z. jej prezentovala svoj názor, že chce byť u oboch rodičov, preto matka tento názor rešpektuje. 46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v časti rozvodu manželstva vo výroku I., v časti zverenia maloletej Z. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku IV., v časti neurčenia platiť výživné na maloletú Z., vo výroku VI., v časti daňového bonusu a prídavku na dieťa na maloletú Z., vo výroku VII., v časti styku rodičov s maloletou Z., vo výroku VIII., v časti uloženia povinnosti navrhovateľke, manželovi (otcovi) a maloletej V. podrobiť sa psychologickému poradenstvu, vo výroku IX. a v časti závislých výrokov (v odvolaní osobitne neodôvodnených ako nesprávnych), náhrady trov konania, vo výroku X., v časti povinnosti zaplatiť trovy štátu, vo výrokoch XI. a XII. potvrdil. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, na jeho bližšie a podrobné odôvodnenie nepriznania výživného na maloletú Z., s ktorým sa odvolací súd stotožnil. 47. Doplneným dokazovaním výsluchom maloletej V. mal súd preukázané, že maloletá V. vyjadrila svoju požiadavku byť zverená do osobnej starostlivosti matke a túto požiadavku aj zrozumiteľne odôvodnila názorovými nezhodami s otcom. V. má 17 rokov, bola schopná vyjadrovať svoje názory, formulovať myšlienky, pomenovávať problémy, identifikovať názorové nezhody. Stále spolupracuje so psychologičkou a na spolupráci má záujem ďalej pokračovať. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o zverení dieťaťa je potrebné prihliadnuť k názoru maloletého dieťaťa, odvolací súd zveril maloletú V. do osobnej starostlivosti matky. Napokon aj otec sa vo svojich vyjadreniach počas konania pred súdom prvej inštancie prikláňal k názoru, že je potrebné prihliadať k názorom detí a do žiadneho konania ich nemožno nútiť. 48. Podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie v častiach starostlivosti o maloletú V., odvolací súd z dôvodu, že maloletá V. prejavila požiadavku byť zverená matke, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti zverenia maloletej V. tak, že maloletá V. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil aj v časti povinnosti platiť výživné na maloletú V., tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú V. vo výške 80 eur mesačne a rozsudok bol zmenený aj v časti úpravy styku s maloletou V. na čas po rozvode tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou V. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. 49. Pri stanovení výživného na maloletú V. odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie k potrebám oprávnených detí a k možnostiam a schopnostiam povinných rodičov. Rodičia vo výpovedi pred odvolacím súdom neuvádzali žiadnu podstatnú zmenu skutočností, ktorá by mala mať vplyv na rozhodovanie o výške výživného. Otec sa zamestnal, aj keď len na dobu určitú od októbra do decembra, dosahuje príjem asi 500 eur mesačne, čím len potvrdil záver súdu prvej inštancie, že je v jeho schopnostiach dosahovať vyšší príjem ako len výsluhový dôchodok. Pri určovaní výšky výživného bolo možné vychádzať z približne rovnakého príjmu oboch rodičov (od 700 do 800 eur mesačne) a z približne rovnakých výdavkov na maloletú V. a plnoletého G. (od 300 do 350 eur mesačne). Ak bude otec platiť na V. rovnakú sumu ako matka na G., pôjde o spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi, pretože G. býva s otcom, V. s matkou a obaja z nich sa budú podieľať na zvýšených výdavkoch na to dieťa, ktoré s nimi býva, pretože z výživného vo výške 80 eur na V. matka nebude pre ňu schopná zabezpečiť ani len základné potreby. Rovnako bude na tom otec, s ktorým G. býva. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., ktorej potreby, ako bolo vyššie uvedené budú zabezpečovať každý z rodičov v tom týždni, počas ktorého bude u nich Z. v starostlivosti. Odvolací súd zmenil úpravu styku otca v V. rovnako, ako bol styk V. s matkou upravený rozsudkom prvej inštancie v čase, keď bola V. zverená otcovi. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie styku otca s dcérou v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý logicky odôvodnil stretávanie sa V. s matkou v konkrétnych hodinách, kedy si rodičia odovzdávajú maloletú Z., pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu v tom čase majú všetci priestor na to, aby realizovali vzájomné stretnutia. 50. Plnoletý G. sa pripojil k návrhu otca a navrhol matku zaviazať platiť mu výživné aj po dosiahnutí plnoletosti, preto súd zaviazal matku (osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné podľa §156 ods. 1 CMP) platiť G. výživné vo výške 80 eur. Úvaha súdu o výške výživného je odôvodnená v predchádzajúcom odseku. V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti G. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že G. sa nezveruje do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, neupravuje sa styk G. s matkou a neukladá sa mu povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Súd v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom rozhoduje len do nadobudnutia plnoletosti detí, t.j. len k maloletým deťom. 51. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP. 52. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.