Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/618/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212034 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114212034.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený spoločnosťou: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., o zaplatenie 234,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/231/2014-35 zo dňa 05.05.2015 v jeho zamietajúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 16Ro/168/2014-13 zo dňa 07.05.2014 (výrok I.). Výrokom II. návrh zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 415, § 420 ods. 1, § 421, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ďalej § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z., § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., § 106 ods. 1, § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 120 ods. 1 O.s.p. a vecne argumentoval tým, že žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 10.04.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta zamestnancami, o zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia. Žalobcovi vznikla škoda v žalovanej sume. Z vykonaného dokazovania a v súlade s použitými zákonnými ustanovenia má súd za preukázané, že návrh žalobcu nebol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že od 22.03.2012 do 10.04.2012 bol na odbernom mieste na adrese bydliska žalovaného zistený neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 234,56 Eur, ktorý bol zistený zamestnancami žalobcu dňa 10.04.2012 v zmysle žalobcom predloženého Protokolu. Žalovaný nemal (a v konaní ani nebol tvrdený opak) uzavretú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Žalobca za neoprávnený odber od 22.03.2012 do 10.04.2012 vyčíslil škodu za neoprávnený odber vo výške 171,53 Eur a 41,43 Eur ako náhrady spojené so zistením neoprávneného odberu + DPH 21,60 Eur spolu 234,56 Eur. V zmysle citovanej vyhlášky došlo k stanoveniu celkovej škody a to vynásobením dennej spotreby a počtom dní trvania neoprávneného odberu. Zákon č. 656/2004 Z.z. obsahoval osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená právna norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia výšky škody bol upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom bol spôsob výpočtu škody výslovne upravený vykonávacím predpisom. Zákonodarca v ustanovení § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného ustanovenia má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto podklady možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratej elektrickej energie za rozhodné obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (elektromer). Pri výpočte škody žalobca vychádzal z podkladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu na odbernom mieste žalovaného dňa 10.04.2012. Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike predstavuje špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. V spojení s vykonávacou vyhláškou upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý je povinný žalobca dodržať a postupovať podľa neho. Súd sa s vyčíslením žalobcu stotožnil a návrh považoval za dôvodný , avšak súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania a mal to, že návrh bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, keď už dňa 10.04.2012 žalobca mal vedomosť o výške škody a aj o tom, kto mu ju spôsobil. Žalobný návrh podal dňa 02.05.2014, t.j. po jej uplynutí, keď najneskôr mal návrh na súd podať dňa 10.04.2014. Je bez významu, keď bola vystavená faktúra na žalovanú sumu. Na základe uvedeného súd návrh ako nedôvodný zamietol. Ďalej argumentoval ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2009 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti nepovažoval súd návrh za dôvodný, nakoľko zamietol návrh už v časti žalovanej istiny. Z dôvodu hospodárnosti sa v konaní nezaoberal výškou požadovaného úroku z omeškania a ani dňom vzniku omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vo veci plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov si neuplatnil a ani zo spisového materiálu mu žiadna náhrada nevznikla. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca si svoje právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie žalovaným uplatnil na miestne príslušnom prvostupňovom súde. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.04.2014 pred uplynutím premlčacej doby. Poverení zamestnanci žalobcu zistili neoprávnený odber elektrickej energie na základe kontroly odberného miesta dňa 10.04.2012 tak, ako je uvedená v Protokole o zistení neoprávneného odberu. Na základe skutočností zistených kontrolou odberného miesta vystavil žalobca dňa 18.05.2012 vyúčtovanie náhrady škody č. 3202751, pri vystavení ktorého vyčíslil škodu na základe údajov z evidenčného systému žalobcu a údajov z Protokolu o zistení neoprávneného odberu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.04.1978 v konaní sp. zn. 3C/16/78 uverejnený v Zborníku, zv. IV, str. 632, podľa ktorého je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podstatný okamih, v