Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/700/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217797 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114217797.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Y. O. X., 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie sumy 4.144,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. marca 2015, č.k. 27C/251/2014-55, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.364,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3.364,75 eur od 12.3.2014 do zaplatenia, všetko povolil žalovaným zaplatiť v splátkach vo výške 100,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 137,38 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 48 ods. 2, § 457, § 511 ods. 1, § 456, § 547, § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a preto sú žalovaní povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie t.j. uhradiť to, čo na základe zmluvy dostali, keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila. Po zohľadnení skutočne poskytnutého úveru vo výške 4.621,93 eur a splatenej časti úveru vo výške 1.257,18 eur, súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 3.364,75 eur (4.621,93 eur - 1.257,18) spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 3% ročne od 12.03.2014 do zaplatenia, keď súd im zároveň vzhľadom na to, že žalovaní preukázali svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery povolil predmetnú pohľadávku splácať po 100 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci. Táto výhoda žalovaných uhradiť dlh v splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku je obmedzená tým, že pokiaľ žalovaní nebudú plniť dlh riadne a včas nastane zročnosť celého dlhu. V časti istiny prevyšujúcej sumu 3.364,75 eur a z úroku z omeškania z tej istiny a úroku 4,7% ročne zo sumy 4.106,06 eur návrh zamietol. 4. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko podľa názoru navrhovateľa je napádaný rozsudok nesprávny z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhovateľ je toho názoru, že v prípade, ak súd prvého stupňa posúdil odstúpenie navrhovateľa od zmluvy uzatvorenej s odporcami podľa ustanovenia § 48 O.z. takéto právne posúdenie tohto právneho vzťahu je v rozpore s objektívnym právom ako aj judikatúrou a takýto výklad odporuje samotnému textu § 54 O.z. Pri posudzovaní podmienok v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 O.z. je nevyhnutné skúmať, ktoré podmienky je možné považovať za zmluvné a ktorými podmienkami sú zákonné podmienky, teda danými ex lege. Záver súdu, že ustanovenia § 54 ods. 1 O.z. obmedzuje použitie noriem obchodného práva len na prípady, keď sa nedostane do rozporu s Občianskym zákonníkom je nesprávny. V ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) Obch.z. je jednoznačne uvedené, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou časťou Obchodného zákonníka nazvanou obchodné záväzkové vzťahy riadia okrem iného aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Z ustanovenia § 263 Obch.z. vyplýva, že právny predpis Obchodný zákonník prikazuje zmluvným stranám aplikovať na právny vzťah medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom zakazuje zmluvným stranám dojednať ustanovenia, ktoré by pôsobnosť Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy vylúčil. Tieto kogentné normy Obchodného zákonníka sú oproti zmluvným zákonnými podmienkami, pričom z citovaných ustanovení právneho predpisu vyplýva, že dodávateľ ani pri najlepšej vôli nemôže vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy, nakoľko je viazaný zákonom. Zákonom č. 102/2014 bol Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 doplnený o ustanovenie, na základe ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právna norma pôsobí do budúcnosti, preto je možné ju aplikovať len od nadobudnutia jej účinnosti. V zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. bola účinnosť ustanovenia, ktorým bol Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 doplnený stanovená na 13.06.2014. Zákonom č. 151/2014 bola účinnosť tohto ustanovenia posunutá na 01.04.2015. Z uvedeného vyplýva, že názor súdu, na základe ktorého je nevyhnutné absolútne použiť Občiansky zákonník je nesprávny. Tento názor bude možné aplikovať až od 01.04.2015. Dovtedy platí stav, že kogentné normy obchodného práva majú absolútnu prednosť a majú sa aplikovať. Obchodný zákonník stanovuje podmienky, za ktorých je navrhovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť ako aj to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane a nie teda ex tunc ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa. Potrebu považovať právne vzťahy z úverovej zmluvy za tzv. absolútny obchod a to bez ohľadu na povahu účastníkov a aplikovať tak normy Obchodného zákonníka skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6 M Cdo 4/2012. Navrhovateľ mal za to, že aplikácia kogentných ustanovení Obchodného zákonníka nie je podmienkou zmluvnou, nemôže byť vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. 5. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/251/2014 je žaloba žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaných zaplatenia sumy 4.144,12 eur spolu s úrokom vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.106,06,- eur od 12.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.144,12 eur od 12.03.2014 do zaplatenia. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá ( v časti istiny 779,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% od 12.03.2014 do zaplatenia, úroku vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.106,06,- eur od 12.03.2014 do zaplatenia ) a v závislom výroku o náhrade trov konania. 9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 10. Odvolací súd je toho názoru, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a sporný vzťah treba posudzovať aj vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere. K tomuto odvolací súd uvádza: 11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 4.1.