Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222996 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114222996.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. D., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka I. U., rodená U., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, otec C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10P/103/2014 - 178 zo dňa 18. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.6.2013 č. k. 10P/26/2013-101 v časti výživného tak, že výživné na maloleté dieťa zvýšil zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe skutkových zistení dospel k záveru, že zvýšenie výživného maloletého je opodstatnené, keďže od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/26/2013-101 zo dňa 26.6.2013 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na strane maloletého dieťaťa s tým, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2013 maloletý vyrástol, je starší o 2 roky, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako i ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. V čase ostatnej úpravy výživného navštevoval maloletý materskú škôlku, aktuálne od 1.9.2015 navštevuje prvý ročník na základnej škole, s ktorým nástupom na základnú školu sú nepochybne spojené ďalšie výdavky na nákup školských potrieb, pomôcok a učebníc. V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 10P/26/2013, v ktorom súd ostatný krát rozhodoval o výživnom, bolo zistené, že matka mala priemerný čistý mesačný príjem od februára 2013 do mája 2013 v sume 373,15 eura a otec mal priemerný čistý mesačný príjem od júna 2012 do mája 2013 v sume 660,91 eura. Od 4.7.2013 do 21.11.2014 matka pracovala u zamestnávateľa E. A. I. A. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 367,31 eura, u ktorého zamestnávateľa skončila matka pracovný pomer dohodou. Následne matka pracovala na dohodu o vykonaní práce od 28.11.2014 do 31.12.2014 u zamestnávateľa D., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 418,28 eura a od 7.1.2015 do 31.7.2015 u zamestnávateľa J., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 316,80 eura. Od 1.6.2015 pracuje matka u zamestnávateľa H., s.r.o. - H. I. E. zo dňa s priemerným čistým mesačným príjmom matky od júna 2015 do decembra 2015 v sume 285,20 eura, s tým, že od 1.6.2015 do 4.9.2015 pracovala matka u tohto zamestnávateľa na kratší pracovný čas v rozsahu 15 hodín týždenne. Matka žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v jej vlastníctve s maloletým, s plnoletým synom C. C., narodeným XX.X.XXXX, ktorý študuje na Univerzite Palackého v Olomouci a s priateľom S. M., narodeným X.X.XXXX. Priateľ matky bol zamestnaný od 8.1.2014 do 28.7.2014 u zamestnávateľa Q. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 405,16 eura, od 26.2.2015 do 14.9.2015 u zamestnávateľa T. Q. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 345,33 eura, potom poberal nemocenské v júli 2014 v sume 202 eur, v auguste 2014 v sume 284,60 eura, v septembri 2014 v sume 275,40 eura, v októbri 2014 v sume 284,60 eura, v novembri 2014 v sume 275,40 eura a v decembri 2014 v sume 284,60 eura a od 17.9.2015 je zamestnaný u zamestnávateľa Q. Q. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od 17.9.2015 do 31.12.2015 v sume 351,41 eura. Otec žije sám v jednoizbovom byte v jeho vlastníctve a je zamestnaný u zamestnávateľa G. J. s.r.o. zo dňa 16.2.2015 s priemerným čistým mesačným príjmom otca od februára 2014 do novembra 2015 v sume 637,82 eura. Od 2.12.2015 do 16.2.2016 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 15,52232000 eura denne. Otec sa lieči pre tinitus a hypertenziu a mesačne dopláca na lieky sumu od 30 eur do 40 eur. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený. Súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletého syna od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu matky, keď v konaní neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné i spätne pred podaním návrhu. