Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225585 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114225585.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. K. N., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, 2. O. N., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: otec - I. N., narodený X.X.XXXX, bytom J. XX/XX, N., právne zastúpený: JUDr. Viera Caková, advokátka, so sídlom Rázusova 6, Trnava, a matka - Ing. A. N., PhD., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XX/XX, G., právne zastúpená: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 10P/32/2015 - 256 zo dňa 08. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživné pre maloletého K. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletú O. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2014. Z návrhu bolo zistené, že v čase rozhodovania súdu o výživnom žil sám u rodičov a výživné spolu v sume 270 eur vzhľadom k vtedajším zárobkovým možnostiam vedel pravidelne platiť. Jeho pomery sa však výrazne zmenili, má nižší príjem, narodila sa mu dňa XX.XX.XXXX v novom vzťahu dcéra. V apríli 2014 dostal v práci výpoveď, od 1.5.2014 do 13.5.2014 bol nezamestnaný a od 14.5.2014 nastúpil k novému zamestnávateľovi s čistým príjmom 1.100 eur. Dňa 19.9.2014 uzavrel otec manželstvo s Mgr. H. N. a tým mu vznikla nová vyživovacia povinnosť aj na manželku. Otec žije s manželkou, s ich spoločnou dcérou a synom manželky K. N., narodeným XX.X.XXXX, v trojizbovom byte v N.. Bolo zistené, že v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/64/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18C/64/2010-87 zo dňa 24.11.2010 s právoplatnosťou ku dňu 30.11.2010 súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil dohodu rodičov ohľadne maloletých detí tak, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec je povinný prispievať na maloletého K. výživným v sume 150 eur mesačne a na maloletú O. výživným v sume 120 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a ďalej súd upravil styk otca s maloletými. Z obsahu uvedeného spisu súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca od augusta 2009 do júla 2010 predstavoval sumu 1.157,33 eura. Priemerný čistý mesačný príjem matky za rozhodné obdobie súd nezisťoval. Obaja rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Pri rozhodovaní o znížení výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, keďže od posledného určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. V čase ostatnej úpravy výživného pre maloleté deti otec pracoval u zamestnávateľa A. N. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od augusta 2009 do júla 2010 v sume 1.157,33 eura a mal vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom. Aktuálne je otec nezamestnaný, od decembra 2015 je bez príjmu a pribudla mu dňa 28.11.2012 vyživovacia povinnosť k maloletej I. N., narodenej XX.XX.XXXX, a k nevydatej matke jeho dieťaťa Mgr. H. N., narodenej XX.X.XXXX, ktorá vyživovacia povinnosť sa zmenila dňom uzavretia ich sobáša dňa 19.9.2014 na vyživovaciu povinnosť k manželke a zanikla dňom 31.5.2015, keďže od 1.6.2015 sa manželka otca Mgr. H. N., rodená N., narodená XX.X.XXXX, zamestnala u zamestnávateľa P. V. N. V. a otec je od 14.5.2015 nezamestnaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec bol od 15.12.2010 do 30.4.2014 zamestnaný u zamestnávateľa N. K. N. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od mája 2013 do apríla 2014 v sume 1.909,64 eura, u ktorého zamestnávateľa otec skončil pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní tvrdil, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa skončil výpoveďou a ako dôkaz o tom predložil e-mail od nadriadeného S. S. zo dňa 27.4.2014. V uvedenom e-maily je uvedené, že otec sa má zastaviť v pondelok u S. S., aby to ukončili, nakoľko v posledných mesiacoch to mal nahnuté, pohár pretiekol a musia ukončiť to trápenie. Ak teda otec nedosahoval u zamestnávateľa N. K. N. s.r.o. požadované pracovné výsledky a zamestnávateľ sa rozhodol s ním z tohto dôvodu ukončiť pracovný pomer, ako tvrdí otec, nemal otec uzavrieť so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, ale mať trvať na skončení pracovného pomeru zamestnávateľom, aby sa mal možnosť brániť návrhom na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného e-mailu ani nevyplýva, že by mu dal zamestnávateľ výpoveď z pracovného pomeru, ale len konštatovanie nespokojnosti zamestnávateľa zrejme s pracovnými výsledkami otca a jeho predvolanie k nadriadenému, aby sa dohodli na skončení pracovného pomeru. Ak teda otec skončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu u zamestnávateľa N. K. N. s.r.o., kde dosahoval príjem v sume 1.909,64 eura, súd je toho názoru, že otec sa svojim vlastným zavinením, t. j. zo subjektívnych dôvodov (uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru), vzdal príjmu v sume 1.909,64 eura u tohto zamestnávateľa bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť ďalšieho budúceho príjmu minimálne v rovnakej výške alebo vo vyššej výške. Zo skutkových zistení totiž vyplynulo, že príjem otca u následného zamestnávateľa G. N. s.r.o. v sume 1.311,77 eura bol podstatne nižší a následne otec poberal dávky v nezamestnanosti a je bez práce, i keď vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Práve tento príjem otca u zamestnávateľa N. K. N. s.r.o. v sume 1.909,64 eura preto považoval súd za rozhodujúci pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného. Príjem otca v čase ostatnej úpravy výživného predstavoval sumu 1.157,33 eura a porovnajúc ho s vyššie uvedeným príjmom v sume 1.909,64 eura možno konštatovať, že sa mu príjem rozhodujúci pre posúdenie jeho nároku zvýšil. Matka rovnako ako v čase ostatnej úpravy výživného pracuje u zamestnávateľa Y. W. v Y. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 948,97 eura, od februára 2014 do marca 2015 matka mala ešte príjem z nájmu bytu v jej vlastníctve v sume 230 eur mesačne, počet vyživovacích povinností sa u matky nezmenil. Otec žiadal o zníženie výživného od 1.10.2014, keď od ostatnej úpravy výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to dňa 28.11.2012 k maloletej I. N., narodenej XX.XX.XXXX, a od 28.11.2012 do 31.5.2015 k manželke Mgr. H. N., narodenej XX.XX.XXXX (do dňa sobáša 19.9.2014 ako k nevydatej matke jeho dieťaťa). Maloletý K. má 9 rokov a v školskom roku 2015/2016 navštevuje tretí ročník na základnej škole, maloletá O. má šesť rokov, v školskom roku 2014/2015 navštevovala materskú škôlku a v školskom roku 2015/2016 navštevuje prvý ročník na základnej škole, keď v čase ostatnej úpravy výživného mal maloletý K. štyri roky a maloletá O. mala jeden rok. Od ostatnej úpravy výživného maloleté deti vyrástli, sú staršie o päť rokov, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako i ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Obe už navštevujú prvý stupeň na základnej škole. Prvostupňový súd sa zaoberal skutočnosťou, či zvýšenie počtu vyživovacích povinností u otca je dôvodom na zníženie výživného pre maloleté deti. Podľa názoru súdu príjem otca 1.909,64 eura je dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v určenom rozsahu i s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, keďže aj po odrátaní súdom určeného výživného spolu v sume 270 eur (1.909,64 eura - 270 eur = 1.639,64 eura) by mal dostatok peňažných prostriedkov na plnenie si ďalších dvoch vyživovacích povinností, ktoré mu pribudli od ostatnej úpravy výživného. Nepochybne u otca nastala zmena pomerov v tom, že mu pribudli od ostanej úpravy výživného dve vyživovacie povinnosti, avšak vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá, preto je súd toho názoru, že i pri tejto zmene pomerov na strane otca je otec schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v nezmenenej výške, teda platiť výživné v sume 150 eur mesačne na maloletého K. a v sume 120 eur mesačne na maloletú O., s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, že maloleté deti sú staršie o päť