Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/556/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226760 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114226760.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daše Kontríkovej, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. X, V., o zaplatenie 184,24 eur a príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. marca 2015 č.k. 37C/26/2015-40 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, rozhodol o náhrade trov konania a určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.13, písm. b) Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV - č. zmluvy A6892859 zo dňa 26.3.2013 v znení: „Ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SM je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvu pokutu vo výške 170,00 €.“ je ako neprijateľná neplatná. Uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 14,24 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a) a k) ods. 5, ods. 10, § 54 ods. 1, 2, § 153 ods. 3, 4, § 488, § 489, § 491, § 51 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), b), d), ods. 2 písm. a), ods. 9, 12, 13 zákona č. 351/2011 Z. z., § 44 ods. 1, 8, 12, zákona č. 351/2011 Z. z. § 494, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti o zaplatenie dlhu odporkyne ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním jej služieb zo strany navrhovateľa spolu s príslušenstvom k tejto sume prislúchajúcim. Súd sa prioritne zaoberal hodnotením a preskúmavaním (spotrebiteľskej) zmluvy ktorú uzavrela odporkyňa s navrhovateľom, a to z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva, a dospel k záveru, že záväzok odporkyne (ako spotrebiteľa) zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu -v súvislosti so Zmluvu č. A6892859 a Dodatku zo dňa zo dňa 26.3.2013 k nej vo výške 170,00 €, ktorý je uvedený v bode 2.13, písm. b)- je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taký je tento záväzok neplatný. Pokiaľ by totiž súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť v nezmenenej výške - dojednanie o postupnom znižovaní výšky zmluvnej pokuty v posledných šiestich mesiacov porušenia záväzku viazanosti je iba „kozmetickou“ úpravou zmluvy, vykonanou len účelovo, z dôvodu názorov súdnej praxe vyslovených v predchádzajúcich konaniach; ak by zmluvná pokuta skutočne mala odrážať dobu porušenia viazanosti, musela by byť jej výška modifikovateľná aj do 18 mesiaca (v tomto konkrétnom súdenom prípade) doby viazanosti! Tu môže nastať prípad kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v 18 mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako ako voči účastníkovi ktorý porušil zmluvné podmienky hneď v prvom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu - podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách preto poškodzujú účastníka / spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, a bolo by v rozpore so zameraním Smernice keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Naviac súd nemohol zmluvnú pokutu priznať aj z toho dôvodu, že vôbec nie je preskúmateľná primeranosť výšky zmluvnej pokuty - v prípade vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou sa jednalo len o poskytnutie služby, pričom navrhovateľ vôbec nepreukázal (ani sa o to nesnažil), aká škoda (ktorá by mala byť krytá práve zmluvnou pokutou) mu vznikla / mohla vzniknúť pri nedodržaní doby viazanosti odporkyňou; nebolo teda možné zistiť či sankcia spočívajúca v „dohodnutej“ zmluvnej pokute za porušenie povinností odporkyne je alebo nie je v nepomere k plneniu navrhovateľa. Na záver súd uviedol, že faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty odporkyni vystavená nebola - zmluvná pokuta bola oznámená(!) odporkyni v pokuse o pokonávku, ktorý jej bol doručený. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru že dojednanie o zmluvnej pokute ako neprimeranej zmluvnej podmienke je neplatné, a potom z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie (a odporcovi povinnosť plniť), preto súd nárok navrhovateľa z titulu uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 170,00 € (spolu aj s uplatňovaným príslušenstvom k nej) zamietol. V časti návrhu o zaplatenie sumy 14,24 € ako dlhu odporkyne za nezaplatené služby dospel súd k záveru, že táto časť nároku navrhovateľa je dôvodná. Zmluva o poskytovaní verejných komunikačných služieb (o pripojení) je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe tejto zmluvy sa poskytovateľ (navrhovateľ) zaviazal k poskytovaniu služieb odporkyni, odporkyňa sa zaviazala za služby riadne a včas platiť, čo však neurobila, na základe čoho bola zmluva zo strany poskytovateľa ukončená. Odporkyňa nezaplatila faktúru za poskytnuté služby č. 2190262429 splatnú dňa 15.4.2013, znejúcou na sumu 7,24 € a faktúru č. 2193911880, splatnú dňa 15.5.2013, znejúcu na sumu 7,- € t.j. spolu 14,24 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na istine celkom 14,24 € a to ako úhradu za poskytnuté služby - vo zvyšku súd potom návrh na zaplatenie istiny (a aj s istinou súvisiaceho príslušenstva - úroku z omeškania) zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania na tento má navrhovateľ tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 8.7.