Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010525 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115010525.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci v trestnej veci obžalovaného J. S., trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.6.2016, č.k. 2T/36/2015-214, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.12.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. J. S., nar. XX.XX.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. J. S. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 23.12.2014 v čase o 10.20 hod. v Trnave po ulici Zelenečskej viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo, ev.č. TT-969ES, pričom pri cúvaní na uvedenej ulici narazil zadnou časťou svojho vozidla do prednej časti za ním stojaceho vozidla zn. Peugeot Expert ev.č. TTR-352DM, ktoré viedol vodič T. Q. pričom následnou dychovou skúškou elektronickým prístrojom Dräger 7410 mu bola nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v dychu. Za to súd obžalovanému podľa § 289 ods. Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, zároveň uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky. Poškodeného T. Q. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorá v rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázala na nesprávnosť výrokov o vine a treste ako aj na porušenie ustanovení o konaní. V prvom rade poukázala na to, že úkon, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, je nezákonný, vykonaný v rozpore s čl. 17 ods. 3 Ústavy SR, a procesné úkony, ktorých vykonanie je podmienené zákonným začatím trestného stíhania sú tak od začiatku nulitné. Dôkazy nadväzujúce na nezákonné začatie trestného stíhania sú nezákonné a v konaní nepoužiteľné. Pre absenciu zákonného začatia trestného stíhania nebolo zákonným spôsobom dokázané, že sa skutok stal. Okresný súd neakceptoval návrh na vykonanie dôkazov v tomto smere. Ďalej poukázala na to, že nebolo dokázané, že by obžalovaný vykonával inú činnosť pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý by si privodil vplyvom návykovej látky, okresný súd pritom odmietol vykonať viaceré dôkazy ktoré by výrazným spôsobom spochybňovali, že by sa skutok vôbec stal, napríklad výsluchy svedkov Q. a Q.. Súd mal dokazovať existenciu stavu vylučujúceho spôsobilosť znaleckým dokazovaním, čo odmietol. Rovnako odmietol výsluchy svedkyne N., svedka Doc. U. B., resp. odmietol pribrať znalca za účelom preukázania vyššie uvedenej skutočnosti, zamietol aj oboznámiť teoretický článok a zápis z pracovného stretnutia zástupcov GP SR a Prezídia SR. Vysporiadanie sa súdu so skutkovými zisteniami v tomto smere považuje za svojvoľné, súd nemá potrebné odbornosti na posúdenie odbornej otázky. Rovnako poukázala na to, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou miery nepresnosti prístrojov na meranie hodnoty alkoholu v dychu. Konanie obžalovaného bolo vyprovokované svedkom-poškodeným, tento bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom oboznámenie sa s uvedeným priestupkovým spisom má podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci. K uloženému trestu sa vyjadrila tak, že v napadnutom rozsudku súd uložil obžalovanému za totožný skutok podstatne prísnejší trest ako v trestnom rozkaze (3 mesiace trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 1 rok, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok). Svoj názorový posun nijakým spôsobom neodôvodnil. Akékoľvek v minulosti uložené tresty obžalovanému sú zahladené, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Obžalovaný má najazdených viac ako 1 mil. km bez vážnejšej nehody. Priestupky v občianskom spolunažívaní sú tiež zahladené a boli spôsobené rodinnými problémami pri rozvode. V posledných piatich rokoch žije v usporiadanom rodinnom zväzku so S. N., spolu vychovávajú jeho dvoch synov z prvého manželstva a dcéru družky z prvého manželstva. Obžalovaný svoje konanie oľutoval, bude sa snažiť podobným konfliktným situáciám v budúcnosti vyhýbať. Preto považuje uložený trest za neprimerane prísny. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Na tomto odvolacom dôvode zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Ak by krajský súd rozhodol, že jeho vina je preukázaná, navrhuje uložiť mu priaznivejší, napr. peňažný trest. