Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/800/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224111 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114224111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1. D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. S. XXX/XXA, R., t.č. F. X, R. 2. J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. S. XXX/XXA, R., t.č. F. X, R., o zaplatenie 2.812,95 s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/292/2014 - 44 zo dňa 4. júna 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti, v časti povolenia splátok vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania žalovanej p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti r u š í . III. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva náhrada rov odvolacieho konania v plnom rozsahu o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 937,41 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 937,41 eur od 20.07.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 70,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľa, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v úverovej zmluve č. 8100033202 uzavretej medzi účastníkmi 2.12.2010 v čl. 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., týkajúca sa zmluvnej pokuty v znení: “V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník/spoludlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 23,725 p. a./. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka/spoludlžníka s úhradu splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a/ tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka/ spoludlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník/spoludlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 23,725 p. a. „ a výška úrokov podľa článku 5 Zmluvných dojednaní účastníkov je ako neprijateľná neplatná. O trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatňoval zaplatenie istiny 2.812,95 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania 4,025% ročne z jednotlivých splátok a v sumy 2.491,47 eur, ako aj úroku z omeškania. Žalovaní z celkovo čerpaného úveru uhradili podľa predloženého rozpisu sumu 562,59 eur. Dostali sa do omeškania s úhradou už pri splátke č. 1, žalobca zosplatnil dlh a žalovaní ho mali uhradiť do 11.12.2011. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je poskytovaný dlžníkovi k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že vopred nemožno určiť, kedy a koľko bude prostriedkov čerpaných, a teda ani výšku úveru. Dohodnutá je len výška úverového rámca. 3. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 91,28 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené dôvody pre zamietnutie nároku súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 2.12.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola navrhovateľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia odporcom ako spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. 5. Z vykonaného dokazovania, a to z predloženej úverovej zmluvy, mal súd preukázané, že neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Úverové podmienky odporca nepodpísal. Súd mal za to, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný. 6. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovaným plnenie, avšak vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy s úverovým rámcom, žalobca nemá právo požadovať nič naviac len naozaj poskytnuté plnenie. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy, je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný. Bezdôvodné obohatenie mohlo potom spočívať len v prijatom plnení do výšky poskytnutého úveru, po odrátaní čiastky, ktorý odporca uhradil. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že žalobca ani riadne nešpecifikoval, z čoho žalovaná čiastka pozostáva, ako k nej dospel a akým spôsobom jednotlivé splátky vôbec boli zarátané na samotný úver. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Plne úspešný odporca má nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 7. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. v časti povoľujúcej splácanie priznanej sumy v splátkach vo výške 70 eur mesačne, v celom rozsahu výroku II. a v celom rozsahu výroku III. v zákonnej lehote a z nižšie uvedených dôvodov podal odvolanie. Odvolanie proti časti výroku o povolení splácania priznanej sumy v splátkach odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o povolení uhrádzať sumy 937,41 eur s prísl. v splátkach nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. Z rozsudku síce vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal uviesť, že je schopný svoj záväzok plniť len splátkami vo výške 70 eur. To je podľa rozsudku jediná skutočnosť, ktorá sa týka splátok. Súd v rozsudku však nezdôvodnil, na základe čoho povolil splácanie uvedenými splátkami aj žalovanému v 2. rade. Rovnako tak neuviedol, ako mal preukázané tvrdenia žalovaného v 1. rade, z ktorých zrejme vychádzal. Odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku odôvodnil tým, že v tejto časti rozsudok napáda z dôvodu určitej rozpornosti a zmätočnosti, pretože súd na jednej strane tvrdí, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a súčasne na druhej strane uvádza, že zmluva je absolútne neplatnou. Ani jedno z uvedených tvrdení však presvedčivo nezdôvodňuje, čo vedie k pochybnostiam o skutkových a právnych okolnostiach, na základe ktorých súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca pritom tvrdí, že záver o absolútne neplatnosti sa vylučuje so záverom o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo taký stav podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 11) môže platiť len vtedy, ak je zmluva platná. Ak by malo platiť, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. spočíva v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmysle popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet. Vzhľadom k uvedenému, závery súdu nie sú dôvodné a aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. je založená na jeho nesprávnom výklade. Odvolanie proti určenie neplatnosti podmienky - zmluvnej sankcii odôvodnil žalobca tým, že nepreskúmateľnosť spočíva v dvoch základných rovinách, a to a) neuvedenie žiadnych dôvodov (skutkových a právnych), na základe ktorých súd dospel k tomu, že zmluvná pokuta 0,065 % denne za každý deň omeškania s úhradou záväzku je neprijateľnou podmienkou z pohľadu § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a b) neuvedenie dôvodov, pre ktoré súd vo veci neaplikoval § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho ustanovenia upravujúceho maximálnu výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním záväzkov so spotrebiteľskej zmluvy. V odôvodnení rozsudku sa pritom uvádza, že súd nevyslovil žiadnu neprijateľnosť zmluvných podmienok (str. 4). Žalobcu napáda rozhodnutie aj čo do jeho vecnej nesprávnosti a nezákonnosti, pretože súd prvej inštancie vo veci vôbec nepostupoval na základe príslušnej právnej normy. A v dôsledku toho za nezákonnú a neprijateľnú označil podmienku, ktorá spĺňa obmedzenie maximálnej výšky sankcií, ktoré pre oblasť úverových spotrebiteľských zmlúv stanovuje Občiansky zákonník. Ide pritom o ustanovenie (§ 53b ods. 1), ktoré má aplikačnú prednosť. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., na ktoré sa o. i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo. Dohodnutý nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Suma trojnásobku úrokovej sadzby pre úrok z omeškania v dobe, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola 9 % p. a., teda maximálna výška všetkých sankcií mohla byť 27 % p. a. z dlžnej sumy. Výška zmluvnej pokuty 0,065 % denne, teda 23,725 % ročne z dlžnej sumy neprevyšuje uvedené zákonné obmedzenie. A aj keď teda právna úprava výslovne predpokladá a určuje maximálnu výšku sankcií za omeškanie, podľa konajúceho súdu a jeho rozhodnutia ide o neprijateľnú podmienku. Takýto postup potom logicky vyvoláva otázku, či úprava v ustanovení § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (ktoré vykonáva § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zbytočná a nezáväzná. Záver súdu odporuje zmyslu právnej úpravy neprijateľnej podmienky. Tá smeruje k tomu, aby postavenie spotrebiteľa nebolo nevýhodnejšie oproti tomu, čo právna úprava povoľuje. Žalobca preto podáva proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 107,67 eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie vo výške 97,60 eur vrátane DPH /81,33 eur + 20 % DPH/, 1 x režijný paušál 10,07 eur vrátane DPH /8,39 eur + 20 % DPH/). 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 11. Dňa 2.12.2010 uzavreli účastníci Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100033202, v ktorej odporca 1 vystupoval ako dlžník a odporkyňa 2 ako spoludlžník. Žalovaní sa zaviazali úver splácať splátkami vo výške 80,37 eur mesačne. Spolu mali byť splátky v počte 42. V zmluve bola dohodnutá poskytnutá čiastka úveru, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.375,54 eur, RPMN 66,85%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 44,57%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 60,49%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9%. Navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie istiny 2.812,95 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania 4,025% ročne z jednotlivých splátok a v sumy 2.491,47 eur, ako aj úroku z omeškania. 12. Žalovaní pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupovali v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, majú teda postavenie spotrebiteľov. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ a ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru a je pravdou, že tak bolo ustanovené z.č. 238/2008 Z.z., avšak z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov pri spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru obsahuje ust. § 53 ods. 6 OZ, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý, podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Aj zo stránky P. sa dá zistiť aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Hoci žalobca v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne prekračovať úrokové sadzby oproti bankovým subjektom. V konečnom dôsledku však i tak, odvolací súdu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 13. Zmluva o revolvingovom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože nebola dodržaná jej základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, t.j. 2. 12. 2010, teda neobsahovala výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy: Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 14. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 2. 12. 2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Obdobne súd prvej inštancie správne dospel i k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z.). Na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak ako to uvádza žalobca nepostačuje uvedenie dátumu poslednej splátky v oznámení veriteľa o schválení úveru, ale zákon jasne hovorí o konečnej splatnosti úveru, ktorú má obsahovať zmluva o revolvingovom úvere a z ktorého má jednoznačne vyplývať presné určenie konečnej splatnosti úveru, to je ktorým dňom, mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda v hodnote poskytnutej sumy. 15. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 16. V zmysle § 132 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 17. Citované ustanovenia zakotvovali dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jeho skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 18. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, preto v zmysle § 4 ods. 3 zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa. 19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto bolo dôvodné návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť, s tým, že nie je však potrebné vyslovovať a určovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. 20. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, ani tento nebol dôvodný, a to z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. 21. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe toho, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných ustanovení § 544 OZ zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a to v zákonom predpísanej písomnej forme. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Dojednanie o zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá, takýto dojem vyvoláva aj veľkosť, resp. drobnosť písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje. V podstate žalovaná ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Naviac obchodné podmienky súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané žalobcom ani žalovaným, pričom § 544 OZ vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie je s poukazom na § 40 ods. 1 OZ dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá žalobca právo požadovať od žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty. 22. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje). 23. Vzhľadom však na to, že súd prvej inštancie správne považoval dojednanie zmluvnej pokuty za absolútne neplatné, neprichádzalo už do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. článku 13 ods. 13.1. písm. a/ v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ a preto aj bolo nadbytočným vo výroku súdneho rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p.. 24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu prvej inštancie absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd v časti povolenia splátok poukazuje na v čase rozhodnutia platné ust. § 160 oda. 1 O.s.p., keď boli ochotní žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenou čiastkou, ale len v splátkach vzhľadom na ich zárobkové a majetkové pomery. Podmienky pre povolenie splátok preto súd I. inštancie zhodnotil a tiež správne rozhodol aj v tejto časti o povolení. 26. Zároveň bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi sú neprijateľné podmienky uvedené v čl. 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní a tieto sú z toho dôvodu neplatné, napadnutý rozsudok z dôvodu nadbytočnosti výroku s použitím § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. v tejto časti zrušil, bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie. 28. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).