Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/105/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226562 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114226562.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, M., o zaplatenie 4.116,58 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/193/2015-29 zo dňa 29. októbra 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie 3.718,13 eura s 9,25% úrokom z omeškania od 21.11.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie 398,45 eura, s 9,25% úrokom z omeškania od 21.11.2011 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ruší a vec sa mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 497, § 499 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565, § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2 písm. a), b) § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že úverová zmluva neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, resp. o ich krytí platbou splátky. Úverové podmienky žalovaná nepodpísala. Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver, alebo výška jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako na bezúročný. S poukazom na uvedené považoval úverovú zmluvu pre absenciu základných náležitostí za absolútne neplatnú. V danom prípade žalovanému bola poskytnutá pôžička 3.447,69 eura, z ktorej uhradil 35 eur, podľa rozpisu splátok, žalobca v návrhu udáva sumu 4.116,58 eura. Aj prípadný zostatok úveru by bolo možné posúdiť len ako bezdôvodné obohatenie. Návrh bol podaný 16.10.2014, žalobca zosplatnil úver dňom 12.11.2011 (keď žalovanému listom uloženým na pošte poskytol lehotu 5 dní na zaplatenie dlhu), teda návrh bol podaný po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, počítanej od 13.11.2011. Ďalej uviedol, že aj v prípade poskytnutia 15-dňovej lehoty na plnenie, ktorá sa vyžaduje, by premlčacia lehota začala plynúť 22.11.2011 a uplynula by 22.11.2013. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania, trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že úverová zmluva zo dňa 20.05.2011 uzavretá v písomnej podobe obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery podľa z.č. 129/2010 Z.z. Poukázal na § 25a ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ak právne vzťahy vznikli pred 1.1.2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a súčasnej absencie niektorej z náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y) a § 10 ods. 1. Nimi predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu. Absentuje zákonný dôvod pre vyhlásenie bezúročnosti úveru. Ak súd prvého stupňa označil úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, uvedené nemá oporu v zákone a v skutkovom stave. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Naviac zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu zatvorenia úverovej zmluvy nesankcionuje absolútnou neplatnosťou, ale len bezúročnosťou úveru pri splnení podmienok podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. V dôsledku nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávne aplikovanie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Nakoľko zmluva bola uzavretá platne vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim 3 ročnej premlčacej doby počítanej odo dňa uplynutia lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá uplynula dňa 20.11.2011. Od 16.10.2014 je žalovaný voči nim v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy a nárok bol uplatnený v súdnom konaní dňa 16.10.2014, t.j. pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa nerozhodol o ich čiastočnom späťvzatí návrhu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel v zmysle nimi upravenom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť iba čiastočne. 4. Predmetom nároku žalobcu je zaplatenie 3.718,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.718,13 eura od 21.11.2011 do zaplatenia (po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny 398,45 eura i s príslušenstvom z tejto istiny). 5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri preskúmaní zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a to konkrétne údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, resp. o ich krytí platbou splátky, pričom z týchto dôvodov považoval úver za bezúročný a zároveň považoval úverovú zmluvu pre absenciu základných náležitostí za absolútne neplatnú, pričom konštatoval, že žalobca mal nárok na vrátenie nesplatnej časti úveru titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 6. V danom prípade nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. Preto súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky preskúmaval z už vyššie uvedených aspektov. 7. Z obsahu spisu, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli účelovú pôžičku č. 5007092 z 20.05.2011, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 3.447,69 eura, ktorú mala žalovaná plniť a vrátiť v mesačných splátkach po 92,92 eura po dobu 62 mesiacov. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 6) žalovaná uhradila poslednú splátku 20.10.2011 vo výške 3.381,45 eura, pričom celkom k tomuto dátumu uhradila žalobcovi sumu 3.753,13 eura. Ďalšie splátky už neplnila. Právny predchodca žalobcu využil možnosť vypovedania zmluvy podľa čl. 12.2 VOP, keď listom zo dňa 27.10.2011 oznámil žalovanej, že zmluvu ku dňu 27.10.2011 vypovedáva, pričom dlžná čiastka ku dňu vypovedania je v celkovej výške 3.791,15 eura a istina 2.753,13 eura sa ďalej úročí zákonným úrokom odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Zásielka sa od žalovanej vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. 8. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (avšak podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.). 9. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávneho výkladu § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ....“ s tým, že všetky vymenované nedostatky musia byť splnené kumulatívne s poukazom na použitie spojky „a“, ktorá predstavuje konjunkciu. Odvolací súd sa však s týmto názorom odvolateľa nezhodol. 10. V prejednávanej veci je potrebné aplikovať teleologický výklad a zamerať sa na zisťovanie účelu zákona. Cieľom § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa v tom smere, aby uložil dodávateľovi povinnosť spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ zváži. Zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku bolo donútiť veriteľov, aby zákonom určené náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu (je vylúčené, aby banka alebo nebanková spoločnosť poskytli úver bez písomnej zmluvy) a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V takom prípade by veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol. Znenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné preto vykladať tak, že absencia či písomnej formy, alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa v tom smere, že zmluva obsahuje všetky náležitosti § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z., teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo základného gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Je tomu tak preto, aby spotrebiteľ vopred vedel, aká časť splátky sa započíta na istinu, úrok a na poplatok a aby nedochádzalo k tomu, aby si veriteľ započítaval splátky najprv na úroky, poplatky prípadne iné sankcie a až následne na istinu a aby takýmto spôsobom neprichádzalo k neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi nie je uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. k) a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 12. Súd prvej inštancie správne vyvodil záver o tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a úlohou súdu preto bolo ex offo sa vysporiadať i s tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Je správny názor žalobcu, že ak zákon stanovuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (ak neobsahuje náležitosti stanovené zákonom), nie je z tohto dôvodu absolútne neplatná a ak súd prvej inštancie vyslovil opačný právny záver, tento nebol správny. Ak sa zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky uzavretá medzi účastníkmi považuje za bezúročnú a bez poplatkov, povinnosťou žalovanej bolo žalobcovi vrátiť len istinu bez úrokov a poplatkov. Žalovanej bola poskytnutá pôžička 3.447,69 eura a žalobcovi vrátila 3.753,13 eura, teda zaplatila viac ako mala. Je možné preto konštatovať, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.718,13 eura, úroku z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 3.718,13 eura od 21.11.2011 do zaplatenia je nedôvodný. 13. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v časti o zaplatenie 3.718,13 eura, s 9,25% úrokom z omeškania od 21.11.2011 do zaplatenia zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil. 14. Súd prvej inštancie však neprihliadol na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 398,45 eura s príslušenstvom od 21.11.2011 do zaplatenia (čl. l. 26) a o späťvzatí žaloby v uvedenej časti nerozhodol. Uvedená vada zakladá procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v časti, v ktorej žalobca zobral návrh späť. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorom nárok o zaplatenie 398,45 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2011 do zaplatenia zamietol, zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o späťvzatí žaloby žalobcu v tejto časti s prihliadnutím na to, že žalobca zobral návrh späť ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd zrušil zároveň aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania a súd prvej inštancie následne rozhodne o trovách pôvodného konania i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).