Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212945 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114212945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: Y. L., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XX, P., o zaplatenie 709,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2015 č. k. 18C/211/2014-28, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa od žalovanej domáhala zaplatenia istiny vo výške 709,10 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 131,79 eur; žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 4 ods. 1 až 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 35 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien) a v časti trov konania § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3710227967 dňa 25. októbra 2007, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 100.000 niekdajších Sk, v súčasnosti 3.319,39 eur. Z poskytnutého plnenia žalovaná uhradila sumu 4.567,01 eur, ktorá suma pozostáva z istiny 2.641,45 eur, úroku 1.605,73 eur, poistenia 319,82 eur a následne došlo k zosplatneniu úveru dňom 11. mája 2012. Žalobkyňa dňa 26. apríla 2012 vyzvala žalovanú na úhradu zostávajúcej časti poskytnutého úveru v sume 922,93 eur a žalovaná pohľadávku žalobkyne uznala a bola ochotná ju splácať v splátkach po 30 eur. Z obsahu zmluvy o úvere mal súd prvého stupňa preukázané, že nie je možné zistiť špecifikáciu výšky splátok, počet a termín splátok istiny, výšku, počet a termín splátok úrokov, výšku počet a termín splátok iných poplatkov a rovnako nie je možné z obsahu zmluvy zistiť konečnú splatnosť úveru. Dodal, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov a žalovaná z poskytnutého úveru 3.319,39 eur uhradila až 4.567,01 eur, teda okrem istiny i časť úroku i poistenia, na ktorú už žalobkyňa nárok nemala. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnila. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h) a f), že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom. Namietala, že nemôže súhlasiť s tým, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a to s poukazom na vyhlášku Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorá bola platná a účinná v čase uzavretia úverovej zmluvy a v ktorej sa uvádza, že výška, počet a termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru napríklad či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak alebo či sa úroky a poplatky strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru. Ak z údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru uvádza sa do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Žalobkyňa mala za to, že úverová zmluva č. 3710227967 uzavretá 25. septembra 2008 (nesprávne označenie !) obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, bola žalobkyni zrejmá z údajov o počte a termínoch splátok úveru ako aj údaju o lehote splatnosti. Dodala, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) z. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy výslovne neuvádza, že by mala byť konečná splatnosť úveru v úverovej zmluve stanovená konkrétnym dátumom. Dodala, že výška úroku je uvedená v úverových zmluvných podmienkach v hlave 5 § 1 s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhradu za poistenie, ktoré je klient podľa tejto ÚZ a týchto ÚP povinný platiť ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženie o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Dodala, že žalovaná svojim podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a že všetky ustanovenia sú jej zrozumiteľné. Dodala, že nikdy nepopierala, že ide o spotrebiteľský vzťah. Namietala, že argument, že akákoľvek individuálne dojednaná (správne nedojednaná) zmluvná podmienka je neplatná, nemá oporu v ustanovení § 53 OZ ani v Smernici rady 93/13/EHS. Uviedla, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak ako uvádza súd. Namietla, že rozsudok súdu prvého stupňa nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie, neobsahuje náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 24. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne posúdil i keď nepoužil správne ustanovenie zákona. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, ako aj s jeho záverom, že žalobkyni vzniklo právo len na zaplatenie sumy skutočne poskytnutých finančných prostriedkov pre potrebu hľadieť na žalobkyňou poskytnutý úver ako na úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne z jej odvolania odvolací súd dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné: Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie istiny, úroku z omeškania, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania ako plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3710227967 zo dňa 25.10.2007 a nie ako nesprávne uvádza žalobkyňa v odvolaní zmluvy č. 3710227967 uzavretej 25. septembra 2008. Hoci súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že sa pri svojom rozhodovaní neriadil relevantným (právne významným) ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, toto nemenilo nič na správnosti toho záveru, že údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 25. októbra 2007 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovením § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorením zmluvy. Podľa takéhoto ustanovenia (líšiaceho sa od ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258 /2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného až od 1. januára 2008 len nepodstatne) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Z náležitostí zhora tie pred bodkočiarkou sú obligatórnymi (povinnými), teda s následkom v podobe neplatnosti zmluvy a nedovolenosti od nej odvodzovanej požiadavky na plnenie v prípade ich absencie, kým uvedenie ďalších zákonná úprava viaže na možnosť tak urobiť. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobkyne a žalovanej z prejednávanej veci bolo aj uvedenie sumy istiny, počtu splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov a tiež termínov splátok. Súhlasiť potom treba so súdom prvého stupňa, že formulácie v rozhodnej (z hľadiska dojednaní účastníkov právne významnej) časti formulárovej zmluvy neboli dostatočne určitými a pre prípad snahy tvrdiť opak obsahovali zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmluve totiž chýbalo celkom jednoznačné vymedzenie sumy, ktorá má z celkovej sumy splátky pripadnúť na istinu úveru poskytnutého žalobkyňou a tejto sa majúceho vrátiť, na úroky a tiež na prípadné ďalšie poplatky (ktorých požadovanie zo strany veriteľa úveru nielenže nemožno vylúčiť, ale ich naopak treba predpokladať). Ďalším zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu v tzv. spotrebiteľských veciach, na ktorom i v tejto veci je nutné a to bezpodmienečne trvať je potom ten, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (tu por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/201-44). Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov (majúcich byť zaplatených spotrebiteľom okrem istiny a iných poplatkov než úrokov), čo je napriek odchylnosti takejto úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Zjavne zavádzajúcim bolo pritom aj tvrdenie z odvolania, že náležitosti v zmluve chýbajúce by ich povinnou súčasťou byť nemali, nakoľko zákonné podmienenie možnosti uviesť určité náležitosti v zmluve dopadá len na tie, ktoré vyššie vyložené ustanovenie zákona obsahuje až za bodkočiarkou (v druhej časti vety) a takými náležitosti reprezentované sumou, počtom a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neboli. Takto ale záver o neprijateľnosti všetkých zmluvných dojednaní z prejednávanej veci, zvyšujúcich sumu tzv. istiny úveru o čokoľvek bol správnym. Odvolací súd riadiaci sa už opísanými úvahami a v príslušnej časti sa stotožňujúci i s argumentáciou súdu prvého stupňa preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. V časti trov bol rozsudok súdu prvého stupňa tiež správnym, žalovaná ako úspešná účastníčka mala právo na náhradu trov konania avšak nepodaním návrhu na priznanie náhrady sa jej vzdala a preto jej správne nebola priznaná. Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom (tak ako aj v konaní prvostupňovom) plný úspech zaznamenal žalovaná (žalobkyňa s odvolaním neuspela) a preto jej vzniklo (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.) právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej však žiadnu náhradu nepriznal z dôvodu totožného s tým použitým už súdom prvého stupňa, teda pre nepodanie príslušného návrhu (tu por. i ust. § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.) aj neexistenciu žiadnych preukázateľných trov odvolacieho konania, vzniknutých tejto účastníčke. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.