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd u matky zo skutočnosti, že je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom od júna 2015 do decembra 2015 v sume 285,20 eura s tým, že od 1.6.2015 do 4.9.2015 pracovala matka u tohto zamestnávateľa na kratší pracovný čas v rozsahu 15 hodín týždenne a jej priemerný čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa za mesiace október 2015, november 2015 a december 2015, kedy matka pracovala už na plný úväzok, predstavuje sumu 382,90 eura. Príjem matky v čase ostatnej úpravy výživného predstavoval sumu 373,15 eura a teraz jej príjem predstavuje sumu 382,90 eura, teda sa zvýšil o sumu 9,75 eura, počet vyživovacích povinností u matky zostal nezmenený. Príjem otca v čase ostatnej úpravy výživného predstavoval sumu 660,91 eura a teraz jeho príjem predstavuje sumu 637,82 eura, teda sa znížil o sumu 23,09 eura, počet vyživovacích povinností zostal u otca nezmenený. Celkový príjem do rodiny matky predstavuje sumu 917,09 eura (príjem matky 382,90 eura + príjem priateľa matky S. M. 351,41 eura + výživné na maloletého 50 eur + výživné na plnoletého syna H. C. 132,78 eura), čo pri počte štyroch spolu žijúcich osôb v domácnosti matky predstavuje na jednu osobu sumu 229,27 eura. U otca vychádzal súd zo skutočnosti, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom od februára 2014 do novembra 2015 v sume 637,82 eura a v období od 2.12.2015 do 16.2.2016 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 15,52 eura denne, čo predstavuje za uvedené obdobie sumu 1.195,22 eura (77 dní x 15,52 eura). Otec mal príjem od februára 2014 do novembra 2015 zo mzdy v sume 14.031,97 eura a príjem z nemocenského do 2.12.2015 do 16.2.2016 v sume 1.195,22 eura, čo za uvedené obdobie predstavuje priemerne mesačne v čistom sumu 621,01 eura (14.031,97 eura + 1.195,22 eura : 24,52 mesiacov) a po odrátaní zvýšeného výživného na maloletého v sume 100 eur a výživného, ktoré otec platí plnoletému synovi C. D. v sume 100 eur predstavuje sumu 421,01 eura na uspokojovanie potrieb otca. Z uvedeného je tak zrejmé, že okrem vyššie uvedených dôvodov na zvýšenie výživného spojených najmä s nástupom maloletého na základnú školu, možno ďalej konštatovať, že životná úroveň otca je podstatne vyššia ako životná úroveň maloletého, i keď sa príjem otca znížil, ktoré zníženie príjmu však považuje súd s ohľadom na vyslovené zistenia za zanedbateľné. Otec v konaní poukazoval opakovane na jeho nepriaznivý zdravotný stav a zvýšené náklady s tým spojené, pričom do budúcnosti predpokladá zmenu zamestnania, nakoľko prácu, ktorú vykonáva nebude môcť v budúcnosti vykonávať. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že v konaní otec nepredložil žiaden dôkaz o tom, že prácu, ktorú v súčasnosti vykonáva, nemôže vykonávať a prípadná zamýšľaná zmena zamestnania v budúcnosti nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, keďže súd pri rozhodovaní vychádza zo skutočností zistených v čase rozhodovania a nie možných zmien skutkového stavu v budúcnosti. Tiež je súd toho názoru, že otec je schopný i po zvýšení výživného plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o svoj zdravotný stav vzhľadom na príjem, ktorý aktuálne dosahuje. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého, ktorý je v plnej miere odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopný sám sa živiť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné otca na maloletého zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, pričom takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého syna. V odvolaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho príjmy. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi C. a sám je vo finančnej tiesni, čo dokladoval predovšetkým svojim príjmom. Z potvrdenia zamestnávateľa G. J., s.r.o., zo dňa 16.2.2015, 1.6.2015, 3.11.2015 a 8.12.2015 vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný netto príjem od februára 2014 do novembra 2015 predstavoval sumu 637,82 eura. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-163458-CA02/2015 zo dňa 28.12.2015 vyplývalo, že bol počas PN mu priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 12.12.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 15,52 eura. Ďalej súdu predložil lekárske správy o jeho zdravotnom stave, nakoľko bol v minulosti operovaný na srdce a naďalej sa lieči pre tinitus a hypertenziu a mesačne dopláca viac ako 40 eur. Zároveň predložil aj výpis z účtu a prehľad mesačných nákladov, ktoré predstavujú náklady na hypotéku na byt vo výške 142,30 eura, inkaso za byt 90 eur, elektrinu 20 eur, plyn 10 eur, RTVS poplatok 4,64 eur, internet + káblová TV 22 eur, telefón Orange 19 eur, výživné na Q. 50 eur, dobrovoľné výživné na C. 50 eur + 100 eur príspevok na štúdium VŠ, lieky 65 eur, základné potraviny 195 eur, splátka X. pôžičky 36,92 