Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011116 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného N. K., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2015, č.k. 5T/24/2015-43, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný N. K., nar. X.X.XXXX v U., bytom B. č. XXXX o d s u d z u j e: Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.10.2015, č.k. 5T/24/2015-43 rozhodol tak, že obžalovaného N. K. uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.1.2015 v čase asi o 20:40 hod. v Trnave na ulici Priemyselnej viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia s evidenčným číslom GA488DK, kde bol zastavený a následne kontrolovaný hliadkou Krajského riaditeľstva policajného zboru, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka Trnava, pričom sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ako i odberu biologického materiálu na zistenie alkoholu v krvi a to napriek tomu, že mu bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/4/2015 zo dňa 9.1.2015 právoplatného dňa 9.1.2015 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1000 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to v neprospech obžalovaného, do výroku o treste. Obžalovaný sa práva na podanie odvolania vzdal a to aj za osoby oprávnene urobiť tak v jeho prospech. V odôvodnení svojho odvolania prokurátor uviedol, že napadnutý výrok o treste považuje za nesprávny, nakoľko takto uložený trest je pre obžalovaného neprimerane mierny. Poukazuje na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a to rozhodnutím, ktoré je v citované v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba dopustil 22 dni potom, ako bol právoplatne odsúdený za rovnaký trestný čin citovaným rozhodnutím. Tohto trestného činu sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a preto s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, prichádzalo do úvahy ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a nie o uloženie peňažného trestu. Poukázal pritom na okolnosti skutku, ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ako i to že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, čo sa premietlo do použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Podľa prokurátora ide v osobe obžalovaného o špeciálneho recidivistu, ktorý spáchal trestnú činnosť vo veľmi krátkom období po predchádzajúcom odsúdení a takéto jeho konanie je možné vnímať ako ignoráciu, či výsmech justičnému systému. Uložený peňažný trest teda nepovažuje za primeraný. Prokurátor sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, respektíve vo veci rozhodol sám. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného prokurátor zotrval na písomne podaných dôvodoch svojho odvolania. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj (1) a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. (3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 Trestného poriadku (1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. (2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. (3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškod eného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním rozsudku a napadnutého výroku dospel odvolací súd k týmto zisteniam a záverom. Podľa názoru odvolacieho súdu, na rozhodnutie o treste vykonal prvostupňový súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré však nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k druhu trestu. Je potrebné súhlasiť s dôvodmi, pre ktoré prokurátor napáda výrok o treste a ktoré uviedol v odôvodnení svojho odvolania. V danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie buď nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne iného trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, nakoľko ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, ktoré je potrebné aplikovať, vylučuje opätovné uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Prvostupňový súd sa rozhodol napadnutým výrokom uložiť obžalovanému peňažný trest podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona. Citované ustanovenie umožňuje uložiť tento druh trestu, ak ho súd ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Prvostupňový súd odôvodnil toto svoje rozhodnutie tým, že prihliadol na osobné pomery obžalovaného a okolnosti, za akých sa dopustil trestnej činnosti. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prihliadal aj k tomu, že obvinený sa trestnej činnosti dopustil v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a za takú istú trestnú činnosť a zrejme v uvedenom konaní sa bude rozhodovať o jeho neosvedčení. Podľa názoru okresného súdu je peňažný trest primeraný, spôsobilý plniť ciele individuálnej a generálnej prevencie. Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti súdu uviedol, že za primeraný považoval trest v rozsahu 5 rokov a 6 mesiacov, ktorého výmera zodpovedá povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorej sa obvinený dopustil. Uvedený trest rovnako plní ciele individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil všetky zistené okolnosti prípadu a uloženie peňažného trestu považuje za nesprávne. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktoré upravuje zásady ukladania trestov, má uložený trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom a to tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky k jeho výchove k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest ma zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uloženie peňažného trestu u obžalovaného však nezabezpečí ochranu spoločnosti tým spôsobom, ako to predpokladá citované ustanovenie § 34 Trestného zákona. Odvolací súd súhlasí s názorom prokurátora, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť v období kratšom ako 1 mesiac od nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť. Je teda zrejmé, že predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody nemal na obžalovaného žiaden výchovný účinok v tom smere, aby ho odradil od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Nielenže sa aktuálne stíhanej trestnej činnosti dopustil vo veľmi krátkom časovom odstupe od predchádzajúceho odsúdenia a v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, ale naviac svojím konaním spáchal 2 trestné činy, čo možno označiť, vo vzťahu k predchádzajúcej trestnej činnosti ako posun k horšiemu. Za takýchto okolností sa javí byť nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, teda trest prísnejší ako ten, ktorý mu bol predtým uložený. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody naplní najmä účel individuálnej prevencie, teda vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa tomu, aby viedol riadny život. Uložením menej prísneho trestu nedošlo v prípade obžalovaného k naplneniu tohto účelu trestu. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody súd zároveň oznamuje ostatným občanom, že opakované porušovanie právnych predpisov, pri stupňujúcej intenzite ich porušovania, môže zásadne viesť k uloženiu prísnejšej trestnoprávnej sankcie, spojenej s odňatím osobnej slobody. Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti, tento nebol prokurátorom v odvolaní napadnutý a odvolací súd rovnako považuje za vecne správny a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto výrok o tomto treste ponechal bezo zmeny. Na základe vyššie uvedených úvah dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok rozsudku je potrebné zrušiť z dôvodu, že uložený trest je neprimerane mierny a v rozpore so zákonom. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré je potrebné na rozhodnutie o treste v dostatočnom rozsahu, v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu, ktorý považuje za zákonný. Obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia tých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, aké zistil prvostupňový súd. Pri prevahe priťažujúcich okolností zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona posunul dolnú hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom takto upravené rozpätie predstavuje sadzbu 8 mesiacov až 2 roky. V takto upravenej trestnej sadzbe uložil obžalovanému trest v minimálnej výmere t. j. 8 mesiacov, ktorý považuje na naplnenie vyššie uvedených účelu trestu za dostačujúci. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.