rokov, začali navštevovať základnú školu, čo viedlo k zásadnému zvýšeniu nákladov na ich výživu a výchovu. Otec v súvislosti s jeho požiadavkou na zníženie výživného v konaní opakovane poukazoval na to, že matka si zvýšila svoje náklady na živobytie z dôvodu, že sa presťahovala s maloletými deťmi k jej priateľovi Ing. S. I. do G., keď okrem nákladov na byt v jej vlastníctve sa spolupodieľa i na nákladoch spojených s bývaním v rodinnom dome jej priateľa Ing. S. I. a má výdavky na cestovanie z G. do Y.. K uvedenému súd uvádza, že matka po rozvode s otcom nadviazala známosť s Ing. S. I., s ktorým aktuálne zdieľa spoločnú domácnosť, rovnako ako otec po rozvode s matkou uzavrel druhé manželstvo s Mgr. H. N. a presťahoval sa k nej do N.. Je preto úplne prirodzené, že po rozpade manželstva rodičov, obaja rodičia si našli nových partnerov, vo vzťahu s ktorými našli uspokojenie a rozhodli sa s nimi viesť spoločný život v súčasnosti i pre budúcnosť. Priateľ matky Ing. S. I. nemá k maloletým deťom vyživovaciu povinnosť a ak matka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome v jeho vlastníctve je náležité, že sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Vzdialenosť obce G. od Y., kde matka pracuje a maloleté deti navštevujú základnú školu, je len 19 km, a vzniknuté náklady spojené s cestovaním sú irelevantné vo vzťahu k požiadavke otca na zníženie výživného, keďže nie sú takou okolnosťou, ktorá by mala byť rozhodujúca pri posudzovaní nároku otca na zníženie výživného uplatneného v prejednávanej veci. Rovnako otec poukazoval na to, že matka zbytočne plytvá s finančnými prostriedkami, keď platí náklady spojené s bytom v jej vlastníctve a aktuálne ho neprenajíma. K tejto výhrade súd uvádza, že ani táto skutočnosť nie je podstatnou pri posudzovaní požiadavky otca na zníženie výživného, keď súd v konaní posudzuje predovšetkým majetkové pomery, možnosti a schopnosti povinného, teda otca, navyše matka si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, poskytuje im celodennú osobnú starostlivosť a situácia otca, ktorú si zavinil sám, nemôže byť dôvodom k tomu, aby matka suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Navyše matka sama ani v konaní nepoukazovala na to, že s presťahovaním do G. sa jej zvýšili náklady na živobytie, znáša ich pochopiteľne sama bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom žiadala ich kompenzáciu od otca. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samé sa živiť. Výšku výživného otca pre maloleté deti určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18C/64/2010-87 zo dňa 24.11.2010 považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam tak súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre zníženie výživného otca pre maloleté deti. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. Odvolanie proti rozsudku podal otec. Poukázal v ňom na to, že počas dokazovania dostatočne preukázal zmenu pomerov na jeho strane, na čo súd neprihliadal a celé rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného sa opiera o situáciu, keď prišiel o zamestnanie u bývalého zamestnávateľa. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nakoľko spriemeroval výplaty u oboch zamestnávateľov aj s bonusmi, ktoré nikde nie sú v pracovnej zmluve garantované a odvíjajú sa od mnohých okolností, napr. v jeho pozícii farmaceutického reprezentanta to bolo počasie, ktoré ovplyvňovalo chorobnosť v danom období, na základe chorobnosti dosahoval v rôznych ročných obdobiach rôzne predaje, na základe toho mu boli vyplácané bonusy, ktoré však nikdy nemal garantované, a keby ich zamestnávateľ nevyplatil, nie sú ani právne nárokovateľné. Odvolateľ - otec má teda za to, že rozdielne priemery mesačných príjmov nemôže prvostupňový súd uvádzať ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Prvostupňový súd mal za to, že sa dobrovoľne vzdal lepšieho zamestnania, kde dosahoval príjem okolo 2.000 eur mesačne a preto naďalej pri posudzovaní jeho majetkových pomerov prihliadal na jeho príjem, ktorý