eura, stavené sporenie P. na syna Q. 30 eur, poistenie domácnosti 5 eur, teda spolu 839,86 eura. Z uvedeného vyplýva, že súd neprihliadol na skutočnosť, že maloletému Q. okrem určeného výživného vo výške 50 eur dobrovoľne zriadil stavebné sporenie, na ktoré prispieva mesačne po 30 eur. Na poslednom pojednávaní uviedol, že je evidentné, že sám má málo peňazí, je na pokraji zúfalstva a môže sa stať, že o byt príde, nakoľko nebude ho schopný splácať. Ďalej upozornil na skutočnosť, že o zvýšenie výživného žiada niekto, kto má dom v hodnote 200.000 eur a auto a svoj majetok neustále zveľaďuje. Navrhovateľka predložila potvrdenia od zamestnávateľov za obdobie rokov 2013 - 2015 a jej priemerný zárobok za toto obdobie predstavoval sumu 346,90 eur. Priateľ navrhovateľky, tak ako je zrejmé z predložených dokladov o príjme od zamestnávateľa, je vodičom medzinárodnej kamiónovej dopravy. Napriek tomu, že dokladoval priemerný čistý príjem vo výške 350 eur, súd neprihliadal na všeobecne známu skutočnosť, že celkový príjem takéhoto zamestnanca tvorí základná mzda + diéty, ktoré tvoria podstatne vyššiu čiastku príjmu vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy a práve z tohto dôvodu túto profesiu vykonávajú. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z príjmu matky, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného predstavoval sumu 373,15 eura a teraz jej príjem predstavuje sumu 382,90 eura, teda sa zvýšil o 9,75 eura, pričom počet vyživovacích povinností zostal nezmenený. Príjem otca v čase ostatnej úpravy výživného predstavoval 660,91 eura a teraz jeho príjem predstavuje sumu 637,82 eur, teda sa znížil o 23 eur, keď počet vyživovacích povinností zostal nezmenený. Celkový príjem do rodiny matky predstavoval sumu 917,09 eura, ktorá sa skladá z príjmu matky vo výške 382,90 eura, z príjmu priateľa matky S. M. 351,41 eura, z výživného na maloletého vo výške 50 eur a z výživného na plnoletého syna H. C. vo výške 132,78 eura, čo pri počte štyroch spolužijúcich osôb v domácnosti matky predstavuje na jednu osobu sumu 229,27 eura. U otca vychádzal súd zo skutočnosti, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom od februára 2014 do novembra 2015 v sume 637,82 eura a v období od 2.12.2015 do 16.2.2016 bol otec PN a poberal nemocenské vo výške 15,52 eura, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.195,22 eura. Je toho názoru, že súd rozhodoval na základe nesprávnych zistených skutočností na strane navrhovateľky, a to z celkového príjmu do spoločnej domácnosti navrhovateľky a jej priateľa S. M., ktorý súdu nepredložil skutočný príjem od zamestnávateľa. Ďalej rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek tomu, že odporca predložil súdu svoj skutočný príjem aj skutočné mesačné náklady, súd konštatoval, že životná úroveň otca je podstatne vyššia ako životná úroveň maloletého, i keď sa príjem otca znížil, ktoré zníženie príjmu však súd považuje za zanedbateľné. Matka maloletého je preukázateľne majetnejšia a príjem do domácnosti je podstatne vyšší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že odporca poukazuje na jej príjem, ktorý je zdokladovaný zamestnávateľom a činí 382,90 eura v čistom, pričom dostáva výživné na plnoletého syna H. C. 132,78 eura, ktorý navštevuje VŠ a 50 eur na maloletého Q.. Uviedla, že jej priateľ S. M. jej na domácnosť neprispieva, nakoľko má trvalý pobyt v J., kde aj pracuje. K nej domov chodí každý druhý týždeň na víkend a okrem toho aj on má dve deti, o ktoré sa stará. Je vodičom vnútroštátnej kamiónovej dopravy, avšak nie medzinárodnej. Pokiaľ odporca poukazuje na svoj zdravotný stav uvádza, že v čase, keď spolu žili v jednej domácnosti, za lieky nedoplácal takú sumu akú uvádza a podľa jej zistení dopláca na všetky lieky cca 8 eur mesačne. Tvrdenie, že na syna C. platí dobrovoľne 150 eur je nepravdivé. Súd mu určil sumu 16,60 eur. Na stavebné sporenie P., ktoré maloletému založil neprispieva, nie je tam našetrená žiadna sumu, o čom prikladá doklad. Má za to, že ak nedokáže prispievať väčšou sumou na výživnom, nemusí sporiť do domácnosti, nakoľko Q. má aj teraz svoje potreby. Jej výdavky tiež prevyšujú príjmy a bez finančnej pomoci rodičov by to nezvládla. Uviedla, že Q. bol od novembra každý mesiac chorý, okrem mesiaca február. V januári bol chorý dvakrát, čo znamená, že náklady týkajúce sa na dopravu a lieky sa opäť zvýšili. Doplatky za lieky a vitamíny vyšli niekedy aj na 