Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/578/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222569 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114222569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XX, S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XX, S., proti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.05.2015, č.k. 18C/202/2014-67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že napadnutým rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19. mája 2010, č.k. 21P/256/2009-154, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/57/2010-179, zo dňa 01.12.2010. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2014, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Určil zročné výživné za obdobie od 02.09.2014 ku dňu 31.05.2015 v sume 520 eur, ktoré povolil odporcovi splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd konanie zastavil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala určenia výživného zo strany odporcu sumou 250 eur mesačne od 02.09.2014, t.j. od podania návrhu, keď uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa jej odôvodnené potreby podstatne zvýšili z dôvodu, že od 25.06.2014 je prijatá na riadne denné štúdium na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, stavebnú fakultu, na ktoré štúdium nastúpila dňom 01.09.2014. V priebehu konania návrh upravila a výživné žiadala určiť sumou 150 eur mesačne. Súd prvého stupňa zistil, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy upravené rozsudkom zo dňa 19.05.2010, č.k. 21P/256/2009-154 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/57/2010-179 zo dňa 01.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2011 sumou 85 eur mesačne, keď v tej dobe bola navrhovateľka ešte maloletá, matka dosahovala čistý mesačný príjem 763,30 eur a odporca poberal výsluhový dôchodok 243,70 eur a z podnikateľskej činnosti v roku 2009 dosiahol príjem 109,65 eur. Navrhovateľka bola žiačkou deviatej triedy základnej školy. V súčasnosti je študentkou prvého ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Matka dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 870,54 eur. Odporca je vyučený stolár, stále poberá výsluhový dôchodok vo výške 254,93 eur a príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré sa znížili, keď v roku 2012 sa pohybovali okolo 66 eur mesačne, v roku 2013 okolo 23 eur mesačne. Navrhovateľka žije so svojou matkou, odporca žije sám v trojizbovom byte. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine, § 96 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľky v časti výživného v sume 100 eur mesačne, súd v tejto časti v dôsledku späťvzatia návrhu konanie zastavil. Súd skonštatoval, že návrh navrhovateľky na určenie výživného sumou vyššou ako 85 eur mesačne je dôvodný. Na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od 02.09.2014 nastúpila na štúdium na vysokej škole. Práve vzhľadom na túto skutočnosť súd zvýšil od uvedenej doby výživné na sumu 150 eur mesačne, keď túto sumu považoval za primeranú a zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd poukázal na skutočnosť, že odporca je vyučený stolár. V tejto oblasti vykazuje takmer nulový príjem. Daný stav odôvodňuje aj tým, že má zdravotné problémy - ohluchol, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ovplyvňovať vykonávanie stolárskych prác. Už pri poslednom určovaní výživného na navrhovateľku bolo Krajským súdom v Trnave skonštatované, že odchod odporcu do výsluhového dôchodku na vlastnú žiadosť vo veku 35 rokov, teda úplne v produktívnom veku treba považovať v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, najmä ak odporca odôvodňuje nemožnosť platiť navrhovateľke vyššie výživné neúspechom v podnikaní. Odporca bez preukázania vážnejších dôvodov sa vzdal svojho pravidelného pracovného príjmu z ktorého by bol schopný navrhovateľkou požadované výživné platiť tak, aby boli jej potreby uspokojené a začal podnikať v odbore, v ktorom dosahuje len približne pätinu svojho dovtedajšieho príjmu. Keďže odporca neprispieval na výživu navrhovateľky určenou sumou, vznikol mu na výživnom za obdobie od 02.09.2014 do 31.05.2015 nedoplatok na zročnom výživnom v sume 520 eur, ktorý mu súd povolil uhradiť v splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania, keď úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že posledná úprava výživného bola zo dňa 01.12.2010 sumou 85 eur mesačne. Už v tej dobe bol poberateľom výsluhového dôchodku, nižšieho približne o 12 eur a mal príjem zo živnosti na úrovni 109,65 eur mesačne. Napadnutému rozsudku vytýka, že nesprávne určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky bez toho, aby sa vo výroku zaoberal existenciou predchádzajúceho rozsudku o úprave výživného, ktorý mal byť