Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/738/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228723 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114228723.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: Ing. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C., o zaplatenie 1.465 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. apríla 2015, č.k. 16C/29/2015-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.465 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.465 eur od 22.09.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania 87,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v úverovej zmluve č. 8100033410 uzavretej medzi účastníkmi 30.11.2010 v čl. 14 bod 14.1 týkajúca sa zmluvnej pokuty v znení: „V prípade omeškania dlžníka /spoludlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník/ spoludlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 p.a./. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka /spoludlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka/spoludlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník/spoludlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 p.a.“ a výška úrokov podľa článku 5 Zmluvných dojednaní účastníkov je ako neprijateľná neplatná. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 51 ods. 1, § 53 ods. 1, § 3 ods. 4 písm. k) a § 53 ods. 4, ods. 5 a 6, § 517 ods. 2, § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď uviedol, že v časti zaplatenia zostatku úveru žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie zostatku úveru. Ďalej súd uviedol, že takýto záver nemohol urobiť v časti o zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania, nakoľko pokiaľ by súd žalobe v časti zaplatenia zmluvnej pokuty a dohodnutých úrokoch z omeškania vyhovel, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na článok 6 Smernice Rady 63/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ktoré žalobca žiada od spotrebiteľov vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby zaplatenia. V danom prípade podľa názoru súdu výška úrokov z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje stanovené prípustné úroky z omeškania, ktorá skutočnosť je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti úrokov z omeškania, pretože len čiastočné zneplatnenie tohto ustanovenia zmluvy by nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by boli len sporadicky úroky z omeškania zmoderované, ale predsa len by zostali a neprimerane by regulovali vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve, pričom opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (článok 7 ods. 1 Smernice). V časti revolvingového úveru súd poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nároky z neuhradenia záväzku vzniknutého z tejto zmluvy, pričom sa jedná o neprijateľnú podmienku - bez možnosti odmietnutia. Podľa názoru súdu teda v tejto časti nároku sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky, keď žiada zaplatenie úrokov z omeškania nad rámec zákonných úrokov, ktorá suma niekoľkonásobne prevyšuje stanovené prípustné úroky z omeškania, ktorá skutočnosť je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka (70,01% ročná úroková sadzba). V danom prípade žalobca zosplatnil dlh 22.09.2013, teda úroky z omeškania mu súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal odo dňa zosplatnenia. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu o plnenie nad rámec neuhradenej istiny zamietol. Vzhľadom na to, že bol žalobca v prevažnej miere úspešný, súd mu s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. priznal trovy konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, na spísanie žaloby po 85,64 eur, DPH 20% a paušál po 9,65 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti určenia neprijateľnej podmienky podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu a súčasne bude vypustený výrok o neprijateľnej podmienke, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie k svojmu záveru dospel, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých súd dospel k splneniu zákonných podmienok preto, aby mohol použiť § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Závery súdu o tom, že zmluvná pokuta dojednaná v článku 14 je neprijateľnou podmienkou nie je zo strany súdu jednak zdôvodnená v čom konkrétne má byť v rozpore so zákonom a s ktorým zákonným ustanovením a v čom ho porušuje. Podľa žalobcu zákonné znaky neprijateľnej podmienky nie sú vôbec zdôvodnené konkrétnymi skutkovými zisteniami konajúceho súdu. Z rozsudku tiež nevyplýva, ako sa súd pri svojom rozhodovaní vyporiadal s ustanovením, ktoré stanovuje maximálnu výšku sankcií, ktoré ustanovenie je určené na ochranu spotrebiteľa (§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca považoval za nezákonné, aby dodržanie tohto ustanovenia súčasne predstavovalo neprijateľnú podmienku, ako to plynie z rozsudku. Poukázal na to, že ustanovenie § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 3a ods. 1, 2 a 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. boli článkom 14.1 zmluvy dodržané, čo vyplýva aj zo znenia článkov 14.2 a 14.3. Vzhľadom na to, bol toho názoru, že ustanovenie o zmluvnej pokute nespĺňa charakteristiku neprijateľnej podmienky ani podľa § 53 ods. 1 a ani podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Závery súdu o úroku z omeškania a jeho rozpore so zákonom nie sú v rozsudku bližším spôsobom odôvodnené. Žalobca napádal rozhodnutie súdu aj z dôvodu, kedy súd na základe všeobecných záverov o rozpore s dobrými mravmi vyvodzoval závery o neprijateľnej podmienke. Ani vecne správny a dôvodný záver o rozpore s dobrými mravmi nie je automaticky dôvod pre konštatovanie o neprijateľnosti nejakého ustanovenia v zmluve. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/29/2015 bolo zaplatenie 1.465 eur so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.465 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.465 eur od 22.09.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania 87,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v úverovej zmluve č. 8100033410 uzavretej medzi účastníkmi 30.11.2010 v čl. 14 bod 14.1 týkajúca sa zmluvnej pokuty v znení: „V prípade omeškania dlžníka / spoludlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník/spoludlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 p.a./. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka /spoludlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka/spoludlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník/spoludlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 p.a.“ a výška úrokov podľa článku 5 Zmluvných dojednaní účastníkov je ako neprijateľná neplatná. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a súvisiacej časti trov konania. 8. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. 9. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutých častiach neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, na základe čoho dospel k záveru o neprijateľnosti vo výroku rozsudku uvedených zmluvných podmienok, keď navyše v prípade výšky dojednaných úrokov toto zmluvné dojednanie ani nebolo okrem uvedenia článku ďalším spôsobom špecifikované, odôvodnenie rozsudku v napadnutých častiach možno považovať za arbitrárne, keď súd žiadny spôsobom bližšie nešpecifikuje okolnosti konkrétneho prípadu a uspokojil sa len so všeobecnými konštatovaniami o charaktere spotrebiteľských zmlúv a skúmaní nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách bez bližšieho odôvodnenia skutkových okolností vyplývajúcich z prejednávanej veci. 10. Rovnako za rozporné je potrebné považovať odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti konštatovania, že dojednané úroky z omeškania niekoľkonásobne prevyšujú stanovené prípustné úroky z omeškania, avšak bez bližšieho zdôvodnenia, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 1,775% ročne. Za nesprávny možno považovať i záver súdu prvej inštancie, ktorý pokiaľ dospel k záveru o rozpore dojednaných ustanovení s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na túto skutočnosť potom konštatoval neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok, keď podmienkou pre vyslovenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. je to, aby išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ale pokiaľ by išlo o dojednanie absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nezakladá to neprijateľnosť zmluvnej podmienky. 11. Ďalej je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že dňa 02.01.2015 došlo súdu prvej inštancie oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania (č.l. 22), pričom súd prvej inštancie s týmto účastníkom nekonal, nedoručil mu žalobu s prílohami, predvolanie na pojednávanie a ani rozsudok, ktoré pochybenie však v súčasnosti vzhľadom na zmenu právnej úpravy vedľajšieho účastníctva - intervencie od 01. júla 2016 už nemožno odstrániť. 12. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne posúdi i s prihliadnutím na argumenty obsiahnuté v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodní. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).