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5%) zvýšenej o päť percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 14,24 € od 28.7.2013 do zaplatenia (pričom právo na úrok z omeškania priznal navrhovateľovi od toho dňa, od ktorého to požadoval, keď navrhovateľ žiadal priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie, než za aké mal v skutočnosti nárok). Súd nepriznal navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, nakoľko omeškanie odporcu vzniklo (podľa navrhovateľa) dňom 28.7.2013 - podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto mohol súd priznať úrok z omeškania iba vo výške 5,5% ročne, a nie v navrhovateľom požadovanej výške 8,5% ročne z prisúdenej sumy; z tohto dôvodu súd aj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 14,24 € od 28.7.2013 do zaplatenia vo výške 3,0% ročne musel zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že odporkyni prevažne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadala (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora na takéto posudzovanie. Odvolateľ uviedol, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 26.03.2013 uzatvorená Zmluva o poskytovaní služby Lite TV č. A6892859, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporkyni prístup k využívaniu služby Lite TV SN 033/3953832 a odporkyňa sa zaviazala predovšetkým za tieto služby zaplatiť cenu podľa platného cenníka. Súčasne dňa 26.03.2013 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola aktivácia služby TV Extra a mobilná TV, pričom súčasťou bola aj dohoda strán o tom, že v rámci osobitnej ponukovej akcie navrhovateľa NH-Lite TV - nová aktivácia 24-mesačnej viazanosti poskytne navrhovateľ odporcovi aj ďalšie výhody, ktoré boli uvedené v prílohe č. 1 Dodatku, a to zľava z mesačného paušálneho poplatku po dobu 24 mesiacov ako aj 100 % - ná zľava za aktivačné poplatky. Pre získanie týchto výhod oproti poskytovaniu služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení a podľa cenníka odporkyňa pristúpila na prísnejšie podmienky poskytovania telekomunikačných služieb a to riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o pripojení po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku a v rámci tejto doby bude bez prerušenia využívať služby, neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smerovali k ukončeniu zmluvy alebo ktorého účelom by bolo ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V prípade, že by odporkyňa dané podmienky nesplnila, za porušenie týchto povinností sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany odporkyne dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Odporkyňa porušila svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a z dodatku tým, že nezaplatila ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané, t. j. z povinnosti uvedenej v zmluve a dodatku, porušil bezprostredne po ich uzavretí. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je potom aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa Občianskeho zákonníka v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13 ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C-168/05, C-240/98, C-244/98, C-40/08, C-137/08. Vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže ovplyvniť obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok, považuje za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku na celú dobu viazanosti. Aj napriek tomu, že navrhovateľ uzatvorením dodatku poskytol odporkyni len služby bez poskytnutia akciového koncového zariadenia, mohol dôvodne očakávať využívanie služieb zo strany odporkyne po dobu 24 mesiacov, pričom očakával prinajmenej platenie paušálneho poplatku za tieto služby rovnako po dobu 24 mesiacov, keď okrem toho navrhovateľ pristúpil aj k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty a to v posledných 6 mesiacoch viazanosti. V danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, pričom odporkyni boli poskytnuté zvýhodnené služby a zľava z aktivačného poplatku, pričom táto porušila svoje povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, vrátane závislého výroku o náhrade konania, teda v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/26/2015 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 184,24 eur titulom zmluvnej pokuty, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 28.07.2013 až do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV - č. zmluvy A 6892859 zo dňa 26.3.2013 a v závislom výroku o náhrade trov konania. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné: Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvou o poskytovaní služby Lite TV posúdil súd správne ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Odvolací súd uvádza, že správne súd prvého stupňa posúdil sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV ako neplatné z dôvodu neprijateľnosti (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve). Je zrejmé, že spornú zmluvu o poskytovaní služby Lite TV v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní služby Lite TV je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Nakoľko sporná zmluva o poskytovaní služby Lite TV je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o poskytovaní služby Lite TV týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, keď posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o poskytovaní služby Lite TV považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Na tom nič nemení ani fakt, že navrhovateľ sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v prvom mesiaci zmluvného vzťahu alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.