15 - 20 eur mesačne. V marci Q. kupovala oblečenie, a to jarnú bundu v hodnote 12 eur, obuv v hodnote 28 eur, nohavice v hodnote 14 eur, pomôcky do školy v hodnote 12 eur. Poukazuje na to, že maloletý syn má rovnaké výdavky ako dospelý syn. Nemyslí si, že by bola majetnejšia ako odporca. Vlastní dom, s ktorým jej pomáhali rodičia a je postavený v roku 2000, pričom má na neho hypotéku vo výške 600.000,- Sk. Auto má 17 ročné a bolo nadobudnuté ešte v roku 2009, kedy sa narodil Q. a odporca s nimi žil. Značnú čiastku na neho má požičanú od sestry, ktorú spláca. Ďalej upozorňuje na skutočnosť, že zníženie výživného žiada neoprávnene, nakoľko sám svoj byt prenajíma a žije u priateľky E. T., ktorá vlastní byt a má dve maloleté deti. Spolu boli na dovolenke, ktorou sa chválila, že ju platil odporca. Q. bude mať 7 rokov a spolu na žiadnej dovolenke ešte neboli, okrem jednodňových výletov, nakoľko na to nemá finančné prostriedky. Nemá možnosť si hľadať lepšie platenú prácu vzhľadom na to, že jej rodičia ešte pracujú a starší syn študuje v Olomouci, pričom so starostlivosťou o Q. jej nemá kto pomôcť a súčasné zamestnanie jej vyhovuje z časového hľadiska. Ďalej poukazuje na to, že potreby dieťaťa sú u nej prvoradé, pričom odporca jej na dieťa neprispieval ani v čase, keď spolu žili a z tohto dôvodu aj tento vzťah ukončila. O Q. sa zaujíma minimálne, nemá naňho žiadne ďalšie náklady, navyše neprispieva nič. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol návrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 50 eur na 100 eur. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Q. rozhodoval Okresný súd Piešťany, rozsudkom č.k. 10P/26/2013-101 z 26.6.2013, pričom súd otca zaviazal na platenie výživného v sume 50 eur. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že výživné bolo stanovené v čase, keď syn nenavštevoval škôlku. V čase podania návrhu syn chodil do materskej škôlky, v čase rozhodovania súdom prvého stupňa už bol prvákom na základnej škole a náklady na maloletého sa zvýšili. Má vyživovaciu povinnosť ešte k staršiemu synovi, ktorý navštevuje vysokú školu (Filozofickú fakultu Univerzity Palackého v Olomouci). Súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletého Q. zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne čo odôvodnil tým, že od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/26/2013-101 zo dňa 26.6.2013 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na strane maloletého s tým, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2013 maloletý vyrástol, je starší o 2 roky, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako i ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. V čase ostatnej úpravy výživného navštevoval maloletý materskú škôlku, aktuálne od 1.9.2015 navštevuje prvý ročník základnej školy, s ktorým nástupom na základnú školu sú nepochybne spojené ďalšie výdavky na nákup školských potrieb, pomôcok a učebníc. Súd ďalej podrobne špecifikoval príjem a výdavky všetkých členov rodiny matky (priateľ matky, plnoletý syn H. C., maloletý Q.), z ktorých vychádzal pri zvýšení výživného (uvedené v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku ako vecne rozhodol súd prvého stupňa). U otca vychádzal súd zo skutočnosti, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom od februára 2014 do novembra 2015 v sume 637,82 eura a v období od 2.12.2015 do 16.2.2016 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 15,52 eura denne, čo predstavuje za uvedené obdobie sumu 1.195,22 eura a po odrátaní zvýšeného výživného na maloletého v sume 100 eur a výživného, ktoré otec platí plnoletému synovi C. D. v sume 100 eur predstavuje sumu 421,01 eura na uspokojovanie potrieb otca. Otec v odvolaní namietal, že súd neprihliadal na skutočnosť, že maloletému Q. okrem dobrovoľného výživného vo výške 50 eur, dobrovoľne zriadil stavebné sporenie, na ktoré prispieva mesačne po 30 eur, že o zvýšenie výživného žiada niekto, kto má rodinný dom v hodnote 200.000 eur a auto, ako aj to, že priateľ matky maloletého dokladoval príjem vo výške asi 350 eur, pričom jeho celkový príjem je vyšší nakoľko ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy okrem základne mzdy dostáva aj diéty. Matka maloletého je preukázateľne majetnejšia a príjem do domácnosti je podstatne vyšší. Otcov príjem nepostačuje ani na pokrytie jeho životných nákladov a zvýšenie výživného pre neho predstavuje neprimeranú finančnú záťaž. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo preukázané, že v danom prípade došlo na strane maloletého Q. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.6.2013 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletého Q. tým, že je starší o 2,5 roka, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného navštevoval materskú škôlku, od septembra 2015 navštevuje 1. ročník základnej školy. Náklady v súvislosti so starostlivosťou syna sú zvýšené, pretože dieťa potrebuje navyše školské pomôcky, s návštevou školy sú spojené i ďalšie náklady a začiatok návštevy či už predškolského zariadenia alebo školy sa vždy vo všeobecnosti považuje za podstatnú zmenu pomerov. U matky sa zmenili pomery tým, že sa jej nepatrne zvýšil príjem, keď teraz príjem matky predstavuje sumu 382,90 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom Q. a s plnoletým synom H., ktorý navštevuje vysokú školu v Olomouci. Otec bol v čase posledného rozhodnutia zamestnaný s príjmom 660,91 eura, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom teraz má 637,82 eura, a má vyživovaciu povinnosť voči synovi C., ktorému podľa jeho vyjadrenia platí výživné 50 eur a dobrovoľné výživné 100 eur. Uviedol, že žije sám v jednoizbovom byte (výpoveď otca na pojednávaní 26.3.2015 č.l. 34). Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané že od predchádzajúcej úpravy výživného otca k maloletému synovi došlo k podstatným zmenám pomerov na strane maloletého dieťaťa nárastom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine odôvodňuje zvýšenie výživného. Posúdiac uvedené zmeny pomerov vo vzájomných súvislostiach odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného otca k maloletému dieťaťu v uvedenom rozsahu. Počas konania matka maloletého poukazovala na tú skutočnosť, že otec maloletého syna nežije sám v jednoizbovom byte, ale u priateľky. Navyše vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec maloletého byt prenajíma (výpoveď matky na pojednávaní 26.3.2015 č.l. 34). Otec prítomný na pojednávaní tvrdenia matky nepoprel (ale ani počas ďalšieho konania a k tomuto tvrdeniu matky sa nevyjadril ani v odvolaní, preto v takej dôkaznej situácii možno považovať tvrdenie matky o skutočnosti, že otec býva s priateľkou a byt prenajíma za nesporné. Otec tvrdil, že prispieva na sporenie maloletého Q.. Matka maloletého k vyjadreniu k odvolaniu priložila potvrdenie o stave účtu stavebného sporenia na maloletého syna, z ktorého vyplýva, že na účte nie je nasporená žiadna suma. Z dôvodov, ktoré v svojom rozsudku uviedol súd prvého stupňa, ako aj z dôvodov uvedených vyššie je potrebné uzavrieť, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého syna zvýšené výživné. Nemožno uprednostniť výdavky otca pred výživným na maloleté dieťa (§62 ods. 5 Zákona o rodine) a tiež nemožno uprednostniť časť 30 eur, o ktorých tvrdí otec, že platí sa stavebné sporenie syna pred výživným, ktoré dieťa potrebuje na svoje živobytie. Až v prípade, ak má dieťa uspokojené svoje základné a ďalšie potreby, až potom je možné poskytovať mu výživné aj na tvorbu úspor. Na strane matky bolo tiež potrebné prihliadnuť o osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa v súlade s § 62 ods. 4 Zákona o rodine (pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará). V prejednávanej veci bolo možné dospieť k záveru, že otec nepreukázal žiaden zo subjektívnych ani objektívnych dôvodov pre ktoré by nebolo možné zvýšiť výživné na jeho maloletého syna z 50 na 100 eur. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak mohlo sa začať i bez návrhu. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aj s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd prvého stupňa napriek tomu, že vo veci rozhodoval rozsudkom, o trovách konania nerozhodol, resp. nerozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Z dôvodu, že toto rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Matka i otec maloletého neboli v konaní zastúpení advokátom, z obsahu spisového materiálu nevyplýva, žeby im trovy konania vznikli, a keďže žiaden z nich si náhradu trov konania neuplatnil počas konania pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní, trovy konania nevyčíslili, preto v takejto situácii bolo možné o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 pís. a) O.s.p., ako to odvolací súd uviedol vyššie. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.