Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/793/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232135 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114232135.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený advokátskou spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: R. R., nar. XX.XX.XXXX, W., X. X, o zaplatenie sumy 388,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej vo výroku I. v časti splatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava spis. zn. 11C 203/2015-46 zo dňa 23. júna 2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanej p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. odporkyni (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 105,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 105,98 eur od 13.10.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd návrh zamietol a výrokom III. odporkyni (žalovanej) právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 488, 489, 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej len „ZoSÚ“ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 9 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bol podaný dôvodne len z časti. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) a § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 51,42 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. 4. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je aktívne legitimovaným v konaní z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanej od právneho predchodcu, nemal a nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani poplatkov za upomienky (keď zároveň nebolo preukázané ich vystavenie a doručenie odporkyni), ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná čerpala úver vo výške 692,10 eur a na tento zaplatila celkom sumu 586,12 eur, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 105,98 eur (692,10 - 586,12). 5. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 13.10.2013, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 12.10.2013, keďže právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej časti úveru do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, ktorá bola odoslaná dňa 27.09.2013. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 13.10.2013. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 105,98 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 13.10.2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,50 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50% (8 + 0,50 %) ročne zo sumy 105,98 eur od 13.10.2013 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania mu súd priznal a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. 6. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 105,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 105,98 eur od 13.10.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh vo výroku II. zamietol. 7. Na plnenie súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil žalovanej primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko je súdu z úradnej činnosti (konanie sp.zn. 11P/16/2015) známe, že žalovaná má príjem iba vo forme rodičovského príspevku, pričom má štyri vyživovacie povinnosti. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi bola zo sumy 426,39 eura (388,48 eura + 37,91 eura) s príslušenstvom priznaná suma 105,98 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 25% a hrubý úspech žalovanej 75%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 50% (75 - 25), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však úspešnejšia žalovaná právo na náhradu trov konania neuplatnila, ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v ktorom uviedla, že sa odvoláva voči rozhodnutiu, pretože je matkou 3 detí a jej momentálny príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 203,- eur, rodinné prídavky vo výške 73,- eur a náhradné výživné 100,- eur. Vzhľadom na uvedené nemôže vyrovnať dlžnú sumu, pretože nemá na to finančné prostriedky. Na výzvu súdu prvej inštancie doplnila, že sa odvoláva voči povinnosti, ktorú jej nariadil súd zaplatiť žalobcovi sumu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na svoj príjem, na to, že je slobodná matka 3 detí, že platí nájomne v sume 430,- eur mesačne, s dlhmi jej pomáhajú rodinní príslušníci, dve deti nastupujú do základnej školy a žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že celú vec pozastaví do doby ukončenia rodičovského príspevku ktorý bude poberať do februára 2017. 10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril. 11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 13. Predmetom odvolacieho prieskumu zostala splatnosť povinnosti na zaplatenie prisúdenej sumy, keď súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť na zaplatenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v odvolaní žalovaná žiadala, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť prisúdenú sumu až od februára 2017. 14. V zmysle § 232 ods. 3 CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ktorý má ekvivalent v súdom prvej inštancie aplikovanom § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. 15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. 16. Žalovaná žiadala, aby jej súd umožnil zaplatiť prisúdenú sumu až od februára 2017. Uvedená požiadavka žalovanej nie je dôvodná s ohľadom na skutočnosť, že už súd prvej inštancie zohľadnil osobitné okolnosti na strane žalovanej a určil jej dlhšiu lehotu na plnenie, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že súdu je z úradnej činnosti (konanie sp.zn. 11P/16/2015) známe, že žalovaná má príjem iba vo forme rodičovského príspevku, pričom má štyri vyživovacie povinnosti. Zároveň je potrebné dodať, že žalovaná svoje pomery, ktoré majú odôvodňovať ňou požadovanú dlhšiu splatnosť dlhu nepreukázala. 17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).