ktorom sa poškodený dozvedel inter alia o rozsahu škody. Ďalej podľa judikátu Najvyššieho súdu ČR uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/1975, pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Na základe uvedeného je podľa žalobcu právne významnou skutočnosťou pre začiatok plynutia premlčacej doby okamih skutočnej kvantifikácie zistenej škody, ktorý sa zhoduje s okamihom vystavenia Vyúčtovania náhrady škody č. 3202751. Premlčacia doba, teda na základe preukázaných objektívnych skutočností začala plynúť dňom vystavenia faktúry, tzn. 18.05.2012 a jej plynutie bolo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka prerušené dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu na príslušný prvostupňový súd 02.05.2014. V deň podania návrhu na príslušnom súde právo žalovaného na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie nebolo premlčané. Súd prvého stupňa teda nesprávne zistil skutkový stav veci a svoje zamietavé rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení - nesprávne určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Okrem toho namietal, že súd mu svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Súd v rozpore s ust. § 114 ods. 2 posledná veta O.s.p. nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a tým porušil právo žalobcu vyjadrovať sa k dôkazom podľa § 123 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 49/01 zo dňa 19.12.2001, ako aj na to, že obdobné stanovisko vyplýva aj z rozhodovacej Európskeho súdu pre ľudské práva, rozsudok III. senátu ESĽP vo veci Krčmář a ďalší proti Českej republike zo dňa 03.03.2000. 4. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a argumentácia žalobcu v odvolaní je dôvodná. 6. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava je uplatnená pohľadávka žalobcu proti žalovanému z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie. 7. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je správnosť zamietajúceho výroku a závislého výroku o náhrade trov konania. 8. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú pritom zachované. 9. Podľa ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. V zmysle § 167 CSP: (1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. (2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. (4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 11. V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 12. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci z dôvodu, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a žalovanému znemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. 13. Odvolací súd je názoru, že konanie pred súdom prvej inštancie neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. 14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 15. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 17. Podľa § 1 Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. 18. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). 19. Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, čo súd prvej inštancie nevedel doručiť žalovanému vo veci vydaný platobný rozkaz a nepodarilo sa mu zistiť aktuálny pobyt žalovaného, ustanovil pre žalovaného zdržiavajúcom sa na neznámom mieste za opatrovníčku L. B., zamestnankyňu súdu. Súd vo veci určil termín vyhlásenia rozsudku na deň 05.05.2015 o 14.00 hod. v miestnosti č. 236 v súlade s ust. § 115 ods. 1, § 156 a ods. 3 O.s.p. V spise na č.l. 32 je následne založený neformálny zápis, v zmysle ktorého vo veci po oboznámení sa s obsahom návrhu a príloh, opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a návrh žiadala zamietnuť. Následne súd vo veci potom v stanovený deň a čas vyhlásil rozsudok, v zmysle ktorého návrh zamietol. 20. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). 21. Súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladal len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01.12.2010, sp. zn. 5 Cdo 231/2010 22. Žalovaný bol teda v konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie, ktorý inštitút už CSP nepozná. Opatrovníčka žalovaného mohla vzniesť námietku premlčania v štádiu konania pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Námietka premlčania je podstatnou námietkou a jej dôležitosť je daná tým, že inak dôvodný návrh môže byť pre vznesenie takejto námietky zamietnutý z dôvodu uplynutia lehoty, počas ktorej mohol byť nárok pred premlčacou lehotou uplatnený. Vzhľadom na uvedené bolo potom povinnosťou súdu vyjadrenie opatrovníčky žalovaného doručiť na vedomie žalobcovi a tým mu umožniť i zamerať svoju ďalšiu aktivitu v konaní na prípadne vyvrátenie obrany žalovaného. 23. Súd prvej inštancie takto nekonal, preto svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 24. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. CSP), bude doručiť vyjadrenie bývalej opatrovníčky žalovaného, majúce povahu vyjadrenia žalovaného, s možnosťou vyjadriť sa k jeho obsahu, následne postupom podľa platného CSP vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. 26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).