naposledy dosahoval v apríli roku 2014. Ohľadom ukončenia tohto pracovného pomeru uvádzal, že v súvislosti s jeho ukončením sa pomerne často využíva pojem „výpoveď dohodou“. Ide o terminologický nezmysel, nakoľko výpoveď nie je dohoda a naopak. Z právneho hľadiska prvostupňový súd posudzoval jeho výpoveď ako dohodu z jeho strany, nakoľko podpísal bývalému zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. V súkromnej sfére je takýto postup štandardom. Poukázal ďalej na ust. § 63 Zákonníka práce, kedy môže dať zamestnávateľ výpoveď iba z tam uvedených dôvodov mu uvádzal, že v súkromnej sfére je zamestnanec pre zamestnávateľa už nežiaduci, väčšinou sa v tichosti dohodnú podmienky odchodu z firmy pod klauzulou „výpoveď dohodou“ a zamestnanec je nútený túto podmienku prijať aj vďaka tzv. odstupnému. Dokazuje to tiež výplatnou páskou za obdobie apríl 2014, kedy jeho príjem bol 5.592,71 eur a pre porovnanie priložil aj výplatnú pásku za obdobie marec 2014, kedy bol jeho hrubý príjem 1.626,17 eur. V konaní tiež doložil potvrdenie od bývalého zamestnávateľa N. K. N., s.r.o., G.. Pre posudzovanie jeho návrhu o zníženie výživného sa berie priemerný príjem, a to suma 1.909,64 eur a jeho návrh bol zamietnutý. V celom konaní sa však neprihliadlo na skutkový stav jeho životnej situácie, ktorá sa radikálne zhoršila počas rozhodovania vo veci. Po podaní návrhu bol zamestnaný vo firme G. N., s.r.o., G., ale 13.5.2015 prišiel o zamestnanie aj v tejto firme, pretože pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. V čase vyhlásenia rozsudku 8.12.2015 bol už nezamestnaný a súd na to vôbec neprihliadol, že jeho momentálne majetkové pomery sú iné ako v čase, keď sa s exmanželkou Ing. A. N. rodičovskou dohodou dohodol na sume výživného 150 eur na maloletého K. a 120 eur na maloletú O.. Konanie pred súdom prvého stupňa sa nezaoberalo skutočnými výdavkami na obidve deti. V rozsudku sa uvádzal len, že maloleté deti sú o 5 rokov staršie ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia z 24.11.2010 v konaní 18C/64/2010. Matka deklarovala len potvrdeniami na stravu a poplatku za školský klub, krúžok a rodičovský príspevok, ako mesačné výdavky detí. Ako už v návrhu bolo ním uvedené žiadal preveriť, aby matku maloletých detí súd vyzval k preukázaniu skutočných nákladov na mesačné výdavky na zabezpečenie výživy detí, pretože sa rovnako majú rodičia podieľať rovnakým podielom na zabezpečenie potrieb detí a suma 600 eur sa mu zdá privysoká na zabezpečenie potrieb 9 a 6 ročného dieťaťa. Ďalej poukazoval na to, že nevidí vysvetlenie ako mohol prvostupňový súd brať na posudzovanie jeho momentálneho príjmu, ktorý naposledy dosiahol v roku 2014. Znamená to, že ak raz mal šťastie a zarábal nadštandardne, už nikdy nemá právo na menej ohodnotené zamestnanie? Naproti tomu súd neprihliadol na majetkové pomery matky, na plytvanie peňažnými prostriedkami pri platbe výdavkov na prázdny - podľa matky neobývaný 3-izbový byť v Y., ktorý podľa vyhlásenia matky neprenajíma, ale zároveň matka deklaruje a preukazuje výdavky na tento byt v sume 377,44 eur. Podľa jeho názoru teda odôvodnené potreby oprávneného neboli dostatočne preukázané. Súd vôbec neskúmal reálne odôvodnené náklade na potreby maloletých detí a matka deklarovala mesačné výdavky maloletých detí ako len stravu v škole, poplatok za školský klub a krúžok a ročný rodičovský príspevok. Má sa prihliadať tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, čo súd zamietol s tým, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Ako však vyplýva pri učení výšky výživného súd vychádza z majetkových pomerov rodičov a preto dal do pozornosti, že majetkové pomery oboch rodičov sa musia skúmať, pretože vzhľadom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine obaja rodičia majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Ďalej poukázal na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keď sa súdne rozhodnutia a dohody o výživnom môžu zmeniť, ak sa zmenia pomery a na jeho strane sa radikálne