Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011050 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011050.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti odsúdenému Z. O., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 7PP/116/2015 zo dňa 30.11.2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Z. O., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením samosudcu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 7PP/116/2015 zo dňa 30.11.2015 bola podľa § 66 ods. l písm. a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného Z. O., nar. X.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava V zo dňa 4.1.2010 pod sp. zn. 2T/200/2009, podľa § 171/1, TZ/2005 v trvaní 30 (tridsať) mesiacov v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.1.2015, pod č. k. 2Tos/127/2014, zamietnutá. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že vo veci žiadosti odsúdeného Z. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol výrokom negatívnym (o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), keďže neboli v prípade tohto odsúdeného splnené všetky zákonné podmienky umožňujúce rozhodnúť vo veci výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Ako je zrejmé z odôvodnenia uznesenia okresného súdu tento pri svojom rozhodovaní v rámci verejného zasadnutia sa oboznámil s príslušnou hodnotiacou správou riaditeľa ústavu, kde aktuálne odsúdený trest vykonával a vykonáva. Z tejto hodnotiacej správy sú zistiteľné viaceré pozitívne referencie viažuce sa k doteraz realizovanému výkonu trestu u odsúdeného. Je zistiteľné, že bol doposiaľ 2- krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne je zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Terminals, pracovná morálka je hodnotená pozitívne. Odsúdený podľa hodnotiacej správy plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Súčasne sa hodnotí resocializačná prognóza odsúdeného podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania ako nepriaznivá, dôvodom je opakovaná trestná činnosť, závislosť na drogách a absencia vzdelania. V minulosti bol tiež súdne trestaný ako sa ďalej konštatuje v príslušnej (hodnotiacej správe). Záverom riaditeľ ústavu v podanej hodnotiacej správe konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom. Okresný súd oboznamujúc sa s obsahom hodnotiacej správy súčasne vykonal v rámci verejného zasadnutia dokazovanie v časti, ktorej oboznámil osobné referencie na osobu odsúdeného z hľadiska jeho predchádzajúceho života. V tomto kontexte konštatoval, že Z. O. v minulosti už bol opakovane súdne trestaný, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Zrejme predchádzajúce vykonané tresty u neho nezanechali dostatočný prevýchovný odstrašujúci účinok, aby sa do budúcna nedopustil ďalšej trestnej činnosti. Poukázal tento (konajúci prvostupňový súd) na príslušné (zákonné kritériá) regulujúce spôsob rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V konkrétnosti odcitoval ustanovenie § 66 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona, podľa ktorého (zákonného ustanovenia) súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. V kontexte citovaného zákonného ustanovenia v zmysle dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom uznesení je možné konštatovať len splnenie formálno-procesnej podmienky v podobe nevyhnutnej dĺžky tresty majúcej sa vykonať v rámci podanej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na strane druhej prvostupňový súd konštatuje, že absentuje splnenie materiálnej podmienky v podobe reálneho očakávania, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude osoba odsúdená na slobode viesť riadny život. Takýto záver je možné dedukovať predovšetkým s ohľadom na samotnú osobu odsúdeného Z. O. v minulosti opakovane súdne trestaného, aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom už v minulosti došlo u neho aj k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa v r. 2007 osvedčil, napriek tomu ďalej páchal trestnú činnosť, ako je zrejmé z príslušného odpisu registra trestov na odsúdeného. Zisťujúc naznačené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené všetky zákonné kritériá umožňujúce rozhodnúť vo veci výrokom pozitívnym, ktoré premietol do samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený Z. O. bezprostredne po vyhlásení uznesenia, pričom podanú sťažnosť v zákonnej lehote odôvodnil. V dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený namieta, že prvostupňový súd v rámci samotného konania si nezabezpečil všetky relevantné rozhodnutia k samotnému rozhodnutiu. Namieta tú skutočnosť, že konajúci (prvostupňový súd) nerešpektoval príslušnú lehotu majúcu sa dodržať v rámci podanej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uvedenú v § 415 ods. 3 Trestného poriadku. Zo samotnej (hodnotiacej správy riaditeľa ústavu) zabezpečenej v rámci samotného rozhodovania má výhrady v tom smere, že konštatácia stredného rizika sociálneho zlyhania k čomu je priradená menej priaznivá resocializačná prognóza a nie nepriaznivá, ako je uvedené v hodnotení zo strany súdu je nesprávne stanovená, v ktorom kontexte požiadal, aby bolo zabezpečené nové hodnotenie na neho od riaditeľa