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na záznamy z dychovej skúšky obžalovaného, ktorá bola vykonaná prostredníctvom elektronického prístroja Dräger 7410 s výslednou hodnotou 0,58 mg/l alkoholu v dychu v čase o 10.25 hod. a s hodnotou 0,57 mg/l alkoholu v dychu v čase o 10.57 hod.. Následne treba poukázať na certifikát o overení potvrdzujúci to, že analyzátor dychu zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na analyzátory dychu ustanovené predpisom, hodnota nameranej veličiny leží v priradenom intervale hodnoty s pravdepodobnosťou 95%. Výpoveď svedka L. B. ako príslušníka PZ potvrdzuje, že obžalovaný bol vodičom vozidla Seat, ktorý nacúval do iného vozidla, pričom obžalovaného podrobili dychovej skúške s výsledkom nad 1 promile. V neposlednom rade obžalovaný nepoprel, že viedol motorové vozidlo, namietal však, že by bol pod vplyvom alkoholu, pretože jednak nie je alkoholik a zároveň, napriek nameraným hodnotám, nepožil alkohol pred jazdou, ale deň predtým, takže dychová skúška mohla byť zostatková, a nameraná hodnota mohla byť následkom refluxu, ku ktorému u obžalovaného malo prísť po napadnutí od poškodeného. Výpoveď svedka B., rovnako ako aj výsledky dychovej skúšky a opakovanej dychovej skúšky, je doplnená záznamom z dopravnej nehody zo dňa 23.12.2014 z ktorého vyplýva, že na ulici Zelenečskej v Trnave dňa 23.12.2014 o 10.20 hodine došlo k dopravnej nehode, pri ktorej k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodiča Q. zistený nebol a u vodiča S. zistený bol, vodičský preukaz mu bol preto zadržaný. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestne dopravnej nehody zo dňa 23.12.2014 tiež okrem iného vyplýva, že výsledok testu na alkohol u účastníka J. S. bol pozitívny. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov je teda nepochybné, že obrana obžalovaného neobstojí, obžalovaný podľa názoru krajského súdu je usvedčovaný jednoznačne a to bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ ide o samotnú obranu obžalovaného je potrebné uviesť, že sám spočiatku pripúšťal zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa, až neskôr pod vplyvom stanoviska odborníka Dr. B. dospel k záveru že nafúkanie bolo spôsobené refluxom po napadnutí pánom Q.. Krvnú skúšku nežiadal nakoľko tam bol zmätok, bol dobitý, nevedel si predstaviť, že by mal ísť na odber krvi. Výsledky vykonaného dokazovania však jeho obranu v tomto smere jednoznačne vyvracajú. Krajský súd nemohol akceptovať námietku obžalovaného v tom smere, že by okresný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nakoľko v tomto smere je potrebné poukázať na to, že okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne špecifikuje všetky vo veci vykonané dôkazy, ktoré náležitým spôsobom i rozoberá a hodnotí, pričom z odôvodnenia je zrejmé, ako sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného. U obžalovaného bola v kritickom čase nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v dychu. Pri opakovanej dychovej skúške realizovanej s odstupom 32 minút bola u obvineného nameraná hodnota 0,57 mg/ l. Z certifikátu o overení analyzátora dychu mimo iné vyplýva, že miera nepresnosti tohto meradla bola stanovená na úrovni 5 %. Pri akceptovaní tejto miery nepresnosti a jej zohľadnení v prospech obžalovaného by hodnota alkoholu v jeho dychu dosahovala v kritickom čase úroveň 0,551 mg/l (0,58 mg/l - 0,029 mg/l ako 5% odchýlka z nameranej hodnoty), teda by prevyšovala (a to nie nepatrne) kľúčovú hodnotu 0,4762 mg/l. Správne preto poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že sa nejednalo o hraničnú hodnotu, ktorá by odôvodňovala vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnej veci. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obranou obžalovaného keď odmietol návrhy obžalovaného z dôvodu nadbytočnosti. S dôvodmi odmietnutia tak ako ich uviedol súd prvého stupňa je potrebné sa stotožniť, v ďalšom na ne odvolací súd bez potreby ich opakovania odkazuje. Krajský súd nemohol akceptovať námietku obžalovaného v tom smere, že úkon, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, je nezákonný a procesné úkony, ktorých vykonanie je podmienené zákonným začatím trestného stíhania sú tak od začiatku nulitné, dôkazy nadväzujúce na takéto začatie trestného stíhania sú nezákonné a v konaní nepoužiteľné. Súd prvého stupňa správne uviedol, že aj keď v uznesení o začatí trestného stíhania absentuje uvedenie, ktorým úkonom bolo začaté trestné stíhanie (§ 199 ods. 1 Trestného poriadku), táto absencia nerobí toto uznesenie nezákonným (nulitným). Trestné stíhanie bolo začaté zaisťovacím úkonom a to zadržaním obžalovaného. Nemožno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že je nepochybne preukázané, že dôvod zadržania Ing J. S. v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neexistoval a že následne treba vyvodiť záver o neprimeranom a teda nezákonnom zásahu vykonanom v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku, ani o fiktívnom dôvode zadržania. Tu odvolací súd pripomína, že zadržanie podozrivej osoby je prechodným opatrením, účelom ktorého je časovo obmedzené, teda krátkodobé obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu preskúmania dôvodov väzby (§ 71 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku) alebo osobitných dôvodov zadržania podozrivej osoby podľa § 204 Trestného poriadku. O zadržaní rozhoduje policajt alebo prokurátor opatrením. Celý postup policajta po zadržaní osoby má smerovať k posúdeniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu a dôvodov