Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/237/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221497 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114221497.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. XXXX/X, o zaplatenie 1.563,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom, Bratislava, Zámocká 8, proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/291/2014-33 zo dňa 9.3.2016 - v časti o náhrade trov konania odvolateľa, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolateľa p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu (o zaplatenie sumy 1.563,14 Eur s príslušenstvom) zamietol (z dôvodu premlčania nároku v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Žalovanému a občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (pôvodne vedľajší účastník v zmysle § 93 zákona č. 99/1963 Zb. v znení ku 30.6.2016), ďalej len „občianske združenie“, náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, § 100 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v časti rozhodnutia o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení k 30.6.2016. Vecne v napadnutej časti argumentoval, že trovy občianskeho združenia nemožno považovať za účelné, keď sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave v zmysle uznesenia č. k. 10 Co/600/2015-62 zo dňa 16.12.2015. 2. Proti rozsudku, výlučne v časti týkajúcej sa náhrady trov konania občianskeho združenia, v čase rozhodovania vedľajšieho účastníka, podalo včas odvolanie občianskeho združenie s návrhom na jeho zmenu (rozsudku) v napadnutej časti, priznaním mu náhrady trov právneho zastúpenia na súde prvej inštancie vo výške 159,90 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského. Argumentovalo tým, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný. Vo vyjadrení zo dňa 3.2.2016 poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, vznieslo námietku premlčania. Súd mu nepriznal trovy napriek tomu, že jeho trovy na bránenie práva žalovaného účelne vynaložilo. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na jeho vyjadrenie a treba zásadne odmietnuť názor súdu, že zamietnutie žaloby nebolo pomocou jeho pričinenia. Má za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané. 3. Žalobca ani žalovaný odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu odvolateľa sa písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - v čase podania odvolania vedľajším účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal. 6. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 7. Citované ustanovenie obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov konania potrebných (rozumej nevyhnutých) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne. 8. Súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj občianskemu združeniu, v tom čase vedľajšiemu účastníkovi (§ 93 ods. 4 OSP), ktorý vystupoval na strane žalovaného. 9. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientov (strán súdnych sporov), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu. 10. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV mala oprávnenie v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy podľa § 93 ods. 2 OSP. Pričom v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež § 93 ods. 4 vety prvej OSP), z čoho možno vyvodiť len jeden záver a to, že občianske združenie ako vedľajší účastník konania podľa ustanovení OSP do 30.6.2016 malo právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva na náhradu trov konania. OSP v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí strany a teda ani nevylučoval, aby sa i strana odborne spôsobilá hájila svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohla dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní účelne vynaložené, ktorá účelnosť platí aj vo vzťahu k trovám strany. Pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. 11. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch aj v postavení vedľajšieho účastníka k 30.6.2016. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne. 12. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa), ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení k 30.6.2016). 13. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 OSP je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobu a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že občianske združenie ako vedľajší účastník si uplatnilo náhradu trov konania za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za úkon - písomné vyjadrenie k žalobe. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie občianskeho združenia k žalobe zo dňa 3.2.2016 bolo podané prostredníctvom právneho zastúpenia. Jedná sa o 4-stranové vyjadrenie, v ktorom po poukázaní na ust. § 52, § 53, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i na ust. § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 2 a § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následného všeobecného a paušalizovaného textu, občianske združenie prioritne vznieslo námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca mohol právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti žalovaným, keď žalobca dlh zosplatnil dňa 18.8.2008, pričom vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu až 18.8.2014, nárok je premlčaný. V podaní si občianske združenie zároveň uplatnilo náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v sume 159,90 Eur. 15. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za prioritné, že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. A to napriek tomu, že v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka inak je potrebné, aby sa dlžník premlčania dovolal. Vzhľadom na túto ex offo povinnosť súdu bolo potom nepotrebným nadbytočným a neúčelným, aby občianske združenie na strane žalovaného, ktoré vstúpilo do konania až po nadobudnutí účinnosti citovaného ustanovenia, ako základnú obranu žalovaného spotrebiteľa vznieslo námietku premlčania. Ak je potom nárok premlčaný, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby, je potom nadbytočným, nehospodárnym a neúčelným zaoberať sa i inými okolnosťami odôvodňujúcimi rovnako zamietnutie žaloby. Argumentácia občianskeho združenia v jeho písomnom vyjadrení presadzujúca zamietnutie žaloby i z iných dôvodov (tu však skutočne len všeobecne) ako z dôvodu premlčania, je potom neúčelná. Keďže občianske združenie prostredníctvom svojho advokáta v danom konaní poskytlo žalovanému obranu v podobe vznesenej námietky premlčania, na ktorú v rozhodnom období musel súd prihliadať sám z úradnej povinnosti ex offo a potom nadbytočne a neúčelne i v podobe namietania preplatenia poskytnutého úveru spotrebiteľom a uplatňovanie neprimeraných úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru v rozpore s dobrými mravmi, nielen vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka, ale aj jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy občianskeho združenia vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené (pričom z účelnosti trov konania podľa názoru odvolacieho súdu musí vychádzať i súčasne platný Civilný sporový poriadok) a preto s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP nevzniklo občianskemu združeniu právo na náhradu trov voči inak v konaní neúspešnému žalobcovi. 16. Z vyššie uvedenej argumentácie vzťahujúcej sa na uplatnené trovy právneho zastúpenia občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka vyplýva, že tieto mu z uvedených dôvodov skutočne nebolo možné priznať vôbec, ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie. 17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania občianskeho združenia s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 20. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. 21. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade týchto trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).