ústavu účelom objektívneho zhodnotenia rizika sociálneho zlyhania v jeho prípade. Podotkol v tomto smere, že sa jedná len o prognózu, nie predpoklad. Samotné hodnotenie na neho jednoznačne konštatuje, že plní program zaobchádzania. V prípade určenia skúšobnej lehoty v rámci jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa tiež v osobe tejto (podmienečne prepustenej) stanovuje určité obmedzenie súvisiace s určením skúšobnej lehoty. Naviac má súd možnosť okrem určenia samotnej skúšobnej lehoty určiť aj dohľad. Až následné rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa osoby podmienečne prepustenej z výkonu trestu odňatia slobody môže viesť k vysloveniu záveru, že osoba bude alebo nebude viesť riadny život na slobode. V konečnom dôsledku požiadal, aby odvolací súd prehodnotil jeho sťažnostné dôvody a podmienečne ho prepustil na slobodu s tým, že mu určí primeranú skúšobnú lehotu. Na podklade podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti odsúdeného), odvolací súd postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Z. O. je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, podanú sťažnosť a príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd vo veci postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ oboznamujúc sa s relevantnými skutočnosťami v podobe zabezpečenej hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde odsúdený aktuálne trest vykonáva, ako aj oboznámením sa s príslušným listinným dôkazným materiálom viažucim sa k samotnej osobe odsúdeného dospel k záveru, že v prípade odsúdeného Z. O. nemožno konštatovať splnenie všetkých zákonných kritérií umožňujúcich vo veci rozhodnúť výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Zákonné kritériá v konkrétnosti regulujúce spôsob rozhodovania o žiadosť osôb odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s charakterom trestnej činnosti sú upravené v ustanovení § 66 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona, podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. V kontexte citovaného (zákonného ustanovenia) (§ 66 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona je možné konštatovať len splnenie formálno-procesnej podmienky v podobe vykonania nevyhnutnej dĺžky trestu majúcej sa vykonať do doby podania žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je zrejmé (zo samotného procesného postupu okresného súdu), že zohľadňoval pri svojom rozhodovaní jednak skutočnosti, ktoré vyplynuli z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde naposledy odsúdený trest vykonáva, ako aj na ostatný (oboznámený dôkazný materiál) viažuci sa k osobe odsúdeného Z. O.. V konečnom dôsledku samotná (hodnotiaca správa riaditeľa ústavu vyúsťuje do návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom. V kontexte podanej (hodnotiacej správy riaditeľa ústavu na osobu odsúdeného je potrebné z hľadiska samotného preskúmavania návrhu, resp. žiadosti osoby odsúdenej o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uviesť, že samotné stanovisko riaditeľa ústavu nemá pre konajúci súd záväzný charakter (pri odporučení na podmienečné prepustenie osoby odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody). Naopak, má len charakter konzultatívny. Príslušný konajúci súd sa v konečnom dôsledku môže odchýliť od návrhu riaditeľa ústavu vyúsťujúci napríklad do postupu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej. Relevantnými skutočnosťami ovplyvňujúcimi samotné rozhodnutie súdu o akceptácii, resp. neakceptácii žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sú aj tie, ktoré sa viažu na vlastnú osobu odsúdeného z hľadiska jeho predchádzajúceho spôsobu života. V tomto smere zistiteľné skutočnosti okresným súdom dokumentujú, že v osobe odsúdeného Z. O. ide o osobu opakovane súdne trestanú aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je teda zrejmé, že ani predchádzajúce (vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody u neho nevyvolali dostačujúci (odstrašujúci účinok), aby sa ďalšej trestnej činnosti v nasledujúcom období nedopúšťal. V tomto kontexte odvolací súd v súlade s názorom vysloveným v napadnutom uznesení konštatuje, že v prípade odsúdeného Z. O. sa nejednalo v rámci preskúmavaného konania o jednorazové vybočenie z bežného spôsobu života. Súčasne týmto nie sú splnené príslušné (materiálne podmienky) reálneho očakávania, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by osoba odsúdeného Z. O. na slobode viedla riadny život. K námietke odsúdeného, že nebolo zo strany konajúceho súdu (súdu I. stupňa) postupované v riadnej (zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 415 ods. 3 Trestného poriadku, považuje za potrebné tunajší odvolací súd uviesť, že príslušná lehota na rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je lehotou procesnou, ktorej nedodržanie nemá za následok to, že musí byť osoba odsúdeného podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody. Odvolací súd teda v plnom rozsahu osvojuje uznesenie okresného súdu ako správne a zákonné a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie poukazuje. Súčasne odvolací súd nezistil akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.