zmenili pomery, pribudla mu vyživovacia povinnosť, čo všetko v konaní preukázal. Preto žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že sa vyhovie zníženiu výživného a zaviaže sa otec prispievať na výživu maloletého K. sumou 100 eur a na maloletú O. sumou 75 eur. K odvolaniu predložil potvrdenie od N. K. N., s.r.o., G., keď pracovný pomer bol ukončený dohodu navrhnutou zo strany zamestnávateľa. Predložil tiež výplatné pásky, ktoré udával v odvolaní. Kolízny opatrovník poukázal na správny rozsudok súdu prvého stupňa, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a preto odporúčal odvolaciemu súdu vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vyjadrenie k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala matka. Uviedla, že za nasledujúce 5 ročné obdobie prišlo k zmene pomerov u všetkých dotknutých subjektov. Deti začali obe navštevovať základnú školu, čím podstatným spôsobom vzrástli na ne náklady. K. má diagnózu ADHD a pracuje s pomocou asistenta učiteľa. Dcéra O. je prváčka, čo tiež je pre rodiča, ktorý je sám, náročnejšie a najmä v komunikácii so zdravotným stavom K.. Matka pritom za celé obdobie 5 rokov nikdy nepožadovala od otca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Matka je stále zamestnaná u toho istého subjektu - Y. W., kde jej zodpovedným prístupom k plneniu pracovných úloh za týchto 5 rokov prišlo k nárastu príjmu, pôvodne vo výške 700 eur, na sumu 948,97 eur. Otec od tejto doby vymenil viackrát zamestnanie a jeho príjem u posledných zamestnávateľov v rozhodnom období predstavoval 1.909,64 eur, teda nárast uňho bol takmer dvojnásobný. Odvolanie odporcu vychádza z obsiahleho popisu jeho subjektívnych názorov, ktoré absolútne nezodpovedajú právnej úprave, čo však nepovažujú za potrebné rozoberať, nakoľko súd je práva znalý. Pokiaľ ďalej poukazuje na správanie sa matky, treba uviesť, že táto sa snaží maximálne ekonomicky a zodpovedne postupovať v tom, ako naloží s finančnými prostriedkami, ktoré má k dispozícii. Predmetný byt, ktorý je jej vlastníctvom, je však zaťažený hypotékou, kde spolu s bežnými poplatkami za prevádzku a fond opráv musela mesačne vynakladať 143,09 eur + 252,60 eur, celkom 395,69 eur mesačne, čo je takmer polovica jej príjmu. Musí používať motorové vozidlo, aby deti mohla umiestniť a vyzdvihnúť zo školy. Snaží sa, aby deti okrem základných potrieb do školy mali aj určité aktivity, napr. dcéra O. bola v škole v prírode, chodí na balet a plávanie, na ktoré aktivity má dieťa nárok, pretože prispievajú k jeho riadnemu psychickému vývoju. Všetky osobné výdavky seba a detí hradí výlučne sama zo svojho príjmu, obaja majú samostatné účty bez dispozičných práv toho druhého. Z hľadiska právneho ponímania spoločnej domácnosti sa vyžaduje spoločné hospodárenie, teda združenie spoločných prostriedkov všetkými členmi a spoločná dispozícia s týmito finančnými prostriedkami a zahŕňa takáto domácnosť kompletné stravovanie, spoločné hradenie všetkých nákladov na domácnosť ako aj hradenie spoločných osobných výdavkov vrátane záujmových aktivít. Matka priateľa nedáva svoj dôchodok napríklad na zošity pre deti alebo na ich ošatenie, výlety a podobne a rovnako ani priateľ matky toto nerobí. Z tohto dôvodu pre majetkové a príjmové pomery treba zohľadniť iba na strane matky. Je nesporné, že matka prenajímala byt a samotná okolnosť, že momentálne dočasne nie je byt prenajímaný nie je jej nedbalosť alebo nezodpovednosť, ale vyplýva to z toho, že v súčasnosti ponuky prenájmov vysoko presahujú dopyt. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú Odvolací súd sa v plnnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu I. stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné: Prvostupňový súd po aplikácii uvedených ustanovení Zákona o rodine správne poukázal na ukončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa N. K. N., s.r.o., G. dňa 30.4.2014, kde bol priemerný mesačný príjem otca od mája 2013 do apríla 2014 vo výške 1.909,64 eura. Už v potvrdení o ukončení skončenia pracovného pomeru sa konštatuje, že bol pracovný pomer ukončený dohodou podľa ust. § 60 Zákonníka práce. Nezamestnanosť otca bola v období od 1.5.2014 do 13.5.2014, poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 344,10 eura. Potom sa otec zamestnal od 14.5.2014 do 13.5.2015 na dobu určitú u zamestnávateľa G. N., s.r.o., G., kde bol jeho priemerný mesačný príjem 1.311,77 eura. Potom bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 14.5.2015, poberal dávky v nezamestnanosti do 31.5.2014 v sume 476,40 eura a v júni 2015 to bolo tak, ako udával súd prvého stupňa 794 eur, v júli 820,50 eura, v auguste 820,50 eura, v septembri 794 eur a v októbri 820,50 eura. Na jeho osobné pomery prvostupňový súd poukázal s odôvodnením, že žije v spoločnej domácnosti s H. N., nar. XX.X.XXXX a s ňou uzavrel manželstvo 19.9.2014, majú spoločnú dcéru I., nar. XX.XX.XXXX. Okrem ich maloletej dcéry žije s nimi v spoločnej domácnosti aj syn jeho manželky z prvého manželstva K., nar. XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa zisťoval správne aj pomery u manželky otca, ktorá poberala rodičovský príspevok od júna 2013 do decembra 2013 v sume 199,60 eura, potom naďalej od januára 2014 do júna 2015 a od októbra 2015 do novembra 2015 v sume a príspevok na starostlivosť o dieťa od júna 2015 do augusta 2015 v sume 203,20 eura. Mesačným príjmom u zamestnávateľa od júna 2015 do októbra 2015 mal v sume 608,28 eura a tiež prvostupňový súd k výdavkom otca uvádzal úhradu za byt 197,91 eura, úhradu za elektriku 37,79 eura, internet 35,96 eura, splátka práčky 66,55 eura a poplatky za škôlku na maloletú I. 25 eur. Pokiaľ sa jedná o pomery matky, tak k zárobkovým pomerom prvostupňový súd správne zistil, že u zamestnávateľa pracuje s priemerným mesačným príjmom od januára 2014 do októbra 2015 vo výške 929,79 eura, že žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a s jej priateľom Ing. I. a s jeho matkou S. I.. Bolo poukázané tiež na to, že matka je vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý prenajímala od 1.2.2014 do 31.3.2015 nájomným vo výške 230 eur. Pokiaľ sa jedná o zárobkové pomery priateľa matky, tak ten je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom od januára 2014 do októbra 2015 vo výške 2.149,22 eura a matka priateľa matky S. I. je poberateľkou vdovského dôchodku v roku 2014 v sume 155,90 eura mesačne, v roku 2015 v sume 157,40 eura mesačne a poberateľkou starobného dôchodku v roku 2014 v sume 287,70 eura mesačne a v roku 2015 v sume 292,90 eura mesačne. Maloletý K. navštevuje tretí ročník základnej školy a maloletá O. materskú škôlku v roku 2014/2015 a v roku 2015/2016 prvý ročník základnej školy. Potreby detí boli zistené výdavkami na maloletého K., ktorý navštevuje krúžok plávania, za ktorý matka platí štvrťročne 15 eur, maloletá O. navštevuje balet, mesačne s platbou 20 eur. Ďalšie mesačné výdavky matky je splátka hypotéky 240,95 eura, platba za elektriku 24,12 eura, úhrada za byt 63 eur, úhrada do fondu opráv 26,90 eura, za plyn v byte 2,67 eura, platba za internet 15,16 eura a poplatok RTVS 4,64 eura. Tiež sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním v rodinnom dome v G., priemerne mesačne vo výške 150 eur. Matka platí rodičovský príspevok maloletému K. v sume 15 eur ročne a maloletej O. vo výške 10 eur ročne, za školský klub každému po 12 eur mesačne, stravné obe deti spolu 55 eur mesačne. V konaní pri rozhodovaní súd sa zaoberal ukončením pracovného pomeru v spoločnosti N. K. N., s.r.o., kde pracoval otec s priemerným zárobkom 1.909,64 eura od mája 2013 do apríla 2014, pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu podľa ust. § 60 Zákonníka práce, keď otec tvrdil, že zo strany zamestnávateľa a ako dôkaz predložil e- mail od nadriadeného, kde je uvedené, že sa má otec zastaviť v pondelok u pána S., aby to skončili, nakoľko v posledných mesiacoch to mal nahnuté a pohár pretiekol. Aj záver súdu o tom, že ak mal otec nedobré výsledky v zamestnaní a zamestnávateľ sa s ním rozhodol ukončiť pracovný