zmenený. V prípade, ak by nepodal odvolanie, napadnutý rozsudok by nadobudol právoplatnosť, navrhovateľka by mala dva právoplatné a vykonateľné výroku o povinnosti prispievať na výživu sumou 85 eur a aj 150 eur mesačne. Je pravdou, že v súčasnosti je živnostník, pracuje ako stolár, jeho príjem zo živnosti v sume 66 eur mesačne v roku 2012, 23 eur mesačne v roku 2013 a príjem z výsluhového dôchodku 255,23 eur (od júla 2014) nepostačujú na zvýšenie vyživovacej povinnosti z pôvodných 85 eur na 150 eur mesačne. Jeho možnosti a majetkové pomery sa od poslednej úpravy zmenili v jeho neprospech, vzhľadom k tomu, že sa mu znížil príjem zo živnosti. Prakticky žije výlučne z výsluhového dôchodku a jeho príjmy mu neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako 85 eur. Služobný pomer skončil v roku 2005, pretože sa rozhodol, že začne podnikať. Skončenie služobného pomeru nebolo v žiadnom prípade motivované snahou znížiť si príjem, domnieval sa, že pri výkone podnikateľskej činnosti sa jeho príjem zvýši. Nestalo sa tak, čo predstavuje riziko, ktoré so sebou podnikanie prináša. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca uvádza, že jeho možnosti a majetkové pomery sa zmenili v jeho neprospech, a že žije takmer výlučne z výsluhového dôchodku s čím nesúhlasí a považuje to za zavádzanie. Odporca si nevie alebo nechce nájsť vhodné zamestnanie a zotrváva v neúspešnom podnikaní už niekoľko rokov, s poberaním výsluhového dôchodku. Od septembra 2014 u nej došlo k zmene pomerov z dôvodu nástupu na denné štúdium na vysokú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady na výživu. Preto nesúhlasí s odvolaním. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 18C/202/2014 je určenie výživného na plnoleté dieťa a to navrhovateľku od odporcu v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2014. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa určil odporcovi výživné na navrhovateľku v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2014, ktoré je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, zároveň určil zročné výživné za obdobie od 02.09.2014 do 31.05.2015 v sume 520 eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok potom, ako vo zvyšku z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala u jednotlivých účastníkov konania. Správne skonštatoval, že k najpodstatnejšej zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky, ktorá od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa o určení výšky výživného začala navštevovať vysokú školu, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili náklady spojené s jej výživou. Na strane matky sa pomery zmenili tým, že sa jej zvýšil príjem, na strane otca sa pomery zmenili tým, že výsluhový dôchodok sa mu približne o 12 eur mesačne zvýšil, avšak znížil sa mu príjem z podnikateľskej činnosti zo 109 eur mesačne na 23 eur mesačne. Správne súd prvého stupňa skonštatoval, že prístup odporcu k plneniu si vyživovacej povinnosti je nezodpovedný, tento sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania keď vo veku 35 rokov dobrovoľne odišiel do výsluhového dôchodku, ktorý poberá vo výške 255 eur mesačne. V podnikateľskej činnosti sa mu už niekoľko rokov absolútne nedarí, keď jeho príjem z tejto činnosti je minimálny. Napriek tomu však odporca na odvolacom pojednávaní uviedol, že býva v trojizbovom byte kde len mesačné nájomné za byt má 120 eur. Takže nie je možné, aby otec vyžil z príjmu, ktorý deklaroval pred súdom. Správne preto súd prvého stupňa skonštatoval potreby navrhovateľky na výžive a výchove, ktorej sa odporca žiadnym iným spôsobom nepodieľa a správne dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného. Suma 150 eur mesačne predstavuje 5 eur na deň, čo nie je v žiadnom prípade suma nezodpovedajúca odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa vysokoškoláka. Odporca, vedomý si toho, že má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu sa mal starať o to, aby dosiahol príjem, ktorý by umožňoval mu zaplatiť výživné v potrebnej výške. V konaní bolo preukázané, že tento je zdravý, práceschopný, jeho prístup k zamestnaniu sa súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nezodpovedný, keď v živnosti, z ktorej nemal takmer žiadny príjem zotrvával niekoľko rokov. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, s tým, že rozsudkom súdu prvého stupňa sa mení rozsudok, ktorým bolo naposledy určené výživné a to rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19. mája 2010, č.k. 21P/256/2009-154 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/57/2010-179 zo dňa 01.12.2010. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 Os..p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko túto si neuplatnila. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.