väzby, prípadne postupu podľa § 204 Trestného poriadku. V prípade, ak podozrenie zo spáchania trestného činu nebude naďalej dôvodné alebo odpadnú dôvody zadržania, policajt rozhodne o prepustení takejto osoby zo zadržania, teda so súhlasom prokurátora príde k prepusteniu osoby zo zadržania na slobodu napr. aj vtedy, ak zadržanú osobu nebolo možné odovzdať súdu do 48 hodín od jej zadržania. Prokurátor posudzuje pred takýmto rozhodnutím aj to, či je existuje naďalej dôvod vzneseného obvinenia, prípadne či existuje dôvod väzby. V tomto konkrétnom prípade sa možno stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že pri danom trestnom čine je tu vždy prítomná existencia odôvodnenej obavy, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti. Dôvod, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti existoval aj keď predmetné vozidlo, ktoré bolo požičané obžalovanému, bolo odovzdané zo strany polície majiteľovi vozidla, pretože k odovzdaniu vozidla došlo neskôr a to až po zadržaní obžalovaného. Takýto dôvod zadržania vzhliadol policajt a premietol ho aj do zápisnice o zadržaní ( § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Prokurátor následne, ako mu to umožňuje a ukladá Trestný poriadok, posúdil aktuálne štádium trestného konania, dôkaznú situáciu a možnosti ďalšieho zákonného postupu a prišiel k záveru, že zadržanú osobu je potrebné prepustiť na slobodu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia prokurátora možno vyvodiť záver, že vzhliadol (aj) iný dôvod zadržania osoby - t.j. podozrivá osoba podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, avšak vzhľadom k tomu, že nebolo možné ihneď do spisového materiálu zabezpečiť vyčíslenie škody poškodených vozidiel, rozhodol o prepustení zadržanej osoby. Prokurátor teda vyhodnotil, v súlade s ustanovením § 85 ods. 4 Trestného poriadku, že spis (a zadržaná osoba) nebude môcť byť odovzdaný prokurátorovi, následne súdu, na postup podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku. Ak sa prokurátor zároveň nevysporiadal pri rozhodnutí o prepustení osoby aj s otázkou, či existoval, prípadne pominul aj dôvod zadržania podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ale osobu zadržaného Ing. J. S. prepustil, nemôže takýto postup viesť k úvahe, že obžalovaný bol zadržaný nezákonne a všetky na tento úkon nadväzujúce ďalšie úkony a získané dôkazy trpia neodstrániteľnou vadou a sú pre rozhodnutie o vine a treste obžalovaného nepoužiteľné. V okamihu realizácie zaisťovacieho úkonu policajta bol tento na takýto úkon oprávnený a ani následný procesný postup, umožňujúci a prikazujúci vyhodnotiť a posúdiť dôvodnosť zadržania v ďalšej fáze trestného konania, nespôsobuje spätnú nezákonnosť prvotného zaisťovacieho úkonu. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku. Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaným a uložil týmto tresty, ktoré zodpovedajú všetkých zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery, charakter z celkovej trestnej činnosti, pričom zohľadnil priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, s podmienečným odkladom výkonu trestu a s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní dvoch rokov, pričom pri ukladaní tohto druhu trestu prihliadol na záznamy, ktoré preukazujú, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy. K námietke obhajoby, že v napadnutom rozsudku súd uložil obžalovanému za totožný skutok podstatne prísnejší trest ako v trestnom rozkaze a svoj názorový posun nijakým spôsobom neodôvodnil, pričom obhajoba považuje uložený trest za neprimerane prísny, odvolací súd uvádza, že podľa súčasnej platnej úpravy podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu nemožno považovať za riadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie požaduje ustanovenie § 372 TP o podmienkach dovolania. Odpor proti trestnému rozkazu nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz vydaný súdom) a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 3 TP (R 8/2011). Súčasné ustanovenia § 355 ods. 3 Trestného poriadku znie „ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.“ V trestnom rozkaze bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. V napadnutom rozsudku, ako bolo vyššie uvedené, bol uložený trest odňatia slobody o 1 mesiac prísnejší, skúšobná doba v trvaní 2 roky a zákaz činnosti v trvaní 2 rokov. V prípade uloženého trestu obžalovanému Ing. J. S., ktorý bol v rozsudku prísnejší ako v trestnom rozkaze, tak nemožno hovoriť o ľubovôli sudcu, ale možno konštatovať, že zodpovedá zisteným skutočnostiam. V napadnutom rozsudku uložený trest nie je značne (ani podstatne, ako to uvádza obhajoba) prísnejší, konkrétne ide o rozdiel jedného mesiaca v uloženom treste odňatia slobody. Uložený trest zákazu činnosti je v trvaní 2 rokov, tu však súd prvého stupňa objasnil, prečo ukladal trest práve v tejto výške. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.