pomer, ako otec tvrdí, nemal uzavrieť takúto dohodu o skončení pracovného pomeru, ale trvať na skončení pracovného pomeru zamestnávateľom, teda výpoveďou, aby sa mal možnosť brániť návrhu na určenie neplatnosti. Z dôkazu, ktorý predkladal otec z e-mailu nevyplýva, že by mu mal dať výpoveď zamestnávateľ. Je to len tak, ako súd prvého stupňa vyhodnotil konštatovanie nespokojnosti s jeho pracovnými výsledkami. Preto súd mohol správne uzatvoriť, že ukončenie pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu je zo strany otca jeho vlastné zavinenie so subjektívnych dôvodov, že sa vzdal výhodnejšieho príjmu, ktorý dosahoval v tomto zamestnaní, a to vo výške 1.909,64 eura. Následne zamestnávateľ otca G. N., s.r.o., vykázal otcovi, že dosahoval podstatne nižší príjem vo výške 1.311,77 eura a následne bol otec nezamestnaný a poberal dávky v nezamestnanosti. Súd preto správne považoval za rozhodujúci príjem pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného príjem u jeho zamestnávateľa N. K. N., s.r.o., v sume 1.909,64 eura. K potrebám detí, pokiaľ sa odvolával otec v odvolaní bolo preukázané, že K. má 9 rokov, že navštevuje tretí ročník základnej školy a O. má 6 rokov a navštevovala materskú škôlku a v školskom roku 2015/2016 prvý ročník základnej školy. Pri porovnaní pomerov poukázal súd na to, že v čase ostatnej úpravy mal K. 4 roky a O. 1 rok a ich potreby značne vekom zrástli, sú dospelejší fyzicky i duševne. Úmerne veku sa podstatne zvýšili i náklady spojené s uspokojením ich základných potrieb ako je ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby, ale aj ďalšie potreby potrebné pre ich vývoj a výživu. Obe deti sú na prvom stupni základnej školy. Aj pomery na strane otca boli súdom prvého stupňa dobre zistené, pretože poukázal, že v rozhodnom období od 1.10.2014 do rozhodnutia mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke H., nar. XX.X.XXXX a k dcére I., nar. XX.XX.XXXX. Takisto bolo vyhodnotené, že zvýšenie počtu vyživovacích povinností podľa názoru súdu z príjmu otca 1.909,64 eur je však dostatočné na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo výške 270 eur. Vyhodnotením, že nastala zmena pomerov u otca, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti, avšak vyživovacia povinnosť rodiča k maloletým deťom je prvoradá, súd pri zmena na strane otca dospel k záveru, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť k deťom v nezmenenej výške 150 eur a 120 eur. Už vzhľadom na zvýšené potreby maloletých detí v súvislosti s návštevou základnej školy súd prvého stupňa takisto správne zaujal stanovisko a názor k ďalšej tvrdenej požiadavke otca opakujúcej sa aj v odvolaní, ktorú počas konania predkladal, a to že si matka zvýšila svoje náklady na živobytie z dôvodu, že sa presťahovala s deťmi k jej priateľovi S. I. do G.. K tomuto súd prvého stupňa správne poukázal, že aj otec po rozvode manželstva uzavrel manželstvo druhé s Mgr. H. N. a presťahoval sa k nej do N., tak ako matka po rozvode nadviazala známosť s Ing. S. I. a aktuálne sú v spoločnej domácnosti u tohto jej partnera. Obaja rodičia maloletých detí si našli nových partnerov, rozhodli sa viesť spoločný život s nimi a pokiaľ sa jedná o priateľa matky, tak k maloletým deťom K. a O. nemá vyživovaciu povinnosť a žije s nimi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej partnera. Je logické, že sa musí podieľať na nákladoch spojených s bývaním. Takisto vzdialenosť tohto bývania z G. od Y., kde matka pracuje je 19 km a náklady sú irelevantné k požiadavke otca na zníženie výživného. Pokiaľ sa jedná o pripomienku otca, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a má sa skúmať, ako si ju plní matka, tak k tomu súd takisto zaujal správny názor, že im poskytuje celodennú osobnú starostlivosť matka a táto vyživovacia povinnosť je suplovaná touto starostlivosťou a sám otec sa musí podieľať na výživnom na maloleté deti formou platenia výživného, lebo sa osobne o deti nestará. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.