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci dňa 4.1.2006 uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0107306405 a stavebnom úvere č. 0107306704. V súlade so zmluvou žalobca poskytol žalovanej 1/ mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur a žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 44,91 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eur. Zmena medziúveru na stavebný úver sa uskutočnila 30.6.2011, kedy bol i čerpaný vo výške 4.621,93 eur, pri ktorom sa cieľová suma 8.298,48 eur zúčtovala so sumou nasporených finančných prostriedkov vo výške 3.676,55 eur. Žalovaná 1/ sa zaviazala splácať stavebný úver 4.621,93 eur vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne v mesačných splátkach 51,88 eur. Žalovaný 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná 2/. Dňa 14.2.2014 žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval na zaplatenie dlhu 4.129,65 eur do 7. dní od doručenia listu. Zásielky boli doručené tretí deň po ich odoslaní v zmysle Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické soby časť E čl. XXI. bod 5 dňa 20.2.2014. 14. Žalobca v odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, pretože na záväzkový vzťah medzi účastníkmi mal súd aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy. 15. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. 16. Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu neexistoval dôvod, pre ktorý by nemala byť prijatá argumentácia pojatá súdom prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúca sa jeho zamietajúcej časti vo veci samej a slúžiaca na podporu takéhoto rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe nevyhovel súd prvej inštancie predostrel spôsobom nevykazujúcim žiadne zjavné skutkové, právne a nelogické medzery a takto i zrozumiteľne a objektívne presvedčivo. Zásadne by tak postačovalo i len konštatovanie správnosti súdom prvej inštancie použitých dôvodov. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami žalobcu je však žiaduce doplniť nasledovné: v danom prípade žalobca predovšetkým namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s právnym posúdením veci, keďže sa domáha aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a namieta aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva vôbec. Pri predmetom spore pri prejednaní odvolania žalobcu bolo preto zásadným vyporiadať sa s námietkami žalobcu v súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa alebo v zmysle odvolania žalobcu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. 17. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený už Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov. 18. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy (dňa 04.01.2006) zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadá. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich réžiu spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom aj nepomenovaná zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou ak vykazuje znaky určené smernicou. 19. Právna úprava § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 teda nemá taxatívny charakter (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 157/2012, zo dňa 05.02.2013), preto súd prvej inštancie pri posudzovaní charakteru uzatvorenej zmluvy správne zohľadnil všetky kritéria uzatvorenej zmluvy o úvere. Aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno vzhľadom na ich povahu považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. (Napr.: zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o pripojení). Najdôležitejším kritériom na posúdenie či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, ktorú charakteristiku spĺňa i sporná zmluva účastníkov. Úprava v Občianskom zákonníku je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava ustanovená v iných právnych predpisoch. 20. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie dopadá aj na právny vzťah účastníkov a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. 21. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc § 48 ods. 2 a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). 22. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tung postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v zmysle článku VI a VII z dôvodu porušenia povinností žalovaných, ktorí sa dostali do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Žalobca požadoval od žalovaných okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a dlžnú sumu ku dňu 14.02.2014 vyčíslil vo výške 4.129,65 eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovaným t.j. 20.02.2014. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 4.621,93 eur pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve spolu sumu 1.257,18 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 3.364,75 eur, preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu poukazuje odvolací súd na znenie dohodnutej klauzuly o odstúpení (článok VII zmluvy o úvere zo dňa 04.01.2006), ktorá predpokladá účinky odstúpenia od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení (ex tunc) a zachovanie zmluvných nárokov veriteľa aj po odstúpení od zmluvy. 24. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) § 48 ods. 2 O.z.) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúcie súkromného práva ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu uzavretia. Preto práva a povinnosti zo zmlúv ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kontexte sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 25. Ustanovenia Obchodného zákonníka a odstúpenie od zmluvy nemožno, ako to bolo už skôr konštatované aplikovať na zmluvu o úvere uzavretú síce podľa ustanovení § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23 a Zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia od zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 O.z. bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky za upomienky. 26. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v časti istiny prevyšujúcej sumu 3.364,75 eur, úroku z omeškania z tejto istiny a úroku 4,7% ročne zo sumy 4.106,06 eur, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).